Kiska pred ohlásením vlastnej strany rokoval aj s inými politikmi. Ponuku Richarda Sulíka na líderskú pozíciu kandidátky odmietol. Od koalície Progresívne Slovensko a Spolu mal žiadať polovicu miest na kandidátnej listine a líderskú pozíciu pre seba. Z dohody napokon nebolo nič. Boli jeho požiadavky prehnané?
Áno, myslím si, že takéto požiadavky sú prehnané. Ak očakával od strany, ktorá niečo dokázala – minimálne uspela s kandidátkou na prezidentku – polovicu miest pre stranu, ktorá prakticky ešte ani nebola založená, tak to považujem naozaj za prehnanú požiadavku. Okrem toho, vôbec nie je zrejmé, aký bude program jeho strany. Aj keď prieskumy naznačujú, že by teoreticky mohla byť úspešná, zatiaľ je to len „haló“ efekt a realita môže byť iná. Bolo viacero straníckych projektov, ktoré začínali s vysokými očakávaniami, a nakoniec neboli také úspešné, ako ich zakladatelia čakali. Napríklad Sieť, ktorá sa ledva dostala do parlamentu. Alebo Sociálnodemokratická alternatíva (existovala v rokoch 2002 až 2004, zanikla zlúčením so Smerom, pozn. red.), ktorá sa do parlamentu nakoniec ani nedostala, nezískala ani len tri percentá, aby mohla prežiť za štátne peniaze. Myslím si, že aj Andrej Kiska by mal mať na pamäti, že to, čo sa teraz zdá ako niečo, čo môže byť úspešné, úspešné vôbec nemusí byť.
Prezident často argumentuje tým, že v prieskumoch dosahuje spomedzi politikov najvyššiu dôveryhodnosť. Stačí to na úspech strany?
Pomôcť mu to určite môže, ale dôležité bude, ako bude strana vystupovať na verejnosti. Jeho minulosť ho tiež môže dobehnúť. Bude dôležité, kde sa nová Kiskova strana bude chcieť zaradiť. Zatiaľ je táto iniciatíva predovšetkým Kiskovou snahou stať sa lídrom opozície, prípadne pravicových liberálne orientovaných subjektov. Zrejme sa bude naďalej usilovať o spájanie menších subjektov. Lebo v konečnom dôsledku môže jeho strana spôsobiť ešte väčšiu fragmentáciu opozičnej scény, ako vidíme teraz.
VIDEO: Môže Andrej Kiska ako nezávislý prezident zakladať a propagovať svoju politickú stranu? Je to otázka vkusu a vhodnosti, ale po právnej stránke je to v poriadku, hovorí pre TV Pravda Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva SAV.
Ktorým stranám bude kradnúť voličov?
Predovšetkým koalícii Progresívne Slovensko a Spolu, to je jedna dimenzia. Čiastočne zrejme aj SaS, OĽaNO, v menšej miere voličov KDH.
On sám nevylúčil spoluprácu s týmito stranami, no zatiaľ príliš nezačal oslovovať voliča maďarskej národnosti, ani neohlasoval spoluprácu s maďarskými stranami. Má Kiska čo ponúknuť takémuto voličovi?
Určite časť voličov maďarskej národnosti bude rozmýšľať, koho voliť a či budú voliť Bélu Bugára. Maďarský volič je špecifický, tam musí byť nejaká maďarská tvár, ktorá by ho oslovila. Musí to byť kampaň adresovaná priamo maďarskému voličovi.
Kiska zdôraznil, že prezident má byť nadstranícky, a preto podrobnosti o svojej strane zverejní až v júni. Napriek tomu hneď po tom, čo vznik strany ohlásil, absolvoval viacero rozhovorov v médiách. Nie je v konflikte záujmov, keď ako prezident takto nepriamo propaguje vlastnú stranu?
V prvom rade, ak zakladá vlastnú stranu, tak nie je nadstraníckym prezidentom. Ale o konflikte záujmov sa nedá hovoriť, ústava nič také prezidentovi nezakazuje – ani zakladať stranu, ani byť členom politickej strany. Napokon, Ivan Gašparovič bol celé dve funkčné obdobia čestným predsedom svojej vlastnej strany a bol aj označený, že je de facto členom Smeru. Kiska nebude prvý ani jediný, veď aj Michal Kováč bol z HZDS vylúčený až po tom, čo sa dostal do konfliktu s Mečiarom. Čiže neukončil toto členstvo sám, ani keď bol vo funkcii. Takže konflikt záujmov tu nevidím, prezidenti sa vyberajú v rámci politickej súťaže, kde často hrá rozhodujúcu úlohu podpora politických strán. Predstava, že prezident je vyslovene nadstranícka osobnosť, bola realizovateľná v špecifických podmienkach za špecifických okolností a v prípade špecifickej postavy, ako bol napríklad Masaryk alebo Havel. Ale už ani Beneš nebol celkom nadstraníckym politikom, aj keď formálne ukončil svoje väzby na národných socialistov.
Čo sa týka programu strany či budúcich spolupracovníkov, prezident zatiaľ nezverejnil nič, ani názov a v televízii Markíza sám povedal – zatiaľ ju volajme Kiskova strana. Stavia ju teda len na svojej osobe, ktorá je spájaná s kauzami. Nepreceňuje sám seba a svoj potenciál?
Áno, na takúto predstavu môže skutočne doplatiť.
Zatiaľ sme na Slovensku nezažili situáciu, keď je niekoho prvou politickou skúsenosťou post prezidenta a až následne štartuje stranícku kariéru. Môže takýto model fungovať a môže sa stať v budúcnosti bežnou praxou?
Som voči takémuto modelu skeptický, pretože funkcia prezidenta je najvyššia dosiahnuteľná méta v slovenskej politike. Myslím si, že z tohto hľadiska je všetko iné iba nižšia liga. Preto to nemusí byť úspešné. O niečo podobné sa pokúšal v Poľsku Aleksander Kwaśniewski po odchode z funkcie prezidenta a v zásade to preňho a jeho politický projekt dopadlo tragicky. A takýmto spôsobom prispel k definitívnemu rozkladu postkomunistickej ľavice.
VIDEO: Aj o Kiskových najnovších plánoch vstúpiť do straníckej politiky diskutovali Blaha a Klus v relácii TV Pravda Ide o pravdu. Dotkli aj sa aj toho, či Kisku nemôžu v politike dobehnúť jeho škandály.