Celoslovenská výstava To vajíčko maľovanô približuje históriu zdobenia kraslíc, ich význam v živote našich predkov a prácu súčasných krasličiarov. Okrem toho predstavuje ich najrôznejšie techniky.
„Na Slovensku sa v porovnaní s inými národmi zachovalo najviac spôsobov kraslicovej výzdoby. Návštevníci spoznajú majstrovstvo tradičných foriem ako batikovanie, voskovanie, odrôtovanie či oblepovanie, ale aj skutočné umelecké diela zdobené madeirovaním, leptaním a vyškrabovaním.
Obdivovať môžu drevené, sklenené vajíčka, aj takzvané písanky pochádzajúce z Liptova. Na nich nechávali dievčatá mládencom zaľúbené verše a odkazy,“ vysvetlila hovorkyňa Stredoslovenského múzea Martina Saktorová. Nechýbajú ani exoticky znejúce techniky ako vitráž, découpagé, tenerife a fabergé, ktorá je z moderných asi najznámejšia. „Máme tu napríklad kópiu Fabergého vajca, ktorého vzácny originál vlastní anglická kráľovná Alžbeta II.
Excelentný zlatník Peter Carl Fabergé ho pôvodne vyrobil pre ruského cára Alexandra III., keď chcel pre svoju manželku Máriu Fiodorovnu špeciálny darček. Keďže sa práve blížila Veľká noc, navrhol takýto skvost, ktorého originál je z platiny, zlata a drahokamov,“ ukázala na niečo ako matriošku z kraslíc, ktoré sa dajú otvoriť.
Na výstave zaujme tiež ruské drevené vajíčko z obdobia druhej svetovej vojny či kraslice z Polichna – rodiska našej skvelej spisovateľky Timravy. „Zdobené sú veľmi starou technikou. Ponárajú sa do odvaru z cibule, ten ich zafarbí nahnedo a potom sa ornamenty leptajú octom,“ opísala postup Saktorová. Nikde na Slovensku vraj také dlho nevedeli nájsť. „Mali sme ich len vo svojej zbierke, no konečne sa nám ozvali aj krasličiari, ktorí ich robia doteraz,“ dodala.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
V Thurzovom dome postupne predvádzajú svoje majstrovstvo v zdobení vajíčok viacerí umelci. Blanka Vaňová sa svojej záľube venuje od detstva. „Začala som ako šesťročná a drží ma to dodnes,“ podotkla.
Okrem klasických slepačích vajíčok zdobí rada aj obrovské z afrického pštrosa. „Používam pritom nanášanie horúceho vosku. Zachovala som väčšiu plochu škrupiny, aby vynikla pôvodná, čiže je nepokrytá vzorom. Ten je v troch odtieňoch modrej farby, dopĺňajú ich biela a béžová,“ ukázala na výtvor, ktorý vznikol len pred pár dňami. V zásobe má aj nevymaľované vajíčka z pštrosov emu a nandu, takže má čo robiť. „Na jednom podobnom som použila cez tritisíc ťahov a robila som ho dvanásť hodín,“ dodala.
Zuzana Očenášová je učiteľkou matematiky a fyziky, no voľné chvíle trávi drôtovaním a maľovaním na hodváb. „Keďže čoskoro tu máme sviatky jari, momentálne sa venujem vajíčkam, ktoré sa najskôr musia vyfúknuť a nafarbiť. Potom ich ozdobujem drôtikom a korálkami. Keďže škrupinka je krehká, je to dosť náročné. Za tie roky som sa už ale vytrénovala a jeden kus zdobím asi polhodinu,“ povedala.
Etnologička a kurátorka výstavy Jana Koltonová pripomenula, že v minulosti sa na zdobenie používali predovšetkým slepačie vajíčka, niekedy kačacie a husacie, zriedkavo pštrosie. „Zbierali ich už v zime či pôstnom období, no farbili sa až v týždni pred Veľkou nocou. Kedysi sa ozdobovali najmä varené vajíčka, lebo mládenci by sa veľmi urazili, ak by im dievčence podarovali len prázdne škrupiny,“ uviedla.
Čarovné vajíčka môžu milovníci slovenských tradícii obdivovať v Thurzovom dome do 28. apríla.