Sklad soli v Solivare
Skladu soli, ktorý je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Solivar zo 17. storočia, hrozila úplne devastácia. „Usmialo sa na nás slniečko a získali sme financie z fondov Európskej únie, za čo som veľmi vďačný, pretože o záchranu tejto pamiatky som sa usiloval už od roku 1994. Dnes je to parádna budova, ktorá plní všetky kritéria, tak historické, ako aj architektonické," s úsmevom hovorí Eugen Labanič, generálny riaditeľ Slovenského technického múzea v Košiciach, ktorého pobočka sídli v prešovskom Solivare.
Náklady na rekonštrukciu v rokoch 2014 a 2015 predstavovali takmer 2,5 milióna eur, pričom 85 percent bolo spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zvyšných 15 percent zo štátneho rozpočtu. „Sklad soli je súčasťou komplexu, kde je viac budov, ktoré by potrebovali rekonštrukciu. Preto sa budeme snažiť, aby sme získali aj ďalšie financie z fondov Európskej únie,“ dúfa riaditeľ Labanič.
Sklad soli slúžil na uskladnenie, manipuláciu či distribúciu soli a bol architektonicky najimpozantnejšou dominantnou celého areálu Solivaru. Po prvom požiari v roku 1819 ho zrekonštruovali, po požiari z 18. mája 1986 sa zachovalo len obvodové murivo a veža. Takmer tridsať rokov sa nachádzal v havarijnom stave, chátral a vplyvom času a poveternostných podmienok hrozila jeho úplná likvidácia.
Po rekonštrukčných prácach vznikol viacúčelový dvojpodlažný objekt. V rámci opravy technickej pamiatky sa z európskych fondov vypracovala projektová dokumentácia, realizácia projektu spočívala predovšetkým v zastrešení objektu manzardovou strechou, oprave vodorovných a zvislých konštrukcií a vybudovaní dispozície objektu. Súčasťou bola aj inštalácia elektrického zabezpečovacieho systému. Vnútri sú štyri výstavné miestnosti, kongresová sála, zázemie a kancelárie. Obnovená bola aj veža s hodinami riadenými rádiovým signálom.
Súčasťou rekonštrukcie bola úprava okolia: upravil sa park pred budovou, pribudli chodníky a verejné osvetlenie a budova je v noci nasvietená.
Kultúrny dom v Prestavlkoch
V Hornej Trnávke, ktorá patrí pod obec Prestavlky v okrese Žiar nad Hronom, by zasa bez európskych peňazí nemali krásnu multifunkčnú budovu. Kultúrnu dom mal rôznych majiteľov, no už dlhodobo chátral. Na kompletnú rekonštrukciu získali Prestavlčania 341-tisíc eur z programu rozvoja vidieka. Finančná spoluúčasť obce predstavovala 52-tisíc eur. Stavbu odštartovali v novembri 2009, pričom obnovou prešli všetky siete, elektrina, voda, kanalizácia, kúrenie. V celej budove vymenili okná, zateplili ju a urobili novú fasádu. Úpravou prešlo aj okolie s parkoviskom pre desať áut.
V centre dominuje veľká telocvičňa. „Chlapi tam hrávajú halový futbal, florbal a stolný tenis. Ženy chodia na zumbu či aerobik,“ hovorí starosta Ján Abrahám. V susednej zasadacej miestnosti, prepojenej s kuchynkou, sa konajú rôzne rokovania, kultúrne podujatia, narodeninové oslavy, svadby a kary. Vzápätí nám ukázal kompletne vybavenú posilňovňu. „Ľudia ju využívajú individuálne, no skupinovo tu trénujú aj miestni futbalisti či karatisti,“ podotkol.
Na hornom poschodí sú moderné mužské a ženské šatne so sprchami. Cez prechodovú chodbu sa dostávame do ubytovacích priestorov s kapacitou dvanásť miest. „Pozostávajú z troch izieb, kuchynky, kúpeľne a toalety,“ vysvetlil Abrahám.
Časť z vrchných priestorov vyhradili aj pre Izbu tradícií, do ktorej skupina nadšencov z Hornej Trnávky zozbierala informácie o histórii obce, dobové predmety a fotografie.
Z európskych zdrojov už v obci stihli zrekonštruovať aj verejné osvetlenie za 40-tisíc eur a v prestavlckej časti, hneď vedľa obecného úradu, skultúrnili staré námestie. Keďže sa tam spájajú štyri cesty, rozhodli sa vybudovať kruhový objazd. Čerpali naň dotáciu, takisto z programu rozvoja vidieka, 100-tisíc eur. „Z vlastných zdrojov sme pridali 12-tisíc. Súčasťou projektu bola aj rekonštrukcia dvoch autobusových zastávok,“ povedal starosta s tým, že bez eurofondov by si z vlastného rozpočtu určite tieto projekty dovoliť nemohli.
Rozhľadňa, z ktorej vidno 3 hrady
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Európske peniaze využívajú aj v obci Bošáca v okrese Nové Mesto nad Váhom. Vďaka nim postavili rozhľadňu, z ktorej vidno tri hrady.
„Nám eurofondy určite pomohli a netýka sa to len rozhľadne, ale aj ďalších projektov, ktoré sme z nich realizovali, ako zberný dvor, rekonštrukcia námestia, školy,“ myslí si starosta Bošáce Daniel Juráček.
Podotýka, že projekt pripravili vďaka šikovným pracovníkom obecného úradu. „Tieto projekty boli pre mňa dôkazom toho, že eurofondy sa dajú čerpať aj bez toho, aby človek na to potrebovať nejakú firmu, ktorá by preňho vypísala papiere. Projekt sme riešili celkom sami na obecnom úrade,“ pochvaľuje si Juráček.
Obec postavila rozhľadňu za 12 626 eur. Na projekte spolupracovala aj s moravskou obcou Březová, šlo teda o projekt cezhraničnej spolupráce. Veža meria približne sedem metrov. „Za tie peniaze sme postavili rozhľadňu, pripravili prospekty, informačné tabule, smerovníky, mapu celej doliny a časti moravskej strany,“ dodáva starosta.
Z rozhľadne je vidieť doširoka, doďaleka. „V prvom rade z nej vidieť Bošácku dolinu, Veľkú Javorinu, Trenčín, Trenčiansky hrad, Beckovský aj Tematínsky hrad. Na moravskej strane zas vidíme rozhľadňu na Veľkom Lopeníku,“ uzatvára Juráček.
VIDEO: Čo sme premárnili počas pätnástich rokov členstva v Európskej únii? Prečo politici nevyužili všetky príležitosti? Budeme pre Brusel zaujímaví, aj keď sme vyčerpali zdroje lacnej pracovnej sily? Čo nové ponúkneme únii? Pozrite si rozhovor TV Pravda s analytikom portálu Euractiv.sk Radovanom Geistom, v ktorom sa dozviete, čím si Slovensko v EÚ prešlo a čo nás ešte čaká.