Petko: Nie je dôvod na rušenie nemocníc

Najväčšia zmena takmer po 20 rokoch, ktorá čaká nemocnice, vyvoláva otázky. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko aj napriek tomu tvrdí, že reforma je potrebná. Dodal však, že čakať od nej úsporu je nereálne. "Úvaha o tom, že sa ušetria peniaze, je omyl. Na stratifikáciu sú potrebné peniaze navyše," povedal. Tzv. stratifikáciu nemocníc predstavila ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru) spolu s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer). Jej výsledkom bude rozšírenie kvalitných nemocničných oddelení a zánik tých slabších. Ak prejde zámer parlamentom, reforma sa spustí v januári 2020, ukončená by mala byť v roku 2030.

26.04.2019 12:00
debata (5)

Súhlasíte so zmenami, ktoré predstavilo ministerstvo zdravotníctva?

S definitívnym projektom sme sa oboznámili minulý týždeň na trojhodinovom rokovaní na ministerstve zdravotníctva, kde nám ho predstavili ľudia z Inštitútu zdravotnej politiky. Pri jeho tvorbe vychádzali z dánskeho modelu, čiže parametre pre počty operácií vychádzali z určitých štandardov. K stratifikácii sa hlásime, je to nevyhnutná vec, ktorú je potrebné urobiť. Mala by byť riadená štátom. Momentálne sa v praxi dejú zmeny živelne, oddelenia sa zatvárajú pre nedostatok personálu. To je úplne najhorší variant, pretože tu nejde o potreby vo verejnom záujme. Takto môžu zanikať oddelenia aj tam, kde sú naozaj potrebné.

Dôjde k rušeniu nemocníc?

Sme zásadne proti tomu, aby sa zrušila čo len jedna nemocnica. Nie je na to dôvod. Nemocnice sa musia vnútorne zmeniť. To znamená, že niektoré nebudú robiť akútne operácie.

Základným zámerom je zmena časti akútnych lôžok na postele pre dlhodobo chorých. Ako to bude prebiehať v praxi?

Predurčujú to parametre kvality. Tie boli vyberané na základe dlhodobých analýz Inštitútu zdravotnej politiky, kde vychádzali z cestnej dostupnosti, počtu obyvateľov a dostupnosti do iného zariadenia. Použili dánsky model. V tejto severskej krajine bolo pôvodne akútnych poskytovateľov oveľa viac, ich počet štát zúžil a rozšíril počet poskytovateľov následnej starostlivosti. U nás je veľký problém, kde umiestniť pacienta, ak potrebuje byť dlhodobo v nemocnici, napríklad mesiac. Podľa OECD nám chýba minimálne 3,5-tisíc takýchto postelí.

Ak napríklad zanikne interné oddelenie v jednej nemocnici, malo by sa posilniť interné oddelenie v inej nemocnici, tak, aby v regióne bol dostupný tento typ starostlivosti?

Stále nám chýba vysvetlenie, ako to bude, keď niektoré oddelenia v menších nemocniciach zaniknú alebo sa pretransformujú akútne oddelenia na chronické oddelenia. Nevieme, či nemocnice, ktoré majú prevziať tieto akútne oddelenia, a hlavne ich pacientov, sú na to pripravené po stránke materiálno-technickej a personálnej. Zatiaľ mám pocit, že toto sa neriešilo a nemocnice sa na to musia pripraviť a musia na to dostať aj peniaze navyše. Keď majú napríklad pôrodnice určitý počet pôrodných boxov a dôjde tam k navýšeniu pôrodov o 30 percent, tak to nebudú schopné zvládnuť. A zároveň aj tie nemocnice, kde sa bude napríklad pôrodnica meniť na chronické lôžka, musia na to dostať finančné prostriedky zo zdravotnej poisťovne alebo kapitálové od štátu. Aby sa prerobilo oddelenie, to nie je len o tom, že vymeníte tabuľku a idete už po novom. Musí sa tiež prispôsobiť fungovanie záchrannej zdravotnej služby. Dnes je také zvykové právo, že pacienta vozí záchranka do najbližšej nemocnice, a toto sa musí zmeniť. Pacient by mal byť prevážaný do takej najbližšej nemocnice, ktorá mu je schopná poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Marián Petko Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko

Máte aj iné pripomienky?

Detailne ich budeme vedieť až po podrobnom preštudovaní materiálov. Už teraz však vieme, že budeme napríklad požadovať, aby sa parametre kvality – nevyhnutný počet operačných výkonov – týkali aj samostatných pracovísk jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú mimo nemocníc. Keďže ide o parametre bezpečnosti, kde je preukázané, že zvýšeným počtom výkonov klesá riziko pre pacienta, tak sa to musí týkať nielen nemocničných operačných oddelení, ale aj operačných jednodňoviek.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že reforma prinesie kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť za rovnaké peniaze. Zatiaľ sa o investíciách nehovorí.

Úvaha o tom, že stratifikáciou sa ušetria peniaze, je omyl. To nie je možné. Na stratifikáciu sú potrebné peniaze navyše. Keď celá zmena prebehne, financie, ktoré idú na bežnú prevádzku zdravotníctva, sa budú lepšie fokusovať do tých nemocníc, kde sa budú výkony robiť. Koncepčne to nie je zlý model, ale bez financií nebude fungovať.

Kedy by malo dôjsť k navýšeniu financií, aby bola reforma úspešná?

Ak by bol zákon schválený v septembri tohto roku a parametre kvality sa majú zbierať dva roky, tak navýšené financovanie musí byť minimálne dva-tri roky pred zavedením zmeny, aby sa nemocnice na to pripravili. Potom sa prejde na normálny režim. Ale nie taký, ako je teraz, že nám chýbajú peniaze a my namiesto toho, aby sme riešili stratifikáciu, tak každý týždeň riešime to, že nemáme peniaze.

Koľko peňazí bude potrebných?

Záleží na tom, aké zdravotníctvo chceme mať a či ho chceme mať bezplatné, alebo chceme, aby pacient doplácal. Je to aj otázka, čo si štát môže dovoliť, ale keď sa chceme porovnávať s Českou republikou, odhadujem minimálne 200 až 300 miliónov eur.

Bude projekt úspešný?

Takáto rozsiahla stratifikácia je tu prvýkrát. Za posledných dvadsať rokov tu boli už štyri pokusy o reformu nemocníc, ale ani raz neboli úspešné. Nikdy sa zámer nedostal do takého štádia, ako je to teraz. Uvidíme, ako sa k projektu postaví Národná rada. Zmenám v nemocniciach v minulosti bránili záujmy lokálnych politikov a odpor spoločnosti. Nikdy sa k tomu nepostavil predseda vlády tak pozitívne ako tentoraz. To sú signály, že by to mohlo byť úspešné, ale bez peňazí úspech nie je možný.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 5 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #nemocnice