Návrh na rozpustenie ĽS NS zamietol Najvyšší súd tento pondelok. Predstavitelia kotlebovcov tvrdili, že súd tak mal potvrdiť, že nie sú fašistickou a nedemokratickou stranou. Expert na extrémizmus a právnik Daniel Milo však upozornil, že takáto interpretácia rozsudku je prekrúcanie a zavádzanie.
„Najvyšší súd nerozhodoval o tom, či ĽS NS je alebo nie je legitímna strana. On rozhodoval o tom, a len o tom, či suma dôkazov predložená generálnym prokurátorom je dostatočná, aby boli preukázané všetky náležitosti potrebné na rozpustenie politickej strany. Najvyšší súd sa nijako nevyjadroval k tomu, či Marian Kotleba a jeho strana sú alebo nie sú fašisti,“ vysvetlil Milo.
Podľa neho Generálna prokuratúra mohla svoj návrh lepšie odargumentovať a podložiť napríklad judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva z podobných prípadov, napríklad Vona vs. Maďarsko. Týkal sa extrémistickej Maďarskej gardy, ktorej predsedom bol Gábor Vona. Najvyšší súd v Maďarsku tento subjekt rozpustil v roku 2009. Jedným z dôvodov pre zrušenie, ktorý uznal v roku 2013 aj Európsky súd pre ľudské práva, bolo vyvolávanie protirómskych nálad. Protirómsku rétoriku dlhodobo používajú aj predstavitelia ĽS NS.
Milo: Čižnár sa musí oprieť o nové dôkazy
Milo si myslí, že generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa môže pokúsiť o zrušenie Kotlebovej strany opäť, oprieť sa však musí o nové dôkazy. Generálna prokuratúra včera neodpovedala na otázku Pravdy, či to Čižnár aj urobí. Ešte v pondelok uviedla, že sa k verdiktu vyjadrí až po jeho písomnom doručení. Senát má na písomné vyhotovenie rozhodnutia lehotu 30 dní.
Aktivista Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv sa nazdáva, že Čižnár by mal dať druhý návrh, mal by sa však poučiť z aktuálnej situácie. „Buď by tomu mali venovať viac času a práce, alebo – a to si myslíme, že by bolo aj lepšie – mali by si najať externých expertov,“ mieni aktivista, podľa ktorého nie je možné akceptovať, že strana Kotleba – ĽS NS na Slovensku existuje a funguje.
„Tá strana má viaceré prvky neonacizmu, fašizmu, jej predstavitelia v minulosti, dávnejšej aj nedávnejšej, prejavovali takéto názory. Samotný Marian Kotleba je popierač holokaustu, do dnešného dňa tieto svoje výroky nevzal späť, neospravedlnil sa za ne,“ vyratúva Weisenbacher. „Ďalší predstavitelia boli namočení v rôznych online útokoch, či už rasistických alebo antisemitských, poslanec Mazurek bol spoluúčastný fyzických útokov voči ženám s deťmi, ktoré boli blízkovýchodného pôvodu,“ pripomenul aktivista incident z roku 2015, keď ešte kotlebovci nesedeli v parlamente.
V Česku Najvyšší správny súd rozpustil krajne pravicovú Dělnícku stranu až na druhýkrát. U našich susedov podáva takýto návrh vláda, súd ho najprv v roku 2009 odmietol. Nad druhým vládnym návrhom podľa Mila sedel tím špičkových právnikov, policajtov a expertov niekoľko mesiacov.
Dělnícká strana sa stala prvou v Česku, ktorú súd rozpustil
Pred súdom svedčil znalec, ktorý poukázal na podobnosť loga strany so znakom nacistického Nemeckého pracovného frontu. Advokát vlády predložil desiatky listinných dôkazov a tiež videozáznam z pouličných bitiek. Vypočutí boli policajti, ktorí sa zaoberajú extrémizmom. Druhý pokus v roku 2010 bol úspešný a Dělnícká strana sa stala prvou stranou v Česku, ktorú súd rozpustil. Sudca po vynesení rozsudku zdôraznil, že prvý verdikt, ktorý stranu nezrušil, neznamená, že sa subjekt stáva štátom nerozpustiteľnou stranou, a jej činnosť treba vždy posudzovať aktuálne. Dôvodom na jej zrušenie podľa súdu bolo napríklad aj to, že ju ovládli militantní rasisti a jej program smeroval k potlačeniu demokracie. Súd vtedy konštatoval, že v programe strany sú xenofóbia, šovinizmus, homofóbia a rasizmus.Inštitút ľudských práv, ktorý adresoval generálnemu prokurátorovi podnet na vypracovanie návrhu na rozpustenie ĽS NS krátko po parlamentných voľbách v roku 2016, študuje tento prípad z Česka. Weisenbacher preto nevylučuje, že podobnú iniciatívu zopakujú. „Zvažujeme ďalšie kroky, zoznamujeme sa s prípadom Dělnícka strana a snažíme sa zistiť, čo by bolo v tejto chvíli najstrategickejšie, pretože voľby do Európskeho parlamentu budú o tri týždne, to je už z tohto hľadiska stratené. Teraz sa dá bojovať už len o to, aby sa táto strana nezúčastnila ma ďalších parlamentných voľbách, ktoré budú pravdepodobne v marci 2020. Ale aj to je veľmi sporné, lebo lehoty súdov sú dlhšie,“ skonštatoval aktivista.
Návrh na rozpustenie ĽS NS Jaromír Čižnár podal ešte v máji 2017, oprel ho o presvedčenie, že ide o extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojím programom a činnosťou porušuje ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy.
Súčasťou žaloby boli tiež dôkazy o trestných stíhaniach troch predstaviteľov ĽS NS Mariana Kotlebu, Stanislava Mizíka a Milana Mazureka. Kotleba je obvinený za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, Mazurek je obžalovaný z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania nenávisti. Mizík čelí obžalobe zo zločinu výroby a rozširovania extrémistických materiálov, za nenávistné prejavy.
Právoplatné rozsudky ani v jednom z troch prípadov ešte nie sú, čo žalobcovi Najvyšší súd vyčítal a tieto dôkazy nevzal do úvahy. Súd nepresvedčil ani argument, že strana presadzuje vystúpenie Slovenska z NATO a má záujem o vypísanie referenda za vystúpenie Slovenska z EÚ. Podľa súdu to nie je dôvod na rozpustenie strany.
VIDEO: Aktivista Peter Weisenbacher a odborník na extrémizmus Daniel Milo pripomínajú, že na opätovnú žalobu na rozpustenie politickej strany sa treba lepšie pripraviť. Ako príklad obaja poukazujú prípad z Českej republiky, kde sa podarilo rozpustiť podobnú politickú stranu až na druhýkrát.