Alarmujúce zistenia o netolerancii na školách

, , 17.05.2019 12:00
extrémizmus / netolerancia / Slovensko /
Na problém s nízkou toleranciou k menšinám na stredných školách upozorňuje inšpekcia už tri roky. Autor:

Extrémizmus čoraz hlbšie preniká do školského prostredia. Tendencie prikloniť sa k radikálnym názorom ukazujú prieskumy medzi žiakmi aj medzi učiteľmi. Výsledkom je neklesajúca podpora extrémistických strán v parlamente, najmä medzi mladými. Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová konštatovala, že žitie v demokracii je v kríze. Vychádzala pritom z najnovšieho prieskumu inšpekcie o tom, či učitelia dokážu brať vážne návrhy študentov. Politologička Dagmar Horná vidí východisko najmä v práci s občianskym vedomím dospelých.

Na problém s nízkou toleranciou k menšinám na školách upozorňuje inšpekcia už tri roky, keď v roku 2016 zrealizovali prieskum na základných a stredných školách. Takmer 22 percent opýtaných žiakov základných škôl vtedy uviedlo, že niektorí učitelia majú sklony ironizovať ich, zosmiešňujú etnickú či národnostnú menšinu. Rovnaký názor malo aj 17 percent stredoškolákov.

Krívajúce demokratické hodnoty u pedagógov ukázal aj tohtoročný prieskum agentúry Focus. Podľa neho predispozíciu k pravicovo-extrémistickej politike má sedem percent vyučujúcich na druhom stupni základných škôl.

Hlavná inšpektorka mieni, že k zvýšeniu tolerancie neprispievajú len získané vedomosti z histórie či etiky, ale aj reálny kontakt s demokraciou. Ten je na stredných školách podľa posledného výskumu školskej inšpekcie značne zanedbávaný. „Vo väčšine oslovených škôl pri triednej samospráve si predsedu triedy vyberal učiteľ, nie spolužiaci. To demokracii deti príliš neučí,“ kritizovala Kalmárová.

Štátna školská inšpekcia minulý školský rok skúmala na 48 stredných školách mieru spolupodieľania sa žiakov na chode školy. Sledovala, či pedagogický zbor dokáže prijať a brať vážne návrhy a názory žiakov. Zaujímalo ju, v akých oblastiach môžu spolurozhodovať aj stredoškoláci.

Len 66,82 percenta žiakov štátnych, súkromných a cirkevných škôl sa vyjadrilo, že škola ich pripravuje na život v demokracii. Viac ako tretina študentov má opačný názor. „Môžeme sa domnievať, že časť z tých 33 percent sa môže prekrývať s voličskou základňou extrémistických strán a skupín,“ naznačila inšpektorka. Vysvetlila, že ten, kto nie je spokojný, ako veci fungujú, ľahšie podľahne demagógii.

Problematické je fungovanie takých triednych a školských samospráv, ktoré sú často formálne. Záujem žiakov o dianie v škole a o možnosti zapájať sa do chodu školy označila Kalmárová na základe prieskumu za pasívny.

Podpísal sa pod to aj fakt, že samotný proces voľby žiakov do žiackych rád chýbal. Tú si vo viac ako polovici škôl vytvorili učitelia z predsedov tried. „Zistili sme, že žiaci majú o fungovaní týchto samospráv len veľmi nízku úroveň poznatkov,“ doplnila Kalmárová.

Školy sa síce snažili vytvárať žiacke rady, ich fungovanie a činnosť však študentom nevysvetľovali. To je podľa Kalmárovej obrovská škoda a mrhanie potenciálom výchovy k demokratickým hodnotám.

Žiaci v prieskume upozornili na fakt, že škola im len zriedka dáva možnosť zasahovať do tvorby vzdelávacieho programu, napríklad formou návrhov na využitie disponibilných hodín. „Len v minimálnom počte škôl prebiehala reálna diskusia súvisiaca napríklad s revidovaním školského poriadku, často o tejto možnosti žiaci ani nevedeli,“ spresnila Kalmárová.

Stredoškoláci si narastajúcu podporu radikálnych názorov všímajú. „Myslím si, že extrémizmus sa nachádza na väčšine stredných škôl, i keď si jeho formu niekedy študenti neuvedomujú. Taktiež je i na našej škole, čo môžem vidieť najmä počas rôznych diskusií, debát či dokonca aj pri študentských voľbách. Keďže sú to väčšinou názory, ktoré žiaci získajú prostredníctvom rodičov, sociálnych sietí a okolia, práve škola by mala u študentov dohliadať na to, aby sa ďalej tento smer nerozširoval. Poznanie histórie, politiky a celková edukácia mladých ľudí je faktorom zníženia tohto typu násilia,“ myslí si Peter (18) z Bratislavy.

„Na našej škole pociťujem skôr vlnu liberálneho extrémizmu, pretože keď niečo nie je v súlade s názorom danej skupiny, hneď začnú útočiť a urážať sa. Tento tlak som pociťovala najmä pred prezidentskými voľbami. Mladí ľudia v mojom okolí majú často nasadené ružové okuliare, cez ktoré vnímajú realitu,“ skonštatovala stredoškoláčka Petra z Bratislavy. Škola by podľa nej mala študentov naučiť viac kriticky myslieť. „Potom by sme predišli akejkoľvek forme extrémizmu,“ dodala.

„Pri študentských voľbách do Európskeho parlamentu za cca 24-percentnej účasti ,oprávnených' voličov z radov študentov získali hlasy i ,kotlebovci', čo ma síce prekvapilo, no nevnímam to ako problém školy, ale ako problém slovenskej spoločnosti,“ reagoval Vladimír Lajčák, riaditeľ popradského Gymnázia Kukučínova.

Podľa neho sa gymnázium snaží staviť najmä na pozitívne vedenie a usmerňovanie študentov. Tí majú možnosť vždy na konci roka pripomienkovať školský poriadok a dobre funguje aj školská samospráva, ktorá má celoročný program, výkonné orgány, televíziu i elektronický časopis. Negatívne javy tak školu podľa riaditeľa obchádzajú.

Nedostatky odhalené na školách sú podľa politologičky Dagmar Hornej odrazom stavu celej spoločnosti. Pracovať treba aj s občianskym povedomím dospelých. Tvrdí, že v spoločnosti chýbajú inštitúcie, ktoré by bežnému voličovi pomohli zorientovať sa v problematike demokracie či volebných procesov.

„Občianky a občania sa potrebujú učiť, že je tu spoločenská zmluva o demokracii, podľa ktorej moc pochádza z ľudu, teda mali by byť kompetentní v rozhodovaní, komu dajú svoj hlas a kto bude o nich rozhodovať. Na toto by sa mali ľudia pripravovať nielen v školách, ale aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania,“ zhrnula politologička. Ide podľa nej aj o druh medzigeneračnej politickej zodpovednosti. „To, čo sami nevieme, nemôžeme potom odovzdať deťom,“ uzavrela politologička.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školy #extrémizmus #netolerancia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku