Problematike obnovy vojnových hrobov sa banskobystrická samospráva venuje dlhodobo. Po novembrovom odhalení Monumentu na pietnom mieste v časti Majer sa chystá na rekonštrukciu Pamätníka obetiam fašizmu v Kremničke. Pre tento krok sa radnica rozhodla pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania.
Stavba s architektúrou európskeho významu sa v roku 1963 stala národnou kultúrnou pamiatkou. Ľuďom má pripomínať krutú minulosť počtom obetí aj charakterom popráv povstaleckých vojakov, partizánov a tiež civilistov.
Tie v čase od 5. novembra 1944 do 17. marca 1945 vykonali nacisti v spolupráci so slovenskými gardistami. V masových hroboch sa potom našlo 747 obetí, medzi nimi 211 žien a 58 detí. Táto udalosť je najväčším doloženým vojnovým zločinom spáchaným na území Slovenska.
Pamätník postavili na mieste masového hrobu v roku 1949. Autorom je Dušan Samuel Jurkovič, ktorý sa jeho odhalenia nedožil. Dielo navrhol dva roky predtým.
„Súčasný stav si vyžaduje dôslednú opravu, areál celkovú údržbu. Treba vytvoriť ochranné pásmo, regulovať prerastené dreviny a prístupový chodník vysadiť nízkou zeleňou,“ uviedla hovorkyňa mesta Dominika Mojžišová s tým, že v súlade so zákonom o vojnových hroboch požiadali ministerstvo vnútra o poskytnutie finančného príspevku na obnovu pamätníka. Momentálne čakajú na odpoveď. Koľko by to celé malo stáť, zatiaľ odhadnúť nevie. „Predchádzať tomu bude verejné obstarávanie,“ podotkla.
Celkový zámer má byť robený v niekoľkých etapách. Prvú už mesto odštartovalo. „V rámci nej bola odstránená neplánovaná, nestabilná a náletová zeleň. Išlo o výrub približne 14 tují v areáli. Podľa pôvodného projektu tam chceme vysadiť novú zeleň,“ vysvetlila Mojžišová.
Snažia sa tak o obnovu prvotnej kompozície a vizuálneho vnímania tohto významného architektonického diela. V ďalších etapách „oživia“ aleju a tiež aktualizujú informačnú tabuľu s menami obetí. „Rekonštrukcia bude robená v súlade s usmernením a rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici,“ pripomenula. Samospráva však na tomto projekte spolupracuje aj s ďalšími odbornými inštitúciami.
Historička umenia Klára Kubičková spomenula Jurkovičovo dielo v publikácii Kremnička Miesto života a pamäti. „Pyramidálny tvar kamenného trojuholníka je proporčne neobvykle prevýšený – ako ihla vpichnutá do oblohy. Jeho čelnú stranu ovláda trojica prekrytých krížov,“ opísala pamätník.
V rámci ohrady nemala byť podľa nej žiadna vysoká zeleň, iba fialový pamätník na zelenej horizontále trávnika a biele riečne kamene v obdĺžnikoch nad hrobmi. Pripomenula, že na návrhu sú nakreslené dve smutné vŕby vysadené za ohradou.
Súčasná zeleň je náhodná, svojou výškou a hmotou skresľuje a zakrýva monumentalitu pamätníka. Ten by sa mal znovu priblížiť k tomu, ako to určil autor. „Je to jeden z najvýraznejších prvkov jeho pôsobenia,“ dodala.
V Banskej Bystrici ide v krátkom čase o druhé pietne miesto, ktoré má dostať krajšiu podobu. V novembri, pri príležitosti stého výročia podpísania prímeria k ukončeniu prvej svetovej vojny, si na Vojenskom cintoríne v Majeri uctili 1 300 padlých.
Zároveň slávnostne odhalili Monument, ktorý dodal miestu dôstojnosť. Je z atmosférickej, pomaly korodujúcej ocele. Jeho súčasťou je vyhliadka s menami pochovaných vojakov, prístupná je širokej verejnosti. Pribudli tiež nové tabuľky s menami obetí, ktoré v budúcnosti obklopí lúka. Hodnota projektu po verejnom obstarávaní bola 378 436 eur.