„Tu na Slovensku zatiaľ po dvoch desaťročiach zahraničnopolitického konsenzu a spoločných deklarácií ústavných činiteľov sme sa pomerne dynamicky prehupli do doby, keď je naprieč politickým spektrom spochybňované naše členstvo v EÚ a NATO, sú atakované naše spojenecké väzby a kolektívna bezpečnosť, pre ktorú sme sa dobrovoľne rozhodli, dostáva nálepky rovnocenné s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968,“ vyhlásila šéfka parlamentného zahraničného výboru Cséfalvayová, ktorá sa do sporu s SNS nedostala prvýkrát. Opakovane je národniarmi kritizovaná za svoje názory v súvislosti s postojom SNS voči Rusku.
Danko kritiku poslankyne zobral citlivo. Podľa neho nevníma iný názor a koalíciu kritizuje, ale nepochváli. „Ty, pani Cséfalvayová, zvažuj slová. Využívaš komfort koalície, odíď z koalície, ak sa ti nepáči, ale prosím ťa, nerozbíjaj koalíciu. Dobre sa ti užíva pozícia, ale mohla by si uznať aj pozitíva. Je ľahké rozbíjať, ale je ťažké spájať,“ rozhorčil sa predseda parlamentu. Dodal, že s ministrom diplomacie Miroslavom Lajčákom (Smer) komunikuje seriózne a ctí si tento rezort a že SNS, ani on sám nespochybňuje naše členstvo v EÚ a NATO.
Poslankyňa však pripomenula programové vyhlásenie vlády s tým, že je jedna z posledných, ktorí ho bránia. "Neodídem z koalície, nevyprázdnim priestor pre extrémistov a dobrodruhov,“ uviedla Cséfalvayová. Zahraničnopolitické témy sa podľa nej čoraz intenzívnejšie stávajú témou vnútropolitickej súťaže. „To by samo osebe vôbec nemuselo byť na škodu veci, ale, bohužiaľ, nám éter ovládli extrémisti a populisti a v ich koktaile sa varíme ako tá povestná žaba,“ povedala a dodala, že na vlne populizmu sa neraz vezú aj štandardné strany.
Cséfalvayovej sa zastal aj predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Pripomenul, že v jej pracovnom portfóliu ako predsedníčky zahraničného výboru parlamentu je vnímať a podľa potreby aj reagovať na zahraničnopolitické témy. „K týmto otázkam sa vyjadruje v súlade s programovým vyhlásením vlády aj s programom strany Most-Híd. Osobné roztržky ani z jednej strany však nepovažujem za šťastné,“ reagoval pre Pravdu Bugár a dodal, že ukotvenie Slovenska v euroatlantických štruktúrach je dôležitejšie ako osobné invektívy počas rozpravy.
Samotný Lajčák však v parlamente upozornil, že piliere slovenskej zahraničnej politiky síce ešte nie sú ohrozené, ale sú spochybňované. „Napáda sa naše členstvo v NATO. Chcem povedať, že žiadna iná obrana našej bezpečnosti by nebola lacnejšia ako členstvo v NATO. A hovoria sa hrubé nepravdy aj o obrannej spolupráci s USA," konštatoval Lajčák, čím zrejme narážal na SNS, ktorá zmluvu s USA o obrannej spolupráci odmietla.
Útoky z domácej scény na našu zahraničnú politiku si minister vysvetľuje aj blížiacimi sa voľbami. Mnohí politici majú podľa neho pocit, že keď sa vyjadrujú k politickým témam, získajú na svoju stranu voličov. „Výsledkom je istá kakofónia hlasov a to, že zahraničnopolitický konsenzus, ktorý sme mali, už nie je samozrejmosťou,“ doplnil Lajčák.
Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba hovorí, že zahraničnopolitický konsenzus Slovensko stratilo už pri začiatku rusko-ukrajinskej vojny v roku 2014. „Odvtedy nemáme jednotný či dominantný postoj. Máme najvyšších ústavných činiteľov, ktorí každý prezentovali iný názor. Určite to vnímajú aj v zahraničí, pretože nemožno tvrdiť jedno a robiť iné. Hlavným problémom však je, že to rozdeľuje verejnú mienku. Dnes vlastne jasáme, že väčšina obyvateľov podporuje členstvo v EÚ,“ zhodnotil Duleba.
Aj on za týmto javom vidí politikárčenie. „Politici uprednostňujú svoje vnútropolitické záujmy pred verejným záujmom krajiny. Spochybňujú základy toho, čo Slovensku garantuje bezpečnosť a prosperitu. Vyjadrenia o Rusku ako alternatíve tu máme už od Mečiara, ale nevychádzajú z faktov, keďže obchod s Ruskom predstavuje pomaly menej ako 3 percentá. Keby pán Danko chodil do Ruska rokovať o vyriešení krízy na Donbase alebo podobne, ale on tam chodí legitimizovať agresiu v medzinárodných vzťahoch a to sa môže Slovensku vypomstiť,“ zdôraznil Duleba, ktorý si nemyslí, že sa v tejto otázke v najbližších rokoch niečo zmení.
Danko však nebol celkom vo svojej koži. V relácii rádia Expres Braňo Závodský Naživo, na ktorú prišiel rovno z parlamentu, priznal, že je omámený. „Pán redaktor, ťažko vládzem, fakt som dosť popil, prosím vás,“ ospravedlňoval sa predseda parlamentu. „Trošku som omámený, lebo som zapíjal večer smútok po tom hokeji,“ tvrdil v priamom prenose. Podvečer Danko vystúpil na tlačovej besede, kde odmietol, že by bol v relácii alebo pri vedení parlamentnej schôdze pod vplyvom alkoholu. Vysvetľoval, že má problémy so žalúdkom.