Keď sa Bush chystal do Nemecka, hostiteľská krajina sa snažila dosiahnuť niečo podobné. „Bol som doma vo vani, keď mi zvonil telefón. Mal som ho v kúpeľni položený na uteráku, pretože ako predseda vlády som musel mať poruke mobil 24 hodín denne. Na displeji svietilo, že mi volá Angela Merkelová,“ zaspomínal si pre Pravdu niekdajší premiér Mikuláš Dzurinda. Nemecká kancelárka telefonovala kvôli jedinej veci: „Poprosila ma o recept, ako sa nám podarilo dostať Busha na námestie,“ objasnil.
Dzurinda povedal Merkelovej, že sa s Bushom zblížil a ako sa mu podarilo presvedčiť ho, aby vystúpil s prejavom v centre Bratislavy. „Prízvukoval som mu, že Slováci majú Američanov radi, že spoluvytvárali významnú časť histórie Spojených štátov. Budovali americké železiarne, vyťažili v USA veľa uhlia, správali sa lojálne. Zdôrazňoval som Bushovi, že ho tu nič zlé nečaká,“ poznamenal expremiér. Merkelovej potom ešte poradil, aby skúsila argumentovať podobným spôsobom, keď chce mať Busha takého, aký bol v Bratislave.
Bush predniesol na Hviezdoslavovom námestí vynikajúco napísaný prejav. Odmenou mu bol viacnásobný silný potlesk. „Keď schádzal z pódia, opakoval mi, že to bol úžasný zážitok,“ podotkol Dzurinda. Dodal, že Bushovi sa to vrylo do pamäti tak, že spomienka na Bratislavu sa objavila v jeho sídle vo Washingtone: „Leteckú snímku námestia si zavesil na hlavnú stenu predsiene, kadiaľ sa vstupuje do Bieleho domu. Fotografiu tam mal až do januára 2009, keď sa sťahoval preč po uplynutí druhého funkčného obdobia.“
Merkelová privítala Busha v júli 2006. Navštívil mestečko Sarlund na pobreží Baltského mora a neďalekú obec Trinwillershagen. Pôsobil uvoľnene. Od dirigenta mládežníckej dychovky si požičal paličku, aby na pár sekúnd udával takt. Nadšene si podával ruku s nemeckými priaznivcami na ulici. Po grilovaní obslúžil kancelárku, keď jej odrezal na tanier porciu z pečeného prasiatka. Nálada bola skvelá, ale Merkelovej sa nepodarilo zaradiť do Bushovho programu, aby verejne rečnil ako na Slovensku.