Eurokandidátky ovládli muži a Bratislavčania

Výrazne viac mužov ako žien a prevaha Bratislavčanov. Zloženie kandidátnych listín pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu ukázalo, že najväčší záujem o miesta europoslancov prejavili kandidáti s trvalým pobytom v hlavnom meste. Drvivú väčšinu kandidátov tvoria muži, ženám sa ušla menej ako štvrtina miest na kandidátkach, strany ich navyše nominovali najmä na nezvoliteľné miesta. Podľa sociologičky Zuzany Kusej nie je na takúto nerovnováhu dôvod, môže navyše posilniť nedôveru voličov v politikov a politické strany. Eurovoľby budú o dva týždne.

13.05.2019 09:00
debata (31)

Miesta na kandidátnych listinách sa podobne ako pred piatimi rokmi ušli predovšetkým mužom. Na voľbách sa zúčastní 31 politických subjektov a 343 kandidátov, žien je medzi nimi iba 81, čo predstavuje 23,6 percenta, upozornil analýzou portál Euractiv.sk. Pred piatimi rokmi bolo zastúpenie žien na kandidátkach 24-percentné, v roku 2016 vo voľbách do Národnej rady bol podiel žien 24,7 percenta.

Podľa sociologičky zo Slovenskej akadémie vied Zuzany Kusej môže takéto prerozdelenie síl v rámci kandidátnych listín vzbudiť podozrenie o neférovosti zákulisných hier v politických stranách. „Nedbajú o rovnováhu medzi ženami a mužmi, hoci sú rovnako schopní. Prinajmenšom v strednej a mladšej generácii dnes niet dôvodu predpokladať, že by boli ženy menej pripravené ako muži. Napríklad na vysokých školách študuje výrazne vyšší podiel dievčat ako chlapcov, 60 percent študentiek a 40 percent študentov. Je to teda neprimeraná asymetria, o niekoľko rokov budú ženy v strednom a mladšom veku prevažovať medzi vzdelanými ľuďmi,“ konštatuje sociologička.

V súčasnosti zastupuje Slovensko v europarlamente 13 poslancov – deviati muži a štyri ženy. Po voľbách sa môže bilancia v neprospech žien ešte prehĺbiť, keďže na zvoliteľných pozíciách ich figuruje len minimum. Dve strany, Korektúra a Strana rómskej koalície, nemajú na kandidátke ženy vôbec – v ich prípade je však dôvodom to, že za ne kandiduje len jediný kandidát. Zo zvyšných 29 strán majú ženu na mieste líderky len tri strany – Smer nominoval na prvé miesto europoslankyňu Moniku Beňovú, za stranu Starostovia a nezávislí kandidáti kandiduje z prvého miesta nezaradená poslankyňa NR SR Martina Šimkovičová a Kresťanskú úniu vedie do volieb jej predsedníčka a súčasná europoslankyňa Anna Záborská. Na niektoré z prvých troch miest nominovalo aspoň jednu ženu len 16 strán.

„Netýka sa to len eurovolieb, je to všeobecnejší problém,“ vysvetľuje Kusá. „Vytvára to dojem, že u nás stále platí veľmi tradičná cesta k politickej kariére, ktorá vyžaduje veľa zákulisných hier, veľa taktík a robenie obchodov. Vyžaduje to ostré lakte a časť žien, navyše, ak majú rodinu, sa do toho ani nepúšťa. Toto sú však spôsoby, ktoré nesvedčia o transparentnom riadení v politických stranách a len posilňujú dojem, že politika nie je celkom čistá hra,“ myslí si sociologička. „V dnešnej rastúcej nedôvere voči politikom a politickým stranám by malo ich lídrom dôjsť, že proporčnejšie zastúpenie žien by bolo signálom o férovejšej a čistejšej politike,“ verí Kusá.

Aj analytička a šéfredaktorka portálu Euractiv.sk Zuzana Gabrižová mieni, že kandidátok na zozname by malo byť viac. „Ideálny stav v akomkoľvek politickom orgáne alebo orgáne, ktorý má vedúcu funkciu, je, aby sme smerovali k rodovej parite. Neexistuje žiadny objektívny argument, pre ktorý by to malo byť inak. Je dôležité, aby sa na spravovaní vecí verejných podieľali obe pohlavia,“ zdôraznila Gabrižová s tým, že takéto prerozdelenie by zohľadňovalo realitu, v ktorej majú ženy a muži približne rovnaké zastúpenie. „Ženy aj muži zohľadňujú iné veci a prinášajú svoju špecifickú skúsenosť aj do rozhodovacích procesov a stanovenia priorít,“ vysvetlila.

Nevyvážené je aj zloženie kandidátov z pohľadu ich trvalého bydliska. Dominujú Bratislavčania, hlavné mesto si ako svoj domov uvádza 92 kandidátov, čo je zhruba štvrtina. Z Bratislavského kraja ich pochádza 107, teda asi 30 percent. Z Prešovského kraja kandiduje 45 a z Košického 43 kandidátov. V Nitrianskom kraji sa o post europoslanca uchádza 36 záujemcov, v Banskobystrickom 34 a v Trnavskom 31. Najmenej kandidátov pochádza z Trenčianskeho (25) a Žilinského kraja (22). Priamo v krajských mestách má zapísaný trvalý pobyt 42 percent kandidátov, viac ako 57 percent z nich žije v menších mestách alebo v obciach.

Najviac kandidátov s trvalým bydliskom v Bratislave má koalícia Progresívne Slovensko a Spolu – deviatich z celkového počtu 14. Ďalší dvaja pochádzajú z Bratislavského kraja. Šiestich Bratislavčanov majú na kandidátnej listine Sme rodina a SaS.

Sociologička Kusá si myslí, že takéto štatistiky nie sú v eurovoľbách zásadné. „Vecne to dôležité nie je. Len čo sa pri podobných analýzach začne zdôrazňovať región, ľudia to môžu začať za dôležité považovať, a tí, ktorí tam nemajú "tých svojich“, sa môžu cítiť ukrivdení. A to môže negatívne ovplyvniť rozhodovanie voličov," upozorňuje sociologička. „Či je kandidát z východného alebo zo západného Slovenska, väčšina z nich je veľmi veľmi ďaleko od bežného človeka,“ doplnila Kusá. Podľa jej názoru môže mať väčšie zastúpenie Bratislavčanov aj logické vysvetlenie. „V Bratislave sídli väčšina inštitúcií, ktoré sa týkajú medzinárodnej politiky, a zrejme ľudia, ktorí majú takéto poznatkové zázemie, sa skôr orientujú na kariéru v Európskom parlamente,“ odhaduje Zuzana Kusá.

Ani podľa Gabrižovej nie je prevaha Bratislavčanov medzi kandidátmi zásadný problém. „Veľa ľudí má trvalý pobyt v Bratislave, je to výrazom aj socioekonomickej reality tejto krajiny. Bratislava má najväčší migračný potenciál pre mnohé, aj objektívne dôvody,“ uviedla analytička, no dodala, že v ideálnom prípade by mali strany zohľadňovať aj zastúpenie v regiónoch. „Ale to je už na ich rozhodnutí a na tom, aké majú vnútorné procesy,“ uzavrela Gabrižová.

Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v sobotu 25. mája od 7. do 22. hodiny. Voliči, ktorí nebudú v deň volieb v mieste svojho trvalého bydliska, môžu ešte do 24. mája požiadať o hlasovací preukaz, s ktorým môžu voliť v ktorejkoľvek volebnej miestnosti na Slovensku. Požiadať o preukaz je možné už iba osobne v mieste trvalého bydliska. Predvolebná kampaň pred voľbami sa skončí v stredu 22. mája o polnoci. Oficiálne výsledky budú známe až v nedeľu 26. mája v noci, zverejniť sa totiž môžu až vtedy, keď sa uzavrie posledná volebná miestnosť v Európskej únii. Únia tak bude čakať na Taliansko, ktoré uzavrie miestnosti v nedeľu o 23. hodine.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #eurovoľby 2019