Rozpustia extrémistov na druhý pokus?

, 03.05.2019 12:00
PROTEST: Antifašistická mobilizácia, ľsns,...
Účastníci s transparentmi počas protestu s názvom Antifašistická mobilizácia 2019 pre nesúhlas s rozsudkom Najvyššieho súdu SR nerozpustiť stranu ĽSNS v uliciach Bratislavy, 2. máj 2019. Autor: ,

Rozpustenie extrémistickej strany ĽS NS môže byť ešte v hre. Najvyšší súd ju síce nezrušil, v rozsudku však nehovorí nič o tom, že Kotlebova strana je demokratická. Pod verdikt sa podpísal iba nedostatok dôkazov, ktoré predložil generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Návrh podporený ďalšími dôkazmi môže podať opäť, zatiaľ mlčí, či tak aj urobí. Podobný prípad sa udial v susednej Českej republike. Extrémistickú Dělnickú stranu rozpustil v roku 2010 súd až na druhý pokus.

Návrh na rozpustenie ĽS NS zamietol Najvyšší súd tento pondelok. Predstavitelia kotlebovcov tvrdili, že súd tak mal potvrdiť, že nie sú fašistickou a nedemokratickou stranou. Expert na extrémizmus a právnik Daniel Milo však upozornil, že takáto interpretácia rozsudku je prekrúcanie a zavádzanie.

„Najvyšší súd nerozhodoval o tom, či ĽS NS je alebo nie je legitímna strana. On rozhodoval o tom, a len o tom, či suma dôkazov predložená generálnym prokurátorom je dostatočná, aby boli preukázané všetky náležitosti potrebné na rozpustenie politickej strany. Najvyšší súd sa nijako nevyjadroval k tomu, či Marian Kotleba a jeho strana sú alebo nie sú fašisti,“ vysvetlil Milo.

Podľa neho Generálna prokuratúra mohla svoj návrh lepšie odargumentovať a podložiť napríklad judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva z podobných prípadov, napríklad Vona vs. Maďarsko. Týkal sa extrémistickej Maďarskej gardy, ktorej predsedom bol Gábor Vona. Najvyšší súd v Maďarsku tento subjekt rozpustil v roku 2009. Jedným z dôvodov pre zrušenie, ktorý uznal v roku 2013 aj Európsky súd pre ľudské práva, bolo vyvolávanie protirómskych nálad. Protirómsku rétoriku dlhodobo používajú aj predstavitelia ĽS NS.

Milo: Čižnár sa musí oprieť o nové dôkazy

Milo si myslí, že generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa môže pokúsiť o zrušenie Kotlebovej strany opäť, oprieť sa však musí o nové dôkazy. Generálna prokuratúra včera neodpovedala na otázku Pravdy, či to Čižnár aj urobí. Ešte v pondelok uviedla, že sa k verdiktu vyjadrí až po jeho písomnom doručení. Senát má na písomné vyhotovenie rozhodnutia lehotu 30 dní.

Aktivista Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv sa nazdáva, že Čižnár by mal dať druhý návrh, mal by sa však poučiť z aktuálnej situácie. „Buď by tomu mali venovať viac času a práce, alebo – a to si myslíme, že by bolo aj lepšie – mali by si najať externých expertov,“ mieni aktivista, podľa ktorého nie je možné akceptovať, že strana Kotleba – ĽS NS na Slovensku existuje a funguje.

„Tá strana má viaceré prvky neonacizmu, fašizmu, jej predstavitelia v minulosti, dávnejšej aj nedávnejšej, prejavovali takéto názory. Samotný Marian Kotleba je popierač holokaustu, do dnešného dňa tieto svoje výroky nevzal späť, neospravedlnil sa za ne,“ vyratúva Weisenbacher. „Ďalší predstavitelia boli namočení v rôznych online útokoch, či už rasistických alebo antisemitských, poslanec Mazurek bol spoluúčastný fyzických útokov voči ženám s deťmi, ktoré boli blízkovýchodného pôvodu,“ pripomenul aktivista incident z roku 2015, keď ešte kotlebovci nesedeli v parlamente.

V Česku Najvyšší správny súd rozpustil krajne pravicovú Dělnícku stranu až na druhýkrát. U našich susedov podáva takýto návrh vláda, súd ho najprv v roku 2009 odmietol. Nad druhým vládnym návrhom podľa Mila sedel tím špičkových právnikov, policajtov a expertov niekoľko mesiacov.

Dělnícká strana sa stala prvou v Česku, ktorú súd rozpustil

Pred súdom svedčil znalec, ktorý poukázal na podobnosť loga strany so znakom nacistického Nemeckého pracovného frontu. Advokát vlády predložil desiatky listinných dôkazov a tiež videozáznam z pouličných bitiek. Vypočutí boli policajti, ktorí sa zaoberajú extrémizmom. Druhý pokus v roku 2010 bol úspešný a Dělnícká strana sa stala prvou stranou v Česku, ktorú súd rozpustil.

Sudca po vynesení rozsudku zdôraznil, že prvý verdikt, ktorý stranu nezrušil, neznamená, že sa subjekt stáva štátom nerozpustiteľnou stranou, a jej činnosť treba vždy posudzovať aktuálne. Dôvodom na jej zrušenie podľa súdu bolo napríklad aj to, že ju ovládli militantní rasisti a jej program smeroval k potlačeniu demokracie. Súd vtedy konštatoval, že v programe strany sú xenofóbia, šovinizmus, homofóbia a rasizmus.

Inštitút ľudských práv, ktorý adresoval generálnemu prokurátorovi podnet na vypracovanie návrhu na rozpustenie ĽS NS krátko po parlamentných voľbách v roku 2016, študuje tento prípad z Česka. Weisenbacher preto nevylučuje, že podobnú iniciatívu zopakujú. „Zvažujeme ďalšie kroky, zoznamujeme sa s prípadom Dělnícka strana a snažíme sa zistiť, čo by bolo v tejto chvíli najstrategickejšie, pretože voľby do Európskeho parlamentu budú o tri týždne, to je už z tohto hľadiska stratené. Teraz sa dá bojovať už len o to, aby sa táto strana nezúčastnila ma ďalších parlamentných voľbách, ktoré budú pravdepodobne v marci 2020. Ale aj to je veľmi sporné, lebo lehoty súdov sú dlhšie,“ skonštatoval aktivista.

Návrh na rozpustenie ĽS NS Jaromír Čižnár podal ešte v máji 2017, oprel ho o presvedčenie, že ide o extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojím programom a činnosťou porušuje ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy.

Súčasťou žaloby boli tiež dôkazy o trestných stíhaniach troch predstaviteľov ĽS NS Mariana Kotlebu, Stanislava Mizíka a Milana Mazureka. Kotleba je obvinený za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, Mazurek je obžalovaný z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania nenávisti. Mizík čelí obžalobe zo zločinu výroby a rozširovania extrémistických materiálov, za nenávistné prejavy.

Právoplatné rozsudky ani v jednom z troch prípadov ešte nie sú, čo žalobcovi Najvyšší súd vyčítal a tieto dôkazy nevzal do úvahy. Súd nepresvedčil ani argument, že strana presadzuje vystúpenie Slovenska z NATO a má záujem o vypísanie referenda za vystúpenie Slovenska z EÚ. Podľa súdu to nie je dôvod na rozpustenie strany.


VIDEO: Aktivista Peter Weisenbacher a odborník na extrémizmus Daniel Milo pripomínajú, že na opätovnú žalobu na rozpustenie politickej strany sa treba lepšie pripraviť. Ako príklad obaja poukazujú prípad z Českej republiky, kde sa podarilo rozpustiť podobnú politickú stranu až na druhýkrát.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Marian Kotleba #ĽSNS #Jaromír Čižnár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk