Cenu jej odovzdala šéfredaktorka denníka Pravda Nora Slišková na slávnostnom galavečere minulý piatok v Senci. Biele srdce sa každoročne udeľuje pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier (12. máj) tým zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám, ktoré pri svojej práci preukázali výnimočnú obetavosť a ľudskosť. Denník Pravda je mediálnym partnerom tejto akcie, ktorú organizuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.
„Veľmi príjemne ma prekvapilo, že ocenili moju prácu a všetky aktivity,“ povedala magisterka Lengyelová. V zbierke má viacero takýchto uznaní, jedným je Biele srdce na regionálnej aj celoslovenskej úrovni, ďalším Cena ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej.
VIDEO: Biele srdce: Terézia Lengyelová vždy chcela byť dobrou sestričkou.
K povolaniu zdravotnej sestry sa pani Terézia nedostala náhodou, už ako šesťročná vedela, čo chce v živote robiť. „Ako malá som bola dlho chorá a asi štyri mesiace som strávila v nemocnici. Tam som prvýkrát videla ťažkú prácu sestričiek aj ich správanie. Na niektoré z nich som sa tešila, na iné zas nie. Vtedy som si povedala, že aj ja raz budem sestričkou, ale tou dobrou, to ma motivovalo,“ hovorí.
Dobrá zdravotná sestra by podľa nej mala byť aj dobrým odborníkom, to však nie je najdôležitejšie. „Do práce musí dávať svoje schopnosti, vedomosti, svoju rutinu, ale v prvom rade svoje srdce. Pokiaľ pacientovi neprejaví empatiu, tak pacient to vycíti,“ myslí si ocenená.
Terézia Lengyelová pochádza z kresťanskej rodiny, povolanie sestry vníma ako službu druhým. Pacienti si pochvaľujú nielen jej odbornosť, ale aj ľudskosť a úctu k ich utrpeniu a bolesti. Je pre nich k dispozícii v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu. „Som nábožensky založená, To, v čo verím a čomu som uverila, sa snažím napĺňať aj svojou prácou, svojím postojom a prístupom k pacientom a zamestnancom,“ hovorí.
Príkladom je aj pre svoje deti, ktoré sa rozhodli kráčať v matkiných šľapajach. Syn je lekárom a z dcéry sa stala zdravotná sestra. "Aj keď sa pôvodne venovala niečomu inému, začala mi pomáhať v ADOS a potom za zdravotnú sestru aj vyštudovala,“ skonštatovala ocenená sestrička.
Nič sa nezmení, pokiaľ sestry nebudú tam, kde sa rozhoduje o našom bytí a nebytí, o našom osude, teda vo veľkej politike.Terézia Lengyelová, zdravotná sestra
Adoska, ako ju familiárne volá, je pre pani Teréziu srdcovou záležitosťou. Agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti TEREZA založila v Košiciach pred 25 rokmi a svoje rozhodnutie neľutuje. „Tu sa môžeme ako sestry realizovať, lekári nás berú ako seberovných partnerov, som veľmi rada, že som to založila,“ zdôraznila. Zariadenie pomáha imobilným pacientom v ťažkých stavoch zlepšiť kvalitu života, urýchliť uzdravovanie priamo u nich doma.
Napriek tomu, že by si už mohla užívať zaslúžený dôchodok, v práci je stále aktívna. Ešte aj v deň odovzdávania ceny išla o piatej ráno navštíviť svojich pacientov. „Nechcem, aby moje sestričky tak skoro ráno chodili po pacientoch, tak som si toto zobrala ja,“ poznamenala skromne.
Na otázku, kedy pomýšľa na oddych na penzii, so smiechom odpovedá: „Čakám, kým ma nahradí moja dcéra v ADOS. Musím asi ešte vydržať nejaký ten rôčik, kým mi povie, že dobre, mamka, už som na to pripravená. A, samozrejme, moja práca ma nesmierne baví,“ dodala.
Pani Terézia vystriedala viacero zamestnaní, rada spomína na časy, keď robila na lekárskej službe prvej pomoci. „Práca to bola tiež ťažká, nikto ju za nás neurobil. Boli sme taký dobrý kolektív, že keď som bola dva týždne na dovolenke, neostala som dva týždne doma. Musela som aspoň raz, dvakrát ísť pozrieť kolegov. Dodnes mám s nimi dobré vzťahy,“ priblížila.
Ako sama hovorí, snaží sa podieľať aj na zlepšovaní postavenia sestier na Slovensku. „Nič sa nezmení, pokiaľ sestry nebudú tam, kde sa rozhoduje o našom bytí a nebytí, o našom osude, teda vo veľkej politike. Naše problémy, ktoré máme ako sestry, iní nechcú alebo nevedia pochopiť.“
Vníma nedostatok sestier, z jej zariadenia odišli dve ženy na materskú a nevedia za ne nájsť náhradu. Riešením by podľa nej bolo, keby štát zmenil prístup a zvýšil financovanie tejto profesie.
Na prácu sestry Terézia Lengyelová nedá dopustiť. „Je to ťažká práca, ale dáva mi veľa. V prvom rade veľa je to námahy, obety a času. Ale keď z nemocnice pacienta prepustia s tým, že pre nich je to beznádejný stav pripútaný na lôžko, a nám sa podarí aj taký kúsok, a nie raz, že takíto pacienti po intenzívnej rehabilitácii začnú chodiť, je to ohromný pocit. Alebo keď pacientom môžeme uľaviť od bolesti,“ poukázala na svetlé momenty povolania.
Podľa nej sa sestričkám často krivdí. „Keď som bola mladšia a aj keď som urobila všetko, čo bolo treba, tak nie vždy bol ohlas od nadriadených pozitívny. Preto sa ja snažím k svojim zamestnancom správať inak,“ hovorí.
Slová ocenenej zdravotnej sestry potvrdzuje aj jej prvá zamestnankyňa a bývalá kolegyňa Anna Žecová. „Nie je to šéfka od bieleho stola, ale je pre všetko. Aj šéfuje, ale aj sama urobí. Pri našej robote sa stane, že sa aj niečo zabudne a pacient zavolá, že mu niečo chýba. A Terézia nevyčíta sestre, že niečo neurobila, ale sama ide a spraví to. S takým prístupom som sa ešte nestretla, klobúk dole, pacientom by sa aj rozdala,“ chváli ju.
Terézia Lengyelová upozorňuje na význam sestričiek v zdravotníctve. „Za každou sestrou je plno pacientov nielen so zdravotnými, ale aj so sociálnymi problémami. Sestry majú na pacienta viac času ako lekári. Keď si získame pacientov, začnú nám dôverovať. Stalo sa mi, že dcéra nevedela, ako sa porozprávať s mamou o smrti a tajila jej zdravotný stav. Mamka vedela o tom, že sa to blíži, ale nechcela dcéru zarmútiť, že tu ostane sama s rodinou,“ spomína na jeden prípad pani Terézia. Podľa nej sestra je tu na to, aby ľuďom pomohla aj v takýchto situáciách. Sestry sú pre pacientov skôr rodinní príslušníci, preto majú v našom zdravotníckom systéme nezastupiteľné miesto, uzavrela.