Extrémizmus sa nevyhýba ani učiteľom

Učiteľ vzdeláva, ale aj vychováva. Niekedy aj k extrémistickým názorom. Predispozíciu k pravicovo-extrémistickej politike má sedem percent pedagógov na druhom stupni základných škôl. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorá ho realizovala v marci a v apríli. Podľa odborníkov je nevyhnutné toto číslo znižovať. Zakročiť má najmä riaditeľ a školský psychológ.

22.04.2019 08:00
Extrémizmus Foto:
Ilustračné foto
debata (51)

V polovici apríla zverejnila na sociálnej sieti nahnevaná rómska mamička konverzáciu s učiteľkou z bratislavskej škôlky. „Cigane som napísala, že malá nedostane obed," znela jedna z esemesiek. Správa bola matke zaslaná omylom, no prípad vyvolal obrovské pobúrenie. Za učiteľkino správanie sa verejne ospravedlnil starosta bratislavskej mestskej časti Vrakuňa Martin Kuruc. Zároveň odsúdil akékoľvek prejavy rasovej nenávisti.

Netolerantnosť k menšinám či blízkosť k radikalizmu však sleduje Štátna školská inšpekcia už od roku 2016. Takmer 22 percent opýtaných žiakov základných škôl v prieskume uviedlo, že niektorí učitelia majú sklony ironizovať ich, nevhodne sa vyjadrujú o niektorých jednotlivcoch, zosmiešňujú etnickú či národnostnú menšinu. Podľa vyše 13 percent žiakov sa niektorí učitelia podobne vyjadrujú aj na sociálnych sieťach.

Výsledky prieskumu agentúry Focus
KONEČNÝ VÝSLEDOK PRIESKUMU  
Predispozícia k pravicovo–extrémistickej politickej orientácii  
učitelia 7 %
ostatná verejnosť 13 %
ČIASTKOVÉ VÝSLEDKY PRIESKUMU  
Predsudky a sociálny šovinizmus  
učitelia 58 %
ostatná verejnosť 54 %
Antiestablišmen­tové nálady  
učitelia 16 %
ostatná verejnosť 28 %
Pravicové hodnotové orientácie  
učitelia 34 %
ostatná verejnosť 23 %
Obavy, nedôvera, pesimizmus  
učitelia 13 %
ostatná verejnosť 21 %

Extrémistické názory ani po troch rokoch spomedzi učiteľskej verejnosti nevymizli. Zo vzorky 705 učiteľov druhého stupňa základných škôl zo všetkých krajov až sedem percent má potenciál inklinovať k radikálnym názorom.

„Je to na pohľad malé číslo, ale ani jeden rodič by nechcel, aby takýto učiteľ vzdelával práve jeho dieťa,“ zhodnotil Martin Slosiarik z agentúry. Je to o 6 percent menej, ako je zastúpenie takýchto ľudí v bežnej populácii Slovenska. Tento údaj podľa Slosiarika neznamená, že ide o percento pravicových extrémistov medzi učiteľmi. Ukazuje na potenciál pre šírenie extrémistických nálad aj medzi ľuďmi, ktorí by samých seba za extrémistov neoznačili.

„Svedčí to o tom, že nemusia byť voči šíreniu takýchto nálad imúnni,“ vysvetlil Slosiarik. Extrémistické tendencie zisťoval Focus cez súbor 29 otázok. Učitelia prezentovali svoj názor na tému migrácie, postoja k cudzincom či dôvery k štátu a spokojnosti so svojím životom.

„Prieskum tak ukazuje vplyv sociálnych, politických a psychologických faktorov na šírenie nebezpečných tendencií potierajúcich demokratické ústavné zriadenie,“ skonštatoval Slosiarik. Ministerstvo školstva zdôrazňuje, že zlepšenie spokojnosti učiteľov a zvýšenie ich spoločenského statusu patrí medzi jeho priority. „V ďalšom období sa budeme zameriavať najmä na zlepšovanie platových a pracovných podmienok učiteľov a tiež vyzdvihovanie pozitívnych príkladov z ich radov,“ naznačil tlačový odbor ministerstva.

Bohužiaľ, najjednoduchšia cesta je v súčasnosti ultrapravica. Veci v spoločnosti a krajine nefungujú tak, ako by mali, a učitelia to pociťujú na vlastnej práci dennodenne.
Peter Weisenbacher, Inštitút ľudských práv

Rezort pripomína, že platy pedagógov od septembra 2016 do januára 2020 narastú o 32 percent. Priemerná mzda v regionálnom školstve by už tento rok mala byť oproti roku 2015 vyššia takmer o 300 eur. „Od septembra chceme taktiež navýšiť platy nastupujúcich učiteľov, ktoré by prilákali mladých, zdatných ľudí do tejto profesie,“ dodal tlačový odbor rezortu.

Nový zákon o pedagogických zamestnancoch tiež zavádza ochranu učiteľov pred prejavmi sociálnopatolo­gického správania. „Chceme, aby sa zlepšila atmosféra a situácia v školstve, aby nám pomohla spolu v pozitívnom duchu zlepšovať ďalej podmienky pre výkon činnosti pedagóga,“ skonštatoval tlačový odbor.

Podľa Petra Weisenbachera z Inštitútu ľudských práv sú sympatie akéhokoľvek percenta populácie k extrémizmu znepokojivé. "Ak ide o učiteľov, tak je to ešte horšie. Ale podľa prieskumov verejnej mienky, čo sa týka preferencií politických strán, to do značnej miery odráža nálady v spoločnosti.

Takéto číslo sa dá očakávať, pretože pravicoví extrémisti mali v médiách dlhodobo priestor," mieni aktivista. Pozitívne alternatívy k súčasnej, alebo predošlej vláde nie sú podľa neho prezentované verejne. Učitelia, ktorí nie sú spokojní s tým, ako to momentálne vyzerá a funguje, sa podľa aktivistu snažia hľadať alternatívy a iné riešenia.

„Bohužiaľ, najjednoduchšia cesta je v súčasnosti ultrapravica. Veci v spoločnosti a krajine nefungujú tak, ako by mali, a učitelia to pociťujú na vlastnej práci dennodenne,“ zdôrazňuje aktivista. „Je dôležité hovoriť o tom, ako by sa takéto prejavy mohli potláčať. Jedným z riešení je prezentovať realistické a pozitívne alternatívy,“ dodal Weisenbacher.

Podľa školskej psychologičky z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Gabriely Herényiovej je nevyhnutné sledovať nálady a názory medzi učiteľmi. Pripomína, že pedagóg nielen vzdeláva, ale aj vychováva.

„Deti na druhom stupni sú vo fáze, keď si berú dospelých za príklad, učia sa napodobňovaním, preto je dôležité, aby sme zistených sedem percent znížili,“ zdôraznila psychologička. Podľa nej je dôležité medzi učiteľmi aj žiakmi rozprávať o téme extrémizmu, vysvetľovať jeho nebezpečenstvo.

„Nálady medzi učiteľmi by mal odsledovať riaditeľ školy, no najmä školský psychológ ako nezávislá osoba,“ zdôraznila odborníčka. Pripomenula, že niekedy je to práve učiteľ, ktorý vnáša do triedy prvky agresie, negativizmu či neznášanlivosti. „Školský psychológ by mal takéto tendencie zachytiť a mal by pracovať nielen so žiakom, ale aj s učiteľom a triedou, kde sa niečo také deje,“ dodala psychologička.

K vyššej vyrovnanosti učiteľov by podľa Herényiovej prispelo ich väčšie ocenenie od spoločnosti. „Ťažko však rodič pochváli pedagóga, keď často nevie oceniť ani vlastné dieťa. Musíme sa naučiť chváliť a všímať si maličkosti,“ dodala odborníčka.

Prieskum tiež mapoval protiimigrantské nálady, ich obmedzovanie či názory na homosexuálov. Ukázalo sa, že 58 percent učiteľov nepodlieha extrémnym predsudkom a sociálnemu šovinizmu. Výraznú nedôveru v druhej časti prieskumu voči súčasným slovenským a európskym politickým inštitúciám vyjadrilo 16 percent učiteľov, čo bolo o 12 percent menej ako u zvyšnej populácie.

Naopak, dôveru vláde, parlamentu či súdom im vyjadrilo 84 percent opýtaných učiteľov. „Je pozitívne, že nedôvera k demokracii je medzi učiteľmi zastúpená len výrazne menšinovo. V opačnom prípade sa otvárajú dvere k autoritatívnym formám vlády,“ varoval Slosiarik.

Prieskum tiež ukázal, že až 34 percent oslovených učiteľov túži po bezpečnom a ochranárskom štáte a po spoločenskom poriadku založenom na poslušnosti, tradíciách a viere. Ide o 9 percent viac ako vykazoval zvyšok populácie.

Podľa Slosiarika je to dané tým, že verejné školy sú súčasťou dlhoročného systému, ktorý je stojí na tradícii. „Väčšina je založená na prednášaní spoza katedry, učiteľ má o sebe predstavu, že je kantor, v triede musí vládnuť poriadok a partnerský vzťah učiteľ – žiak je u nás tak slabší.“ zhrnul Slosiarik.

Silnú subjektívnu nespokojnosť, nedôveru a obavy vyjadrilo vo štvrtej časti prieskumu 13 percent respondentov. „Učitelia nedôverujú morálnej dimenzii iného človeka, irituje ich plat a najmä nízke umiestnenie na spoločenskom rebríčku,“ zhrnul Slosiarik.

Podľa Juraja Hipša, zakladateľa Komenského inštitútu, je problémom, že rodičia dokážu učiteľa často kritizovať, a len zriedka oceniť. „Pedagóg potrebuje počuť, že to, čo robí, je pre spoločnosť záslužné a nie byť neustále vystavený kritike,“ uzavrel Hipš.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #extrémizmus #boj proti extrémizmu