Prídu podvodníci o majetok?

Návrh nového zákona o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku predložilo hnutie OĽaNO na májovú parlamentnú schôdzu. „Princípom navrhovaného riešenia je cesta dodatočného zdaňovania a uloženia prísnych daňových sankcií tak, aby vo vážnych prípadoch pripadla štátu 100-percentná hodnota nepreukázaného majetku,“ uviedla predsedníčka poslaneckého klubu Obyčajných ľudí Veronika Remišová s tým, že ak nenájdu podporu u koalície, spustia petíciu.

Predseda Smeru Robert Fico opozičný návrh neodmietol. „Ak sme videli, že opozícia bola ochotná sa pridať k niektorým vládnym návrhom, spomeňme si na dôchodkový strop, tak pokiaľ by to bol taký zákon, ktorý bude vylepšovať túto pozíciu, nemáme s tým žiadny problém, ale musíme sa na to pozrieť,“ uviedol expremiér a doplnil, že bude rád za čokoľvek, čo v tejto oblasti pomôže.

Finančná správa, ktorá by v prípade prijatia zákona mala kontroly vykonávať, sa zatiaľ vyjadrovať nechcela. „Je predčasné špecifikovať akékoľvek podrobnosti, nakoľko návrh zákona je v legislatívnom procese,“ reagovala jej hovorkyňa Ivana Skokanová.

Ministerstvo spravodlivosti vlastné zmeny v tomto volebnom období neplánuje. Snaží sa skôr presadiť zákon o zaistení majetku, aby s ním trestne stíhaný nemohol nakladať a deliť ho pod hranicu, keď by už musel dokazovať jeho pôvod.

Pri podozrení, že človek získal majetok nelegálne, začne ho dnes preverovať finančná polícia, ktorá závery vyšetrovania predloží prokurátorovi a ten podáva návrh súdu. Stačí však napríklad získať od rodinného príslušníka zo zahraničia fiktívne darovacie zmluvy a žalobe sa človek vyhne. Za legálny príjem sa tiež považuje kúpa akcií a ich následný predaj s niekoľkonásobným ziskom.

Viacerí advokáti priznali, že k dokazovaniu príjmov v praxi takmer vôbec nedochádza. Pravdepodobne jediný prípad, ktorý bol na súde, pochádza ešte z roku 2014. Žalobu mal vtedy na stole Okresný súd Košice II. Dozorujúca prokurátorka ju nakoniec musela stiahnuť pre zmenu dôkaznej situácie. Obžalovaný totiž medzičasom svoj majetok rozdelil. Nedosahoval tak už zákonnú výšku 1 500-násobku minimálnej mzdy (pre rok 2019 je to 750-tisíc eur).

Súčasný zákon v roku 2005 presadil šéf Smeru Robert Fico. Ako sám pripomenul, že legislatíva mala problém s ústavnosťou pre retroaktivitu a dôkazné bremeno, ktoré namiesto štátu uložil vlastníkovi preverovaného majetku. „Ústavný súd oba tieto prvky označil za protiústavné, čím zo zákona urobil bezzubý nástroj,“ konštatoval Fico.

Podľa návrhu OĽaNO by namiesto orgánov činných v trestnom konaní konali daniari na základe podnetu alebo vlastných zistení, keďže majú k dispozícii daňové priznania. Kontrolovať by mohli obdobie posledných šesť rokov. Ak by zistili rozdiel medzi majetkom a príjmami, vyzvali by daňovníka, aby príjmy doložil. V prípade, že ten by ich nevedel preukázať, musel by vystaviť súpis majetku. Majetok nevysvetleného pôvodu by bol dodatočne zdanený aj s vysokým penále. Rozdiel medzi majetkom a príjmami by pre začatie konania mal prevyšovať 133-tisíc eur.

Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška pripomína, že ak chce opozícia nejaký návrh presadiť, musí ho komunikovať nie cez médiá, ale priamo s koaličnými stranami. Podporu si však predstaviť vie. „Ak sa návrh podobá tomu, aké ciele má vládna koalícia, mohlo by sa o tom komunikovať. Tento návrh môže v koalícii získať podporu, pretože je záujem riešiť túto problematiku a posunúť ju k funkčnému modelu. Ak OĽaNO začne komunikovať s koalíciou predovšetkým cez najsilnejšiu stranu Smer, môže byť úspešné. Ak chcú s touto témou pracovať ďalej, treba si vyjasniť pozície a ak bude podpora, otvorí sa cesta k riešeniu a prijatiu tohto návrhu,“ tvrdil Paška.

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár si myslí, že na schválenie takéhoto komplikovaného zákona už nie je dosť času. „Tento zákon sme riešili už dvakrát a stále to nebolo ono. Máme desať mesiacov pred voľbami, neviem si predstaviť, že za taký krátky čas vznikne dohoda. Myslím si, že toto je od OĽaNO obyčajný predvolebný ťah. Keby mali skutočný záujem riešiť to, nepredložili by to tak neskoro,“ nazdáva sa Bugár.

Podobnú koncepciu zaviedli v roku 2016 v Česku. Tam daňový úrad môže vyzvať na preukázanie pôvodu majetku pri zistenom rozdiele viac ako 5 miliónov českých korún (197-tisíc eur). Ak sa to kontrolovanému nepodarí, jeho majetok je dodatočne zdanený a penalizovaný 50 percentami, pri neposkytnutí súčinnosti až do 100 percent.

Tento model inšpirovaný Nemeckom už niekoľko rokov dával do pozornosti aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár, podľa ktorého je pružnejší ako ten súčasný. Pravda však je, že za necelé tri roky platnosti tohto zákona v Českej republike sa podarilo udeliť len jednu pokutu vo výške 325-tisíc českých korún (12,6 tisíca eur). V budúcnosti však očakávajú jeho častejšie uplatňovanie a zatiaľ ho prezentujú najmä ako preventívne opatrenie.