Foto: SITA, Alexander Zemlianichenko
Slovensko zastáva mäkký postoj k sankciám Európskej únie namiereným proti Rusku. Na summitoch v Bruseli síce opakovane súhlasí s predĺžením ich platnosti (s vysvetlením, že nechce narúšať jednotu EÚ), ale nevidí v nich zmysluplnosť. Robert Fico (na snímke s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v auguste 2016) vo funkcii premiéra ich považoval za nezmyselné a škodlivé.
Podobne zmýšľa súčasný predseda vlády Peter Pellegrini: "Slovensko bude opakovať, že protiruské sankcie nepomáhajú riešiť problém. Vo vzťahu k Ruskej federácii som zástancom dialógu. Naopak, nepovažujem za správnu cestu vyostrovať dialóg,“ povedal v apríli 2018 pre Pravdu. Proti sankciám sa dôrazne stavia aj šéf koaličnej Slovenskej národnej strany: „Mali už byť zrušené, pretože vlak spolupráce nám uniká. Sú absolútne neefektívne,“ poznamenal Andrej Danko nedávno pre Pravdu.
Rusko aktuálne nepochybne považuje Slovensko za dôležitého hráča na medzinárodnej scéne. SR totiž predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE, skratka v angličtine je OSCE). Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák sa v októbri 2018 stretol s ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom, aby mu predstavil priority predsedníctva. Znovu spolu rokovali vo februári 2019, keď sa venovali agende OBSE. Lavrov má v tomto roku navštíviť Slovensko. Termín zatiaľ nie je známy; špekuluje sa, že by mohol prísť v auguste na oslavy 75. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania.
Sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko pred piatimi rokmi, sa dotkli aj slovenských firiem, ale pochopiteľne nie v takom veľkom rozsahu ako napríklad nemeckých alebo francúzskych výrobcov. Predmetnú analýzu zverejnila Michaela Novotná z Katedry financií a účtovníctva z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Dotazník vyplnilo 50 slovenských exportérov na ruský trh. Až 66 percent podnikov odpovedalo, že sa ich dotkli sankcie EÚ proti Rusku, sumarizovala autorka. Spresnila, že podľa ich veľkosti najviac zasiahli veľké firmy, ktoré zamestnávajú viac ako 250 ľudí (uviedlo to 10 zo 14 takýchto podnikov).
Napriek sankciám sa rozvíja obchod medzi Ruskom a Slovenskom. V apríli 2018 sa v Bratislave uskutočnilo spoločné rokovanie predstaviteľov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) a Obchodnej a priemyselnej komory Ruskej federácie; v tomto formáte to bola vôbec prvá návšteva ruských biznismenov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. SOPK poukazovala na údaj, že v roku 2016 sa zvýšil slovenský vývoz do Ruska takmer o 30 percent, dosiahol 585 miliónov eur.
Najväčšiu položku tvorili autá (až 40 percent). Na druhej strane je Rusko tretí najvýznamnejší partner v oblasti zahraničného obchodu Slovenska. Vyváža sem hlavne ropu a zemný plyn, jadrové palivo a železnú rudu. V októbri 2018 sa konalo zasadnutie Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou, v poradí už devätnáste. „Veľvyslanec SR v Moskve Peter Priputen zvýraznil skutočnosť, že práve rozvoj ekonomickej spolupráce je jednou z hlavných priorít zastupiteľského úradu Slovenska v Rusku,“ informoval rezort slovenskej diplomacie.