O sťahovaní na Račiansku ulicu rozhodol po opakovanej súťaži minister spravodlivosti Gábor Gál (Most – Híd) už minulý rok v septembri. Pravda v tom čase o tomto rozhodnutí informovala ako prvá.
Rezort sídli v jednej budove s Najvyšším súdom na Župnom námestí, priestory im však nestačili. „Myslím si, že aj napriek dobrým vzťahom s Najvyšším súdom sa obom inštitúciám najmä priestorovo uľaví. Hoci proces sťahovania takej rozsiahlej inštitúcie bude náročný, verím, že ak sa zmluva podpíše, do konca tohto roka to stihneme,“ vyhlásil Gál po rokovaní vlády, ktorá sťahovanie odobrila.
V stavbe na Župnom námestí, dimenzovanej pre tristo úradníkov ich dnes pracuje zhruba 600, čo obom inštitúciám dlhodobo spôsobuje kapacitné problémy. Na nevyhovujúce priestorové podmienky už od roku 2015 opakovane upozorňuje aj predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. „Za mimoriadne dôležité považujem, že prvýkrát v histórii bude mať Najvyšší súd vlastné sídlo, a teda kvalitnejšie podmienky na výkon súdnictva. Táto téma bola jednou z mojich priorít od nástupu do funkcie a som rada, že sme aj vďaka rozhodnutiu ministra spravodlivosti na dobrej ceste k jej naplneniu,“ uviedla Švecová.
Po odsťahovaní ministerstva plánujú začať s rekonštrukciou. Kancelária Najvyššieho súdu je už pripravená na prevzatie budovy do svojej správy a jej opravy. Na prvú fázu rekonštrukcie má v aktuálnom rozpočte vyčlenených viac ako tri milióny eur.
Ako vysvetľuje Švecová, oddelenie Najvyššieho súdu a ministerstva má až dva zásadné rozmery. „Ten prvý je podstatný z pohľadu dôvery ľudí v justíciu. Zdieľanie spoločných priestorov s ministerstvom spravodlivosti môže totiž negatívne ovplyvniť vnímanie nezávislosti súdnej moci od moci výkonnej. Ten druhý súvisí s výkonom súdnictva, pre ktorý je kvalitné technické a priestorové zázemie mimoriadne dôležité. Získanie budovy do správy nám vytvorí predovšetkým možnosť dôstojného pracovného priestoru pre sudcov a zamestnancov, ale aj možnosti pre navyšovanie stavov odborného personálu, čo je veľmi potrebné a pre štát neporovnateľne úspornejšie riešenie, než navyšovanie stavov sudcov,“ zdôraznila predsedníčka Najvyššieho súdu.
Výber nového sídla prostredníctvom súťaže začala ešte ministerka Lucia Žitňanská v roku 2017. Urobila tak po tom, čo sa jej nepodarilo nájsť v hlavnom meste vhodný štátny priestor. Pri otvorenej súťaži si rezort vyhradil právo nevybrať žiadnu ponuku. Do výberového konania sa pôvodne prihlásilo jedenásť záujemcov. Dvaja z nich nesplnili podmienky účasti, v druhom kole predložilo ponuku, rozdelenú na technickú a cenovú časť, osem uchádzačov. Súťaž bola ukončená v polovici apríla.
Z finančného hľadiska, ale aj vzhľadom na potreby ministerstva vyšli najlepšie dve možnosti. V súťaži si nakoniec Žitňanská vyberala medzi budovou Digital Parku na začiatku bratislavskej mestskej časti Petržalka, ktorú vlastní a zároveň v nej sídli finančná skupina Penta, a budovou na Patrónke s názvom Westend Court. Jej majiteľom je skupina J&T. Rozhodnutie však nechala na svojho nástupcu.
„Ide o firmy, ktoré môžu v spoločnosti vyvolávať otázniky,“ vysvetlil vlani v apríli Gál v rozhovore pre Pravdu. Aby sa vyhol známym finančným skupinám, po opakovanej súťaži sa nakoniec rozhodol pre tretiu možnosť.
V nehnuteľnosti, ktorú Gál vybral, doteraz sídlil Výskumný ústav zváračský. Vlastní ju spoločnosť Račianska – Reality. Po niekoľkomesačných vyjednávaniach o podrobnostiach zmluvy sa dohodli. Ministerstvo pôjde najprv do prenájmu a neskôr by mal rezort budovu odkúpiť. Platiť budú ročne 1,7 milióna eur – 1,5 milióna eur za nájom a 200-tisíc eur za prevádzku a energie. Kedykoľvek počas trvania nájmu, najskôr však po uplynutí dvoch rokov odo dňa začatia nájmu, môže ministerstvo uzatvoriť kúpnu zmluvu. Cena nehnuteľnosti má byť 23 miliónov eur. Ministerstvo by ju chcelo získať v roku 2022.
Celkový objem kancelárskych priestorov budovy je 10 202 m2 a takmer 1 500 m2 pre archívy a skladové priestory. Ministerstvo k tomu dostane aj 100 parkovacích miest s možnosťou rozšírenia o ďalších 100. Budova bude podľa generálneho riaditeľa VUZ Ľuboša Lopatku pre rezort spravodlivosti dôstojným sídlom. Navrhol ju jeden z najvýznamnejších slovenských architektov profesor Dušan Kuzma. Postavená bola medzi rokmi 1953 a 1956. Kuzma je známy aj ako jeden z autorov Pamätníka SNP v Banskej Bystrici, dvoch budov Matice slovenskej v Martine či Pamätníka SNP na rovnomennom námestí v Bratislave.
Výrazná budova na Račianskej ulici pôsobila roky zanedbane, okoloidúci si už pre niekoľkými mesiacmi mohli všimnúť rozsiahlu rekonštrukciu. Aj keď priestory mali byť pripravené na prevzatie ministerstvom do dvanástich mesiacov od podpisu zmluvy, s prestavbou začali už pred niekoľkými mesiacmi. Pripravená má byť do konca roka. Generálny riaditeľ VUZ Lopatka ubezpečuje, že termín stihnú.
„Zámer zrekonštruovať budovu nebol nový, mal korene v minulosti a rozhodnutie ministerstva naše plány len urýchlilo. Keby sme neboli začali s rekonštrukciou ešte pred podpisom zmluvy, nemali by sme šancu termín stihnúť. Pravda však je, že rokovania trvali dlhšie ako sme pôvodne predpokladali, keďže vedenie ministerstva bolo naozaj ťažkým vyjednávacím partnerom,“ priblížil Lopatka.
Budova je architektonicky cenná, výskumný ústav, ktorý v nej sídli, nesie odkaz svetovo významného odborníka na zváranie Jozefa Čabelku. Obnova, ktorú financuje jej súčasný vlastník, má na to pamätať. „Na túto stránku kladieme osobitný dôraz. Túto zaujímavú budovu poznajú nielen všetci Bratislavčania. Pôjde o tzv. áčkovú budovu. Obnovou tejto unikátnej stavby získa ústredný orgán štátnej správy dôstojné sídlo. V areáli sa nachádza viacero budov, tieto budú postupne modernizované tak, aby sa stali vizuálnym prínosom pre danú lokalitu,“ priblížil Lopatka a prezradil, že kľúčové veci konzultujú s architektom Pavlom Kuzmom, synom autora budovy.