V spoločnosti rezonuje téma povinnej predškolskej dochádzky. Rodičia nesúhlasia, aby im štát od piatich rokov bral deti a spisujú petície. Podľa ministerky Lubyovej sa vždy nájdu skupiny, ktoré nie sú spokojné. Väčšina spoločnosti však súhlasí, že pre dieťa bude dobré, ak sa rok pred nástupom do školy oťuká medzi rovesníkmi. „Je neprípustné formulovať to ako branie detí,“ zdôraznila ministerka.
Odmietla tiež výhrady, že v škôlkach nie je dostatok miest, pedagógov či to, že prijímanie päťročných bude na úkor mladších detí. „Máme analýzy, že v rámci republiky by kapacita mala byť dostatočná,“ uviedla ministerka s tým, že bez miesta by zostalo 900 detí, čo je v rámci populačného ročníka 63-tisíc malé číslo. Dodala, že stále sa nastavuje aj účinnosť zákona. Pôvodne mal platiť od septembra 2020, v hre je posunutie o rok neskôr.
Lubyová zdôraznila, že Slovensko zaostáva v zaškolenosti. V EÚ dosahuje zaškolenosť detí starších ako štyri roky pred nástupom do školy priemer 97 percent. Na Slovensku je to o dvadsať menej. Napríklad dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde nevidelo ceruzku a papier, nemá neskôr v škole šancu súperiť s rovesníkmi. Práve toto má nový zákon odstrániť.
Vášnivá debata sa rozpútala aj pri správach o konci povinnej angličtiny. Podľa Lubyovej však bol celý zámer iba nesprávne interpretovaný. „Pokiaľ rodič chce, aby sa dieťa na prvom stupni učilo iný cudzí jazyk, dávame túto možnosť. Pokiaľ si dieťa na prvom stupni nevyberie ako prvý cudzí jazyk angličtinu, potom na druhom stupni bude mať angličtinu povinnú,“ vysvetlila ministerka.
Lubyová sa nevyhla ani téme zvyšovania platov učiteľov. Uviedla, že učitelia sú privilegovanou skupinou, ktorá si v rámci tripartity vyjednala najväčšie percentá valorizácie v rámci tripartity. O koľko sa zvýšili platy začínajúcich učiteľov? A ako je to s kauzami, na ktoré poukazuje opozícia a prečo nerozlišuje medzi eurofondmi a stimulmi? Viac sa dozviete v diskusnej relácii Ide o pravdu so Zuzanou Martinákovou.