VIDEO: Michal Kaliňák hovorí o finančných dopadoch na rozpočty samospráv, nedostatku kapacít, učiteľov a v prípade rómskych komunít o hroziacej segregácii v osadách.
Poukazuje na množstvo problémov, ktoré so sebou prinesie. Hovorí o finančných dosahoch na rozpočty samospráv, nedostatku kapacít, učiteľov a v prípade rómskych komunít o hroziacej segregácii v osadách.
Novelu zákona o povinnom predprimárnom vzdelávaní pre päťročné deti v materských školách predložili na májové rokovanie v parlamente poslanci Ľubomír Petrák (Smer), Eva Smolíková (SNS) a Péter Vörös (Most-Híd). Deti, ktorých sa to týka, by sa mali zaraďovať do samostatných tried, no môžu chodiť aj do súkromných či cirkevných škôlok. Vzdelávať sa môžu tiež individuálne aj doma. Zákon má platiť od septembra 2020.
Plánovanú novinku kritizuje hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák. Tvrdí, že takáto zásadná systémová zmena vo vzdelávaní sa predkladá bez prerokovania s reprezentáciou miest a obcí. „Zruší sa možnosť vytvárať prípravné a nulté ročníky v základných školách. Prinesie to negatívny dosah nielen na financovanie, ale aj na zamestnanosť. O prácu prídu nadbytoční učitelia, vychovávatelia aj kuchárky, keďže takto neubudnú len žiaci, ale aj stravníci,“ uviedol s tým, že na druhej strane návrh zvyšuje požiadavky na zamestnanosť v škôlkach. To bude mať podľa neho nevyčísliteľný dosah na rozpočty miest a obcí. Zároveň spomenul ďalší problém, a tým je nedostatočná kapacita predškolských zariadení. „Ak začneme uplatňovať povinnú dochádzku od piateho roka, znemožníme navštevovať škôlku deťom vo veku štyri, tri, prípadne dva roky. Kapacita existujúcej siete škôlok sa zníži o zhruba 10-tisíc miest,“ povedal.
Kaliňák upozorňuje, že zákonom sa obciam ukladajú nové povinnosti bez finančných prostriedkov aj v podobe určovania školských obvodov materských škôl či správneho konania vo veci zanedbávania povinnej dochádzky. Obec má tiež ukladať pokuty zákonným zástupcom, ak dieťa do škôlky neprihlásia alebo neospravedlnene vymešká tri dni v mesiaci. „Určovanie školských obvodov je riešené nezrozumiteľne a tam, kde je zriadených viac základných a materských škôl, je to neuskutočniteľné,“ predpovedá. Návrh podľa neho nerieši ani úhradu cestovných nákladov dieťaťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku mimo obce, v ktorej má trvalý pobyt. „Nie je stanovená ani ochranná vzdialenosť dostupnosti škôlky. Keď sa bude nachádzať v osade, pôjde o segregáciu. Keď mimo nej, ako sa technicky vyrieši presun malých detí?“ pýta sa. Naráža tým na ľudí v marginalizovaných rómskych komunitách. Ak by postavili škôlku v osade, nie je vraj isté, či do nej dostanú učiteľov. „Ak áno, je zase otázne, či tam deti naozaj budú chodiť,“ uzavrel.
Ministerstvo školstva očakáva zavedením povinného predprimárneho vzdelávania zlepšenie výsledkov v národných testovaniach. „Analýzy dokazujú, že žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia dlhodobo dosahujú podpriemerné výsledky. Prinesie to tiež lepšie výkony žiakov v medzinárodných testovaniach,“ reagovala hovorkyňa rezortu Andrea Pivarčiová. Vysvetlila, že zabezpečenie priestorových kapacít sa realizuje predovšetkým z Integrovaného regionálneho operačného programu ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vyčlenilo peniaze na tento účel v eurofondovej výzve. Použiť by sa mali na výstavbu nových škôlok, rozširovanie už existujúcich objektov, ich stavebno-technické úpravy spolu s areálmi, obstaranie materiálno-technického vybavenia a zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov. „Očakávame, že pôjde o navýšenie o 8– až 10-tisíc miest. Presné číslo nie je možné určiť, keďže stále sú regióny, v ktorých sú disponibilné prostriedky a možnosť podávať projekty naďalej trvá,“ objasnila Pivarčiová. Dodala, že náklady na zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania bude ako obvykle znášať štátny rozpočet a zriaďovatelia materských škôl.
Samosprávy sa s novinkou zrejme budú musieť zmieriť. Dominika Smoleňová z banskobystrického magistrátu uviedla, že povinná školská dochádzka sa od septembra 2020 dotkne 754 predškolákov s trvalým pobytom na území mesta. Pripomenula, že v ich zriaďovateľskej pôsobnosti poskytujú vzdelávanie aj deťom z okolitých obcí, ktoré škôlky vybudované nemajú. „My sme ich kapacity rozšírili a stále v tom pokračujeme. Pribudnúť by mali ďalšie štyri triedy pre 88 detí predškolského veku,“ vysvetlila. V prípade potreby zoberú aj nových učiteľov. „Riadime sa zákonom, ktorý presne určuje počet pedagógov na stanovený počet detí,“ podotkla Smoleňová. Aký to bude mať na mesto finančný dosah, zatiaľ povedať nevie. „V súčasnosti to nie je možné vyčísliť, keďže výška nákladov sa odvíja od cien energií, služieb a miezd zamestnancov,“ dodala.
V Prešove zatiaľ netušia, ako sa ich navrhovaný zákon dotkne. „Momentálne je predčasné hovoriť o presných počtoch detí. Tie by mohli byť známe v januári nasledujúceho roka a od toho by sa odvíjali aj ďalšie opatrenia v rámci mesta,“ povedala hovorkyňa Prešova Eva Peknušiaková.
V Žiline vraj majú málo päťročných detí, ktoré by nechodili do materskej školy pred nástupom do základnej. „Z doterajších skúseností môžeme konštatovať, že ide o nízke percento,“ tvrdí vedúca tlačového oddelenia mesta Erika Lašútová. V najbližšom období však plánujú kapacitu navyšovať o tri triedy a v prípade povinného predškolského vzdelávania prijmú menší počet trojročných. „V takomto prípade nepredpokladáme ani navyšovanie nákladov,“ podotkla Lašútová.
Vedúca oddelenia školstva v Košiciach Alžbeta Tamásová informovala, že v roku 2020 by v meste mali mať podľa údajov štatistického úradu 2 206 päťročných detí. Na porovnanie uviedla, že aktuálne majú 1 764 predškolákov. „Mesto je zriaďovateľom 58 materských škôl, ich kapacity rozširuje každoročne,“ podotkla. Okrem toho sa v jeho územnej pôsobnosti nachádza šesť škôlok zriadených v časti Staré Mesto a ďalšia je v lokalite Šaca. Popri tom je tam sedem cirkevných a dvadsať súkromných materských škôl. „Nepredpokladáme problémy s umiestnením mladších detí po ustanovení plánovaného povinného vzdelávania detí od päť rokov,“ uzavrela Tamásová.