Veľkonočné sviatky s prvým letným dňom?

Podľa meraní od roku 1989 zažívame prvý deň s naozajstnou letnou teplotou minimálne 25 stupňov priemerne 19. apríla. Tento rok si zatiaľ túto teplotu šetril, hoci v Michalovciach veľa nechýbalo – minulý týždeň v pondelok tam namerali 24,8 stupňa.

Vlani teplomer ukázal prvý letný deň 9. apríla a predvlani dokonca už 4. apríla. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu v Bratislave badať, že postupom rokov sa nástup prvého letného dňa urýchľuje.

Vyhrievanie na slniečku už v apríli je síce príjemné, na druhej strane však nie veľmi priaznivé. Vegetácia zareagovala na teplotné podmienky do tej miery, že mrazy, ktoré sme zažili aj v končiacom sa týždni, ju môžu vážne poškodiť. „V apríli sa u nás mrazy vyskytujú bežne. Najhoršie to bolo v utorok a stredu ráno,“ hovorí Faško.

Nebol to však len prízemný mráz. Vo výške dva metre nad zemským povrchom namerali v utorok ráno na letisku v Kuchyni na Záhorí –2,5, v Piešťanoch –1,8, Topoľčanoch –0,5, Rimavskej Sobote –0,9 stupňa. Na východnom Slovensku boli mrazy dokonca ešte silnejšie, v Kamenici nad Cirochou mali –4 stupne. V kotlinových polohách v severnej polovici Slovenska mali poriadnu zimu. Oravská Lesná zaznamenala –4 stupne, Liesek –5,3, Spišské Vlachy –6,6, Poprad –6,9, Podolínec –7 stupňov. Mráz neobišiel ani severovýchod Slovenska, v Bardejove teplomer ukázal –3,8, Stropkove –3,5 a Medzilaborciach –3,4 stupňa.

V úrovni piatich centimetrov nad zemou bol mráz ešte silnejší, v najkritickejších oblastiach klesla teplota až pod –10 stupňov. V Podolínci bolo v tejto úrovni v utorok ráno –10,3 a Poprade –11,8 stupňa. „Našťastie, sú to chladnejšie oblasti, vegetácia tam ešte nepostúpila do takého stupňa vývoja ako na juhozápadnom Slovensku,“ podotýka Faško.

V stredu ráno bol mráz skôr prízemný. Len ojedinele teplota prudko klesla aj v úrovni 2 m. „Príkladom môže byť letisko v Kuchyni. V stredu ráno namerali prízemný mráz –8,7 a v úrovni dvoch metrov –3,1 stupňa. Na letisku sú však špecifické podmienky, takže takáto situácia nebola na celom Záhorí,“ konštatuje klimatológ.

Mrazy síce boli nižšie, ale objavili sa aj v Bratislave. V Mlynskej doline v stredu teplota klesla na –2,4 a na letisku na –0,8 stupňa. V ten deň sa k nám dostávala oblačnosť od východu, preto vo východnej časti Slovenska nemrzlo. Na Podunajskej nížine však áno, v Hurbanove mali –5,1, Dudinciach –4,6, Piešťanoch –2,2 stupňa.

Najmä v severnej časti Slovenska sa prízemné mrazy očakávajú aj v ďalších dňoch. „Sú však už slabšie. Zmenšuje sa aj ich výskyt, aj intenzita,“ vysvetľuje odborník na počasie. Podľa Faška sa však ešte vrátia. „Máme aj pranostiky o ľadových mužoch a Žofii, ktorí meniny slávia v druhej májovej dekáde. Mrazy však nebudú už také výrazné ako v posledných dňoch,“ dodáva s tým, že orgován by mal zakvitať až koncom apríla či v máji.

Rané mrazy a pomerne vysoké popoludňajšie teploty súvisia aj s nedostatkom zrážok. „Suché prostredie a jasné noci podporujú pokles teploty vzduchu,“ objasňuje Faško. Okrem teplôt pod nulou nás totiž trápi aj sucho. V Košiciach môže dokonca padnúť aj 139-ročný rekord. „Ak v Košiciach do konca apríla nedosiahne úhrn zrážok 17 mm, tak v období od vlaňajšieho septembra do tohtoročného apríla zaznamenáme najnižší úhrn zrážok od roku 1881,“ zdôrazňuje klimatológ. Od 1. septembra do súčasnosti v Košiciach dosiahol úhrn zrážok iba 148 mm.

Do konca apríla by síce ešte malo zapršať, dokonca aj búrky, pravdepodobnosť, že práve v Košiciach nespadne 17 mm, je veľká. „Zatiaľ to totiž nevyzerá na trvalejšie zrážky, ešte by som to neuzatváral. Sucho je veľmi cítiť po celom Slovensku, ale práve v Košiciach je to relatívne najhoršie. Hoci, paradoxne, práve teraz by mal byť vlahy dostatok, vody by mali byť plné potoky aj rieky,“ zdvíha varovne prst Faško.

Upozorňuje, že pred nami je obdobie, keď teplota vzduchu bude jednoznačne stúpať. „Bude teplejšie, budú rásť aj nároky na výpar. Rastliny budú vlahu strácať ešte viac, no už teraz sú zásoby vlahy na niektorých miestach kritické,“ dodáva s tým, že častejšie by sa mali vyskytovať aj búrky, no pri súčasnom suchu ani v búrkach nespadne veľa vody.

Preto platí aj ďalšie varovanie – pred zakladaním ohňa vo voľnej prírode. „Riziko požiaru je veľké. Bude síce svietiť slnko, bude teplo, ale bude aj fúkať juhovýchodný až východný vietor. Preto hovorím o opatrnosti, vietor by mohol oheň rýchlo rozšíriť. Radšej by som vylúčil úvahy, že by sme si mali opekať niekde na lúke,“ uzatvára Faško.