Zásadná geopolitická vec
V únii je teraz 28 štátov. Na odchode z nej je Británia, podoba brexitu je však stále nejasná. Okrem Slovenska sa EÚ 1. mája 2014 rozšírila o Cyprus, Česko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko a Slovinsko. V roku 2007 sa pridali Bulharsko a Rumunsko a v roku 2013 Chorvátsko. Tieto vlny rozšírenia však neboli prvé po páde železnej opony v roku 1989. Už v roku 1995 vstúpili do únie Fínsko, Švédsko a Rakúsko.
"Rozšírenie únie v roku 2004 bolo zásadnou geopolitickou vecou. Roztiahnutie EÚ cez bývalú železnú oponu nie je len o tom, kto má kde aký vplyv, ale išlo aj o akt zmierenia v rámci Európy,“ povedal pre Pravdu Ladislav Miko, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. "Na tom bola únia založená. Bola postavená na francúzsko-nemeckom zmierení a po ňom to pokračovalo ďalej. Z hľadiska mieru, stability systému a bezpečnosti priestoru, v ktorom žijeme, je rozšírenie úplne jednoznačne pozitívne,“ uviedol Miko.
"Keď počujeme hlasy v západných krajinách, ktoré akoby ľutovali, že únia je dnes väčšia, tak je to prejavom skôr akejsi momentálnej frustrácie. Vidíme to na príkladoch, keď sa únia nevie na niečom dohodnúť. Typickým prípadom bola migračná kríza. Západoeurópske krajiny mali pocit, že tí východniari blokujú riešenie,“ pripomenul pre Pravdu Vladimír Bartovic, riaditeľ pražského Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM. "Sme svedkami aj frustrácie niektorých politikov z vnútropolitického vývoja v krajinách ako Poľsko, Maďarsko či Rumunsko. Nemyslím si však, že si niekto skutočne vážne myslí, že k rozšíreniu nemalo dôjsť,“ vyhlásil Bartovic.
Expert tvrdí, že k prístupovému procesu krajín zo strednej a z východnej Európy ťažko existovala alternatíva. "EÚ by bez toho bola oveľa slabšia. Povedzme si tiež otvorene, že situácia v stredoeurópskych krajinách by bola jednoznačne nestabilnejšia. Možno by nakoniec EÚ prinášala viac vrások na čele, ako je to dnes. Problémy s právnym štátom a úrovňou demokracie nie sú len fenoménom východnej Európy a myslím, že mnohí politici v EÚ sa tým musia zaoberať. Absolútne však súhlasím s názorom, že keby nedošlo k rozšíreniu v roku 2004, aj tak by sa únia musela naším priestorom zaoberať. A možným riešením by bolo prizvať krajiny strednej a východnej Európy do EÚ alebo minimálne mať s nimi čo najužšie vzťahy,“ povedal Bartovic.
Ako ďalej?
Pre celú úniu bolo posledných 15 rokov veľmi turbulentných. Slovensko a ďalšie krajiny vstúpili do EÚ v čase, keď tá debatovala o zmene pravidiel fungovania. Pre nové členské krajiny to bola príležitosť okamžite sa zapojiť do tejto diskusie. Jej výsledkom bola Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Posilnila rolu Európskeho parlamentu, zaviedla v Rade EÚ väčšinové hlasovanie vo viacerých oblastiach a vytvorila pozície stáleho predsedu Európskej rady a Vysokého predstaviteľa únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Nové nastavenie fungovania inštitúcií potom malo vplyv aj na riešenie viacerých kríz, ktorým od roku 2008 EÚ a svet čelili. Únia spolu s medzinárodnými partnermi musela pomáhať z ekonomických problémov Grécku, Írsku, Portugalsku, Španielsku a Cypru. Najmä v prípade Atén kríza došla tak ďaleko, že nebolo jasné, či eurozóna vydrží spolu.
V roku 2014 anexia Krymu Ruskom a jeho agresia proti Ukrajine znamenali, že únia musela riešiť vojnu v bezprostrednom susedstve. Rok 2015 zase priniesol migračnú krízu, ktorá naštrbila vzťahy medzi členskými krajinami a viedla k nárastu xenofóbnej pravice, ale aj k zvýšeniu bezpečnostných rizík. Do zoznamu kríz je potrebné prirátať referendum o brexite v roku 2016 a nedoriešený odchod Británie z EÚ a zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta, čo vnieslo výraznú politickú a ekonomickú neistotu do vzťahov EÚ s USA.
"Už 9. mája sa koná summit únie v rumunskom Sibiu, ktorý má reflektovať dve hlavné veci. Budúce smerovanie EÚ a jej rozpočet. Nemyslím si, že po schôdzke už budeme vedieť, ako ďalej. Ale summit prispeje k diskusii pred májovými voľbami do europarlamentu, lebo bude jasnejšie, kto stojí za akou Európou a na čo by sme mali vynakladať peniaze,“ pripomenul Miko.
V roku 2017 položila Európska komisia na stôl päť scenárov budúceho fungovania EÚ, od hlbšej integrácie po voľnejšie vzťahy. "Slovensko sa tiež za 15 rokov zmenilo. Je to členská krajina, ktorá prešla od bezvýhradného proeurópskeho smerovania k debate o prehlbovaní integrácie. Bude pre Slovensko zložité prísť s vlastnou predstavou, ktorá by mala jasnú väčšinovú podporu na politickej scéne. Nemá ani kapacitu, aby položilo na stôl obrovské návrhy typu vízií francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ale jeho zásadnou úlohou je jeho pôsobenie v regióne strednej Európy. Nechcem hovoriť, že Slovensko by malo byť akýmsi mostom so západoeurópskymi krajinami. Ale malo by byť rozumným hráčom, ktorý nebude len zabíjať agendu únie a stále hovoriť nie,“ vyhlásil Bartovic.
VIDEO: Čo sme premárnili počas pätnástich rokov členstva v Európskej únii? Prečo politici nevyužili všetky príležitosti? Budeme pre Brusel zaujímaví, aj keď sme vyčerpali zdroje lacnej pracovnej sily? Čo nové ponúkneme únii? Pozrite si rozhovor TV Pravda s analytikom portálu Euractiv.sk Radovanom Geistom, v ktorom sa dozviete, čím si Slovensko v EÚ prešlo a čo nás ešte čaká.