K tomuto kroku ich prinútila vyhrotená situácia, na ktorú upozorňujú niekoľko mesiacov. Dve najväčšie zdravotné poisťovne, ktoré majú spolu viac ako 4,6 milióna poistencov, skončili prvý štvrťrok v mínuse. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa aj súkromná Dôvera nemocniciam preto neuhrádzajú všetky zvýšené náklady na príplatky za prácu počas sviatkov a víkendov, na vyššiu minimálnu mzdu a rekreačné poukazy.
O rozpočte pre zdravotníctvo na tento rok sa pritom hovorilo ako o historicky najvyššom. Suma pre túto oblasť mala dosiahnuť 5,2 miliardy eur. Napriek tomu Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ku koncu marca vykázala stratu 15,8 milióna eur, Dôvera zas 12,5 milióna. Ako riešenie vidia dofinancovanie systému štátom. Súhlasia s nimi odborári aj nemocnice, títo sa rozhodli pre radikálnejší tlak.
Zamestnávatelia a zástupcovia zamestnancov prvýkrát spolu
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb avizoval ministerstvu zdravotníctva, že jeho členovia sú pripravení v prípade nedofinancovania zdravotníctva vyhlásiť od 15. mája štrajkovú pohotovosť. Pripojila sa k nim aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), podľa nej treba do sektoru naliať 50 miliónov eur. „Ide o prvý prípad, keď zamestnávatelia a zástupcovia zamestnancov spoločne avizujú štrajkovú pohotovosť,“ upozornila asociácia, ktorá 16. mája určí ďalší postup. Organizácia je tiež pripravená požiadať právnickú kanceláriu o posúdenie ústavnosti tých zákonov, ktoré zaviedli zvýšené náklady bez dodatočného finančného krytia. Následne podajú podnet na Ústavný súd.
Ministerstvo zdravotníctva s rezortom financií rokuje už dlhšie. „Ministerstvo zdravotníctva robí všetko pre to, aby bolo v systéme toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. Aktuálne rokujeme s ministerstvom financií o dofinancovaní rezortu. Takisto čakáme na uzavretie prvého kvartálu hospodárenia zdravotných poisťovní o detailnom vývoji," priblížila jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová. Ministerka Andrea Kalavská (nom. Smeru) už vyhlásila, že verí, že ministerstvo financií nenechá slovenské nemocnice padnúť.
Zdravotné poisťovne tvrdia, že strate sa vyhnúť nedalo
VšZP odmietla nemocniciam zvýšiť platby tak, aby pokryli od mája sociálne balíčky a rekreačné poukazy, ktoré platia od januára. Sedemdesiatpäť menších a regionálnych nemocníc združených v asociácii sa preto zhodlo, že s VšZP nepodpíšu dodatky k zmluvám. „Súčasné zmluvy medzi nemocnicami a VšZP platia do konca júna a ak nedôjde k predloženiu nových dodatkov, tak nemocnice s poisťovňou nové zmluvy nepodpíšu. Od júla teda budú v nezmluvnom vzťahu," skonštatoval viceprezident ANS Petr Bizovský.
Rozdielne názory majú nemocnice na ponuku poisťovne Dôvera, jedna časť s ňou súhlasí, druhá nie. Táto poisťovňa zatiaľ refundáciu rekreačných poukazov neponúka. K podpísaniu dodatkov podľa Bizovského dôjde aj tak, v opačnom prípade by prišli aj o peniaze, ktoré im Dôvera ponúka na uhradenie sociálneho balíčka.
Zdravotné poisťovne tvrdia, že strate sa vyhnúť nedalo. „Takýto vývoj som predpokladala hneď po nástupe do funkcie vzhľadom na možné riziká, ktoré som v tom čase na základe poznania identifikovala,“ reagovala generálna riaditeľka VšZP Ľubica Hlinková. Odhadovaný rast príjmov sa nenaplnil pri ročných zúčtovaniach, situáciu zmenil tiež nový mechanizmus pre prerozdeľovanie poistného, rovnako ako podstatné zníženie platby štátu za svojich poistencov, i keď bola následne mierne navýšená.
„Na výdavkovej strane išlo o riziká v oblasti výdavkov na lieky, na výkony zdravotnej starostlivosti, ako aj o riziko prekročenia naplánovaných objemov a výdavkov na liečbu poistencov v cudzine a poistencov členských štátov EÚ,“ doplnila hovorkyňa poisťovne Jana Martanovičová.
VšZP začala s hĺbkovou revíziou výdavkov, vypracovala plán na roky 2019 až 2021. Znamená to, že ide šetriť na nákupe zdravotnej starostlivosti, sprísni kontrolu výdavkov, ktoré uhrádza ambulanciám aj nemocniciam. Plánuje tiež zvýšiť produktivitu zamestnancov, konsolidovať sieť pobočiek, racionalizovať vlastnú prevádzku. Ako sa to prakticky dotkne pacientov, poisťovňa neodpovedala, Vyhlásila, že jej platobná schopnosť je zabezpečená a svoje záväzky si bude plniť v lehote splatnosti.
„Hospodárenie zdravotnej poisťovne Dôvera za prvý kvartál tohto roka predstavuje stratu 12,5 milióna eur. Takýto vývoj sme očakávali vzhľadom na to, že finančné zdroje systému nezodpovedajú zvýšeným požiadavkám a platbám pre poskytovateľov. Ak nedôjde k dofinancovaniu sektora, bude potrebné pristúpiť k radikálnejším racionalizačným opatreniam," vyjadril sa Matej Štepianský, PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera. Narážal tak na požiadavky nemocníc, ambulancií a iných zdravotníckych zariadení na kompenzáciu zvýšených nákladov, ktoré pre nich vyplývajú z noviniek, ako je tzv. sociálny balíček a rekreačné poukazy.
„Pripomíname, že tieto neboli súčasťou štátneho rozpočtu na tento rok a ich dopad sa naplno prejavuje už teraz. Sme presvedčení, že ak nedôjde k dofinancovaniu, požiadavky poskytovateľov nebudú naplnené. Vedie nás k tomu aj skutočnosť, že štát nastavil platbu za poistenca štátu na historické minimum. Štát tak za dôchodcov, nezamestnaných, študentov, deti a tak ďalej bude platiť najmenšie odvody a de facto z nich robí občanov pacientov druhej, menej dôležitej kategórie. Pri zvážení týchto okolností nemožno očakávať výrazne vyššie platby pre poskytovateľov zo strany zdravotných poisťovní," vysvetlil postoj Dôvery jej PR manažér Branislav Cehlárik.
Ako je na tom súkromná zdravotná poisťovňa Union, nie je známe. „Keďže sme súčasťou medzinárodnej finančnej skupiny, podľa medzinárodných pravidiel môžeme komentovať len ročné hospodárske výsledky, a to až keď sú schválené audítorom a oficiálne zverejnené," uviedol hovorca Unionu Matej Neumann.
Herda: V strese budú najmä ambulantní lekári
Podľa Radoslava Herdu, predsedu správnej rady občianskeho združenia Slovenský pacient, sa poisťovne svoje šetrenie budú snažiť zakryť. „Keď mala VšZP problém so sekerou v minulosti, tak sa jej podarilo ísť do plusu, bez toho, aby to spôsobilo nejaké kritické momenty. Ak by človek videl dovnútra, tak by spozoroval, kde usporili. Sú tam niektoré variabilné položky, ktoré si pacient jednoducho nevšimne. Napríklad predlžovanie čakacích lehôt na zákroky, ktoré nie sú dobre monitorované. To, čo sa posunie, sa vlastne ušetrí," zhodnotil Herda.
Podľa neho v strese budú najmä ambulantní lekári, pretože zo strany poisťovní bude väčší tlak na nevyplatenie faktúr a budú hľadať aj tie najmenšie chyby. „To je typický poisťovácky biznis, keď majú stratu, tak idú tvrdšie po týchto veciach,“ poznamenal Herda.
Finančná situácia zdravotných poisťovní sa zhoršila už minulý rok. V rozpočtovom pláne bol odhadovaný zisk troch zdravotných poisťovní za rok 2018 410 miliónov eur. V skutočnosti však poisťovne rok ukončili so zostatkom vo výške len 201 miliónov. V liste ministerstva financií, ktorý adresovalo ANS, rezort píše, že situáciu za vlaňajšok bude hodnotiť, rovnako sleduje aj nepriaznivý vývoj v tomto roku.