Je Slovensko hokejová republika?
Určite áno. V Európe je málo krajín, kde hokej patrí medzi najpopulárnejšie športy – sme veľmi špecifickí. Na Slovensku však jednoznačne patrí do prvej trojky.
Pred alebo za futbal?
Jedna vec je pocit, druhá sú čísla. Podľa pravidelného prieskumu, v ktorom sa hodnotí popularita športov v rámci Európy, bol na Slovensku vždy na prvom mieste futbal, potom hokej a v uplynulých rokoch sa hore vyšplhala aj cyklistika. Samozrejme, vďaka Petrovi Saganovi.
Aký je najväčší benefit hokejového šampionátu na Slovensku?
K prelomu apríla a mája patrí každoročne hokejový ošiaľ. Tento rok bude ešte väčší, keďže šampionát hostíme. Na Slovensko prídu desaťtisíce ľudí, ktorí uvidia krajinu a regiónom Bratislavy a Košíc prinesú financie. A v neposlednom rade: ak budú Slováci úspešní, môže to znamenať zaujímavý zisk aj pre Slovenský zväz ľadového hokeja.
Sú majstrovstvá sveta lukratívny biznis?
Môžu byť – záleží to však na mnohých faktoroch. Iba malé množstvo šampionátov sa končí v strate. V roku 2011 mal organizačný výbor zisk menší ako dva milióny eur. O štyri roky prišlo na MS v Prahe a Ostrave viac ako 700-tisíc divákov a následne do pokladnice ich hokejového zväzu 17 miliónov eur.
Aký vplyv bude mať z ekonomického hľadiska prípadný (ne)úspech Slovákov?
Veľký. Hlavným zdrojom príjmov je predsa predaj vstupeniek. Ak sa im zadarí a zároveň bude prijateľné počasie – lebo fanúšikovia nie sú iba v hale, ale aj vo fanzónach – môže to byť zaujímavé.
Domáce MS sú pre Slovákov prestížnou záležitosťou. Aký cveng má toto podujatie vo svete?
Hokej nie je globálnym športom – hrá ho menej ako 50 krajín, mnohé z nich na amatérskej úrovni. Ak ho porovnáme s hádzanou či basketbalom, tak je zrejmé, že ani zďaleka nedosahuje podobné parametre. Keď sa pozriete na facebookovú stránku svetového šampionátu na Slovensku, zistíte, že má iba 70-tisíc fanúšikov. Basketbalová Euroliga viac ako 700-tisíc. Hokej je u nás dominantný šport, ale z globálneho pohľadu je to minoritná záležitosť.
Krajina žije šampionátom už niekoľko mesiacov. Dostatočne?
Mám pocit, že v roku 2011 bola miera vnímania tohto podujatia väčšia. Boli to však prvé domáce MS s oveľa väčšími očakávaniami. Slovensko malo za sebou veľmi úspešnú dekádu, keď získavalo medaily a postup do štvrťfinále bol pravidlom.
Nedevalvuje tento turnaj, že sa hrá každý rok?
Dobrá úvaha. Každý šport má svoje špecifiká – tie, ktoré sú z globálneho hľadiska najpopulárnejšie, sa hrajú s dvojročným odstupom. Ak sa niečo usporadúva každých dvanásť mesiacov, nie je to vzácne. Navyše, na MS vo futbale či v basketbale sa musí reprezentácia kvalifikovať – krajina tým športom vlastne žije neustále.
Slováci odohrajú zápasy v Košiciach. Bol to od usporiadateľov dobrý krok?
Tá myšlienka sa mi pozdáva. Ak sa na to pozrieme z ekonomického hľadiska, v roku 2011 bola hala v Bratislave neustále plná, zatiaľ čo Steel aréna zívala prázdnotou. Zápasy v Košiciach sú dnes vypredané a vďaka českému a ruskému tímu aj tie bratislavské. Bolo to veľmi dobré rozhodnutie.
Sú však Košice pripravené na nával veľkého počtu fanúšikov?
Stretol som sa s reakciami, že ľudia, ktorí chceli ísť na zápasy na východ Slovenska, mali s ubytovaním problém. Skončilo sa to tak, že nocľah si zabezpečili v Maďarsku. Zrejme aj hotely v Košiciach chceli využiť situáciu a v čase šampionátu zdraželi.
Steel aréna síce nie je optimálna, ale pri myšlienke na výrazne väčší štadión v meste by si zrejme mnohí poklepali prstom na čelo.
Aréna v Košiciach je síce pekná, ale mnohé priestory sú stiesnené. Akoby sa pri jej rekonštrukcii nepočítalo s tým, že raz sa tu môže hrať podujatie veľkého rangu.
Na to existujú dva pohľady. Ak chcete niekde usporiadať olympijské hry, potrebujete minimálne jednu arénu s kapacitou aspoň 40-tisíc divákov a všetok komfort, ktorý k tomu patrí. Taký areál sa však následne nevyužíva. Košický štadión síce nie je pripravený na takéto podujatie, ale ak by tam stála 30-tisícová hala, aká by bola jej využiteľnosť? Najbližšie majstrovstvá sveta tu budú možno o desať rokov. Steel aréna síce nie je optimálna, ale pri myšlienke na výrazne väčší štadión v meste by si mnohí poklepali prstom na čelo. Nedávalo by to ekonomický zmysel.
Má teda Slovensko na to, aby organizovalo takéto podujatie samostatne? Napríklad Lotyši a Bielorusi spájajú sily…
V budúcnosti to tak zrejme bude fungovať. Lebo ak niekde stojí 20-tisícová hala a inde zasa 8-tisícová, dáva logiku, že šampionát treba hrať tam, kde je väčší priestor.
Slováci nakoniec hrajú v tradičných dresoch so štátnym znakom. Bolo to správne vyhodnotenie situácie?
Táto kauza ma v poslednom čase iritovala. Na môj vkus sa príliš politizovala. Je to výsostne odborná téma – diskutovať o nej by mali ľudia, ktorí sa vyznajú. Hokejový zväz požiadal o registráciu loga, pritom jediný, kto môže niečo také spraviť, je Úrad priemyselného vlastníctva. Pred dvomi týždňami som bol na konferencii o duševnom vlastníctve v oblasti športu, a ľudia, ktorí o týchto veciach rozhodujú, boli vo väčšine za dresy so štátnym znakom. Predstavte si futbalové dresy – hlavný sponzor má vždy najväčší priestor na prsiach. SZĽH má rozpočet okolo 12 miliónov eur, z toho sedem miliónov mu prispieva štát. Je to suverénne najväčší donor – druhý v poradí dáva menej ako milión. Je preto pochopiteľné, že štát má mať na výstroji športovca dominantné miesto.