„Je to pevné rozhodnutie. Môžem povedať, že hlavný dôvod bol výsledok hlasovania, pretože za generála Lučanského hlasovalo sedem poslancov brannobezpečnostného výboru, to znamená, že aj poslanec opozície. Naopak, nikto nebol proti jeho vymenovaniu do funkcie,“ povedala Saková v nedeľnej relácii V politike na TA3.
Podľa jej slov za zvolenie policajného pridelenca v Prahe Ivana Ševčíka hlasovalo o jedného poslanca menej a dvaja boli proti. Doplnila, že výsledky Ševčíkovej práce si váži. Na otázky, či uvažuje o jeho budúcnosti v Policajnom zbore, odpovedala tým, že ak bude mať záujem, vie si to predstaviť. V takom prípade bude o možnostiach uplatnenia jeho skúseností hovoriť aj s novým policajným prezidentom.
S oboma kandidátmi sa Saková stretla minulý piatok, skonštatovala, že s nimi prebrala ich pohľad na stratégiu a rozvoj Policajného zboru.
S nástupom Lučanského ako dočasného šéfa polície boli sprevádzané veľké očakávania. Na poste vystriedal Tibora Gašpara, ktorý odišiel po protestoch po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Napätie v spoločnosti, aké zavládlo voči funkcionárom Policajného zboru, sa Lučanskému sčasti podarilo utlmiť. Počas jeho pôsobenia skončil za mrežami kontroverzný podnikateľ Marian Kočner, ktorému k obvineniam za ekonomické trestné činy pribudlo aj obvinenie z objednávky vraždy novinára. Vo väzení sú tiež ďalší štyria páchatelia, ktorí stoja za vraždou novinára. Voči Lučanskému nie sú vážne výhrady z radov koalície ani opozície.
Na vypočúvaní pred parlamentným výborom za svoje priority označil sprísnenie lustrácie v policajných databázach a reorganizáciu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). „Zaistenie majetku v prípade ekonomickej kriminality je najúčinnejšie a je to lepšie, ako mať plné väznice,“ vysvetľoval, na čo sa v agentúre zameria. Nevylúčil ani personálne zmeny.
Pri kontrole nad lustráciami má podľa neho pomôcť elektronický preukaz, ktorý chce zaviesť. Ten oprávni policajta vstupovať do záznamov do takej úrovne, na ktorú bude mať ten-ktorý príslušník povolenie. Vďaka elektronickým záznamom sa bude dať spätne overiť, čo a kedy dotyčný v databáze hľadal. „Vyhneme sa napríklad tomu, že sa policajti nebudú prihlasovať pod starými heslami kolegov, ktorí už v zbore nepôsobia,“ objasňoval poslancom minulý týždeň Lučanský.
Po Kuciakovej vražde dočasný prezident v prípade lustrácií zaviedol nové pravidlá. Podľa nich musí policajt uviesť presný dôvod, ináč mu hrozí až uvoľnenie zo služobného pomeru.
Lučanský má medzi bezpečnostnými zložkami dobré meno. Odborníkov presvedčil v čase, keď pôsobil na odbore boja proti organizovanej kriminalite. Bol v tíme, ktorý dostal do väzenia bosa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka, ktorý si odpykáva doživotie. Mal sa tiež podieľať na vyšetrovaní skupín Ivana a Karola Mella či sýkorovcov.
Parlamentný brannobezpečnostný výbor vyberal tiež kandidáta na riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ktorý sa zaoberá trestnou činnosťou policajtov. Odporučil jedného, a to Adriána Szabóa, ktorý inšpekciu vedie aj dnes. Ministerka Saková uznesenie na jeho vymenovanie predloží vláde túto stredu. Szabó by sa mal funkcie ujať od 1. mája.
Kariéra Lučanského
Svoju policajnú službu začal Milan Lučanský v roku 1989 ako frekventant Pohotovostného útvaru Verejnej bezpečnosti SR pre Pezinok. Neskôr sa stal starším inšpektorom a referentom, prešiel policajnými pracoviskami v Liptovskom Hrádku, v Žiline a v Martine. V roku 2004 sa stal vedúcim oddelenia odhaľovania odboru boja proti organizovanej kriminalite STRED Úradu boja proti organizovanej kriminalite, o štyri roky neskôr riaditeľom tohto odboru. Od roku 2012 pôsobil ako zástupca riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. V rokoch 2012 až 2016 bol 1. viceprezidentom Policajného zboru, po nástupe vlády Ivety Radičovej z polície odišiel. V rokoch 2016 až 2018 bol generálnym riaditeľom policajnej inšpekcie na ministerstve vnútra. V novembri 2018 ho prezident Andrej Kiska vymenoval do hodnosti generála.