„Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa volá Slovensko,“ povedala ešte v roku 1998 americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová. O šesť rokov neskôr bola už krajina členom Severoatlantickej únie a Európskej únie. Dve vlády pod vedením Mikuláša Dzurindu tak zúročili porážku Vladimíra Mečiara a pevne spojili Slovensko so štruktúrami NATO a EÚ.
Tento kurz pokračoval aj po nástupe Roberta Fica k moci v roku 2006. Slovensko sa decembri 2007 stalo súčasťou schengenského priestoru. Od roku 2009 sa v krajine platí eurom. Slovensko tak je jedinou krajinou visegrádskej štvorky, ktorá je v eurozóne. Je teda súčasťou toho, čo sa dá nazvať jadrom únie.
"Rozšírenie únie v roku 2004 je úplne jednoznačne pozitívne,“ povedal pre Pravdu Ladislav Miko, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Krajina má momentálne najnižšiu mieru nezamestnanosti v histórii a je automobilovou veľmocou. V roku 2003 dosiahol HDP na obyvateľa 55 percent priemeru EÚ, dnes je to okolo 77 percent.
Zároveň si však Slovensko po viacerých krízach uvedomuje, že únia je iná ako pred 15 rokmi, a preto je potrebné myslieť na budúcnosť. „Je našou povinnosťou chrániť strategické smerovanie našej krajiny, chrániť projekt EÚ a rozvíjať severoatlantické spojenectvo práve teraz, keď sme obklopení rôznymi výzvami zvnútra, ako aj zvonka EÚ,“ vyhlásil slovenský premiér Peter Pellegrini.
VIDEO: Čo sme premárnili počas pätnástich rokov členstva v Európskej únii? Prečo politici nevyužili všetky príležitosti? Budeme pre Brusel zaujímaví, aj keď sme vyčerpali zdroje lacnej pracovnej sily? Čo nové ponúkneme únii? Pozrite si rozhovor TV Pravda s analytikom portálu Euractiv.sk Radovanom Geistom, v ktorom sa dozviete, čím si Slovensko v EÚ prešlo a čo nás ešte čaká.