Slovenská politická scéna v otrasoch

Menej ako rok pred parlamentnými voľbami stojí slovenská politická scéna na vratkých nohách. Kedysi stabilné strany ako Smer, Most-Híd či SaS oslabujú, kresťanskí politici sú rozdrobení a pravici hrozí úder od strany, ktorej vznik ohlásil prezident Andrej Kiska. Ako bude vyzerať rozloženie politických síl po budúcoročných voľbách je podľa analytikov nejasné. Spolupráca naprieč stranami bude zrejme čoraz komplikovanejšia.

26.04.2019 06:00
parlament, poslanci, poslanec, NR SR Foto: ,
Ilustračná fotografia
debata (50)

Klesajúca podpora štandardných strán, rast antisystému a volebné úspechy nových subjektov, toto sa podľa sociológa z agentúry Focus Martina Slosiarika deje na politickej scéne už dlhší čas. „Viacero volieb, ktoré nasledovali po sebe, otváralo možnosti novým politikom, sčasti prichádzala nová generácia,“ vysvetlil Slosiarik pohyby v politike. V nej dnes fungujú tri základné sily – koaličná, reprezentovaná najmä Smerom a SNS, sila demokratickej opozície so stranami SaS, OĽaNO, z časti Sme rodina, ale aj KDH či Progresívne Slovensko a Spolu, a do tretice antisystémová sila reprezentovaná extrémistom Marianom Kotlebom a neúspešným prezidentským kandidátom Štefanom Harabinom. Zisk týchto síl sa nedá odhadnúť," poznamenal sociológ.

„Ešte je predčasné predpovedať, ako dopadnú parlamentné voľby. Ale tvorba koalície bude náročná, lebo zrejme bude musieť ísť naprieč týmito blokmi a možno sa budú musieť dva bloky spojiť, aby koalícia vznikla,“ nazdáva sa Slosiarik. Podľa jeho názoru si treba počkať na májové eurovoľby. Práve tie ukážu postavenie jednotlivých strán a zároveň môžu nasmerovať ďalšiu komunikáciu medzi nimi pred voľbami do národného parlamentu.

Najsilnejšia strana Smer zatiaľ stráca. Posledný prieskum agentúry Focus z minulého týždňa jej nameral 19-percentné preferencie, začiatkom apríla sa skončilo s podobným výsledkom opytovanie agentúry AKO – 19,7 percenta. Ešte v marci Focus zistil v prípade Smeru 22,4-percentné preferencie. Smer sa po prvý raz od roku 2003 ocitol pod hranicou 20 percent. Oslabil v komunálnych a župných voľbách, neuspel s prezidentským kandidátom. Otvorene sa hovorí o údajnom konflikte medzi predsedom Robertom Ficom a premiérom Petrom Pellegrinim. Z prostredia strany sa ozývajú hlasy, že by mal Pellegrini prevziať pozíciu lídra v strane.

Politický analytik Ján Baránek mieni, že najnovší pokles Smeru nie je až taký výrazný. „Tieto čísla sú skôr pre radosť opozície, než aby sme hovorili o zásadnom poklese. Je to stále v rámci štatistickej chyby. Ak by bol aj reálne dvoj-, trojpercentný, uvidíme, či bude pokračovať. Pri preferenciách je potrebné sledovať trend, o dva – tri mesiace budeme múdrejší,“ povedal Baránek.

Slosiarik doplnil, že pokles pod 20 percent zatiaľ nemožno nazvať trendom. „Je to len jeden údaj, ktorý sme namerali po prezidentských voľbách. Až ďalšie prieskumy ukážu, či je to dočasný pokles, povedzme ako reakcia voličov na neúspech prezidentského kandidáta Smeru, alebo či sa preferencie ešte môžu vrátiť. Ak sa na to však pozrieme od volieb v roku 2016, Smer postupne stráca voličov,“ pripomenul Slosiarik. Smer volilo v parlamentných voľbách vyše 28 percent zúčastnených voličov.

Čísla padajú aj SNS, jej preferencie sú aktuálne na úrovni 7,5 percenta, hoci pred rokom to bolo desať percent a vo voľbách pred tromi rokmi 8,6 percenta hlasov. No dych dochádza najmä Mostu-Híd. Posledné prieskumy ho zaradili mimo parlamentu, pod päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti. V tejto rizikovej zóne sa strana pohybuje už od volieb, v ktorých dosiahla 6,5 percenta hlasov. Nepomohla ani prezidentská kandidatúra Bélu Bugára, jeho trojpercentný výsledok nedosiahol ani na chabé preferencie Mostu-Híd, ktoré sú aktuálne na úrovni 4,7 percenta.

Slosiarik zdôrazňuje, že tento výsledok je ešte stále v rámci štatistickej chyby, no ocitnúť sa na nezvoliteľnom mieste je nekomfortná situácia. „Bugárovi sa nepodarilo zmobilizovať voličov maďarskej národnosti. Nie je to dobrá pozícia nielen pre stranu, ale ani pre celú maďarskú menšinu, ktorej hrozí, že nebude mať zastúpenie v národnom parlamente,“ konštatoval sociológ.

Ďalšej maďarskej strane SMK nameral prieskum 3,6 percenta. Baránkovi sa čísla Mostu-Híd a SMK nezdajú. „Maďarský volič je najdisciplino­vanejší volič zo slovenského elektorátu. Čísla nesedia, sú príliš nízke, nezdá sa mi to. Budeme musieť počkať,“ okomentoval Baránek. Podľa jeho názoru je v súčasnosti spolupráca medzi Mostom-Híd a SMK takmer vylúčená. „Pokiaľ bude Béla Bugár predsedom Mostu, mám obavy, že spolupracovať nebudú. Bugár má dlhodobo zlé vzťahy s Orbánom, ktorý podporuje SMK. Kým budú strany v súčasnej personálnej zostave, spolupráca – a to aj formou koalície – je veľmi ťažko realizovateľná,“ prízvukuje analytik.

Problémy sú aj na opozičnom brehu. Ešte pred rokom mala SaS preferencie v rôznych prieskumoch od 13 do 17 percent. Posledné meranie Focusu hovorí o 10 percentách. Otázne je, ako ustojí vznik Kiskovej strany, ktorou môže byť podľa analytikov najviac ohrozená, podobne ako mimoparlamentná koalícia Progresívne Slovensko (PS) a Spolu. Tento nový subjekt zaznamenal po prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazila kandidátka Progresívneho Slovenska, rast preferencií a v prieskumoch AKO aj Focusu skončil na druhom mieste po Smere. Faktom je, že ani jeden z týchto prieskumov nepracoval s novovznikajúcim projektom prezidenta.

Baránek preto upozornil, že keď Kiska založí stranu, výsledky sa premiešajú. „Potom sa môžeme baviť o tom, kde sa nachádza Progresívne Slovensko. Lebo to je jedna z prvých strán, ktorým bude Kiska odčerpávať voličov. Nie preto, že by mal Kiska ľavicových voličov, ale preto, že nové strany majú najmenej stabilné elektoráty,“ podčiarkol politický analytik. Čísla PS navyše stále ťahá nahor eufória z prezidentských volieb. „Určite je to tak, lebo o programe Progresívneho Slovenska vieme málo. Ak ho zverejnia v podobe, ktorú zatiaľ poznáme – či už ide o témy LGBTI, utečencov a podobne – preferencie sa určite tak vysoko neudržia,“ predpovedá Baránek.

Na nestabilný elektorát v minulosti doplatil Radoslav Procházka a jeho strana Sieť. Procházka využil svoj prekvapujúco dobrý výsledok z prezidentských volieb v roku 2014, keď skončil na treťom mieste s vyše 21 percentami hlasov. Jeho novovzniknutú stranu následne prieskumy pasovali za lídra pravice, viackrát obsadila druhé miesto po Smere. V parlamentných voľbách v roku 2016 však získala iba 5,5 percenta. Sieť dnes funguje s novým predsedom i názvom, po novom ako Slovenská konzervatívna strana dosiahla v poslednom prieskume 0,5 percenta. Prezident prezradí detaily o svojej strane po tom, čo skončí vo funkcii. Nie je preto známe s akými tvárami do politickej súťaže pôjde a ani s akým programom. Podľa Slosiarika je zatiaľ predčasné hovoriť, či dokáže vytvoriť veľkú stranu, ktorá by atakovala hranicu 20 percent. Môže však narobiť problémy iným hráčom. „Má to byť centristická strana, ani celkom konzervatívna, ani celkom liberálna. Predpokladám, že bude oslovovať voličov Progresívneho Slovenska, ale tiež konzervatívneho voliča, či už KDH, sčasti OĽaNO. Ohrozená je určite aj SaS. Všetko je otvorené, záleží na tom, čo sa bude diať na politickej scéne, aká ponuka bude predstavená voličovi, či dôjde k dohode na podpore jedného silného subjektu, alebo vznikne koalícia viacero strán,“ opisuje sociológ.

Podľa Denníka N diskutuje Kiska o spojení so stranou NOVA, ktorú založil bývalý politik Daniel Lipšic. V súčasnosti sú najvýraznejšími predstaviteľmi tejto strany jej bývalý predseda Gábor Grendel, ktorý sedí v parlamente v rámci poslaneckého klubu OĽaNO, a dosluhujúca europoslankyňa Jana Žitňanská. Obaja sa už spomínali v súvislosti so vstupom do Kiskovej novej strany.

Baránek opisuje, že takéto spojenectvo by bolo výhodné skôr pre stranu NOVA ako pre prezidenta. „NOVA si takto zrejme zabezpečuje svoju ďalšiu účasť v parlamentnej politike, neviem, aké podmienky mali od Matoviča. Asi predpokladajú, že Kiska sa so svojou stranou do parlamentu dostane. Pre samotného Kisku to má zmysel len v tom, že naberie politikov, ktorí majú skúsenosť v politike, ale samotná strana nemá preferencie, ktoré by ho mali lákať. Skôr tam ide o ten efekt, že ešte to ani neexistuje a už sa s ním rokuje o prípadnej integrácii,“ uzavrel analytik.

V ťažkej situácii je aj kresťanská časť politického spektra. Mimoparlamentné KDH sa síce podľa prieskumov pohybuje nad hranicou zvoliteľnosti, zároveň sa však musí vyrovnať s novou konkurenciou. Stranu opustila dlhoročná europoslankyňa Anna Záborská a založila novú stranu Kresťanskú úniu. Jej členom je aj Branislav Škripek, europoslanec pred piatimi rokmi kandidujúci za OĽaNO, ktorý je známy svojimi konzervatívnymi postojmi a môže tak prilákať tento typ voliča.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #parlamentné voľby