Liečba antibiotikami - radšej kratšie a s vyššími dávkami

Súkromná sieť nemocníc Svet zdravia testovala opatrenia, aby ich množstvo v praxi znížila. Za dva roky spotreba klesla o viac ako 20 percent, čo prispelo aj k zníženiu výskytu nemocničných nákaz. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že rovnako úspešné môžu byť aj štátne nemocnice.

14.05.2019 13:00
Antibiotiká Foto:
Antibiotiká u nás tvoria 20 % predpísaných liekov
debata (5)

Pri antibiotikách je problémom nielen vysoká spotreba, ale aj ich nesprávne používanie, čo spôsobuje odolnosť voči nim. "Pri niektorých skupinách baktérií dosahuje rezistencia na antibiotiká 50 až 60 percent, ale existujú aj patogény, na ktoré už nie je žiadny liek,“ priblížil generálny riaditeľ siete polikliník ProCare a siete nemocníc Svet zdravia Vladimír Dvorový.

Pred dvomi rokmi pre svoje zariadenia spoločnosť presnejšie rozpracovala usmernenie ministerstva zdravotníctva, ktoré má viesť k zníženiu spotreby antibiotík. Začali rozlišovať medzi tými, ktoré sú určené na liečbu, a tými, ktoré sú na profylaxiu, teda na predchádzanie vzniku nových ochorení. „Na základe nových vedeckých poznatkov sme začali aplikovať stratégiu liečiť nákazy radšej vyššími dávkami a kratšiu dobu, ako zbytočne predlžovať liečbu nízkymi dávkami, keďže to prispieva k rozvoju rezistencie,“ spresnil medicínsky riaditeľ sietí Róbert Hill.

Zadefinovali rozdelenie právomocí pri predpisovaní antibiotík, ktoré rozdelili do štyroch kategórií. V prvej a druhej skupine sú bežné, v tretej a vo štvrtej špeciálne antibiotiká na liečbu multirezistentných nákaz. „Kým antibiotiká z prvých dvoch skupín môže predpisovať každý lekár samostatne, tak použitie antibiotík z tretej skupiny už musí schváliť lieková komisia nemocnice a antibiotiká zo štvrtej skupiny možno aplikovať len so súhlasom klinického farmakológa,“ vysvetlila klinická farmakologička siete Andrea Demitrovičová.

Opatrenia zabrali

Kontrolované predpisovanie liekov prinieslo prvé výsledky. „Po dvoch rokoch došlo napríklad k zníženiu spotreby antibiotík určených na profylaxiu o 24 percent,“ poukázala Demitrovičová. Epidemiologička sietí Jana Skalová zdôraznila, že čím rozumnejšie sa antibiotiká používajú, tým menšia je rezistencia mikróbov v nemocniciach. „Čím menej rezistentných mikróbov sa nachádza v nemocničnom prostredí, tým menší je výskyt nozokomiálnych nákaz,“ vysvetlila Skalová.

Medzi nemocničné nákazy patria uroinfekcie po zavedení močových katétrov, infekcie dolných dýchacích ciest po umelej pľúcnej ventilácii, ranové infekcie po operáciách či infekcie krvného riečiska. Správnym umytím a dezinfekciou rúk je možné predchádzať až 60 percentám týchto infekcií. Pre zdravotníkov určili manuál, kedy si stačí umyť ruky mydlom a vodou, kedy treba siahnuť po alkoholovej dezinfekcii a kedy si umývať ruky chirurgicky až po lakte.

Alkoholová dezinfekcia sa stala výbavou pri každej posteli na oddeleniach intenzívnej medicíny, vo všetkých ambulanciách a vyšetrovniach a v každej izbe vybraných oddelení. Za dva roky výskyt nemocničných nákaz klesol zo 7,35 percenta v roku 2016 na 5,69 percenta v roku 2018. Najlepšie kliniky sveta hlásia ich výskyt na úrovni štyroch percent.

Spotrebu antibiotík treba racionalizovať

Kroky Sveta zdravia na zníženie množstva predpísaných antibiotík považuje Eva Drobná z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave za rozumné. „Určite je potrebné, aby sa racionalizovala preskripcia antiobiotík a ich využívanie, lebo najmä v nemocniciach sa udržujú baktérie, ktoré sú rezistentné,“ spresnila Drobná. Pripomína, že regulácia liekov a hygienických štandardov je v súčasnosti celosvetovým trendom.

Presadzovanie stratégie liečiť infekcie vyššími dávkami a kratší čas pred aplikovaním liekov dlhšie a po menších dávkach je podľa Drobnej logickým krokom. Ten podľa nej môže prispieť k zníženiu liekovej rezistencie. „Čím dlhšie sú baktérie pod tlakom liekov, tým skôr sa môžu vyselektovať rezistentné kmene, a keď nie je hladina liečiv dostatočne vysoká, je šanca, že liečbu niektoré druhy baktérii prežijú a časom môžu získať odolnosť,“ zhodnotila odborníčka.

Štátne nemocnice majú rovnaký potenciál

Ministerstvo zdravotníctva mieni, že aj štátne nemocnice môžu dosiahnuť podobné výsledky ako tie v súkromnej sieti. Spotreba antibiotík je totiž najmä v ich rukách. „Predpisovanie antibiotík musí byť racionálne a správnosť ich podávania je potrebné usmerňovať a kontrolovať. Na to slúžia aj komisie pre racionálnu antiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku v jednotlivých nemocniciach,“ pripomenula Zuzana Eliášová, hovorkyňa rezortu. Každá nemocnica by mala mať určeného epidemiológa, ktorý má dohliadať na stav a liečbu nemocničných nákaz.

Eliášová doplnila, že postupne sa prijímajú opatrenia, ktoré smerujú k posilneniu počtu nemocničných epidemiológov a hygienikov, k zvýšeniu počtu miestností na izoláciu pacientov s rezistentnými baktériami, posilneniu vzdelávania zdravotníkov a študentov medicíny a ošetrovateľstva. „Snahou je aj zlepšenie kampane pre kvalitnú dezinfekciu rúk pri ošetrovaní pacientov, a tiež posilnenie opatrení smerujúcich k cielenému uvážlivému užívaniu antibiotík,“ dodala hovorkyňa.

VIDEO: Strácajú antibiotiká účinnosť, lebo sa príliš často používajú?

Video

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 5 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #rezistencia na antibiotiká #Svet zdravia #nozokomiálna infekcia