Doteraz mohli iba dve funkčné obdobia. Aj napriek tomu, že doživotná výsada je v prospech rektorov, časť z nich s tým nesúhlasí. Študentské organizácie hovoria o zásahu do demokracie a o hroziacej stagnácii vysokých škôl. Rezort školstva oponuje, tvrdí, že obavy sú zbytočné. Politologička to však považuje za znak podkopávania autority univerzít.
Ide o zásadnú zmenu oproti aktuálnemu stavu, pri ktorom bol mandát časovo obmedzený na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. „Toto obmedzenie vrátil ešte pôvodný zákon o vysokých školách z roku 1990 ako prvok demokratizácie vysokoškolského prostredia," mieni predseda Rady vysokých škôl Martin Putala.
Študentské organizácie nesúhlasia
Novelu zákona o vysokých školách v polovici mája schválil parlament. Pozmeňujúce poslanecké návrhy umožnili zrušenie počtu opakovaní mandátov rektorov, prorektorov, dekanov a prodekanov verejných vysokých škôl. Od júla tak bude môcť tá istá osoba kandidovať na najvyššie vysokoškolské funkcie opakovane bez akéhokoľvek obmedzenia. Študentské organizácie s tým nesúhlasia.
„Univerzity potrebujú obmenu a potrebujú byť motivované k vytváraniu takého prostredia, ktoré dokáže vychovať šikovných akademikov na vedúce funkcie tak, aby o ne bol nielen záujem, ale aj zdravá súťaž,“ zdôraznil predseda Študentskej rady vysokých škôl Bálint Lovász.
Zmenu podľa zástupcov študentov bez predchádzajúcej diskusie do novely dostali poslanci po iniciatíve niektorých rektorov. O možnosť vyjadriť sa boli ukrátené akademické obce vysokých škôl aj Slovenská rektorská konferencia. „Pozmeňujúce návrhy by sa nemali zneužívať na pretláčanie zmien nesúvisiacich s predkladaným návrhom, ako sa to stalo v tomto prípade,“ zdôraznil Putala. Pôvodný návrh zákona hovoril len o možnosti vysokých škôl spájať sa a vytvárať konzorciá a umožniť lepšiu prepojenosť a spoluprácu škôl.
Podľa Putalu a Lovásza doživotné funkcie povedú k vzniku pasívneho prostredia a k stagnácii škôl. „Rektor či dekan majú vplyv na ľudí, ktorí o nich rozhodujú, cez odmeny či úväzky. Obávame sa že takáto zmena podporí zabetónovanie sa vo funkciách a vytváranie nekritického prostredia a zamedzí prirodzenú motiváciu vychovávať nových lídrov s názorovou diverzitou,“ zdôraznil Lovász.
Ministerstvo problém nevidí
Kým na neobmedzenosť mandátov na postoch rektorov a dekanov pozerajú študentské organizácie s obavou, v prípade prorektorov a prodekanov môže byť zmena pozitívna. „Dokáže to prispieť k profesionalizácii týchto vedúcich pozícií,“ myslí si Lovász.
Ministerstvo školstva zásadný problém nevidí. „Rektora verejnej vysokej školy naďalej volí akademický senát vysokej školy, ktorý je volený akademickou obcou. Nerozumieme preto, čo študentské rady myslia tým, že rektori vysokých škôl ovplyvňujú zloženie voliteľov,“ argumentoval tlačový odbor rezortu školstva.
Sektor vysokých škôl je podľa ministerstva uzavretý a stanovisko rád považuje za potvrdenie, že súčasné nastavenie nie je vhodné a vyžaduje si zmeny. „Otvorenie možnosti opakovaného vymenovania prodekana, prorektora môže však viesť k profesionalizácii týchto pozícií, keď nebudú zastávané ako dočasné, čo má potenciál skvalitniť a zefektívniť fungovanie inštitúcií,“ dodal tlačový odbor.
Politologička sa hnevu univerzít nečuduje
Zmena sa nepozdáva niektorým vysokým školám. Obávajú sa najmä „zabetónovania“ ľudí vo funkciách. „Tento krok je v akademickom prostredí neštandardný a minimálne si vyžadoval širšiu diskusiu. Ako rektor univerzity pociťujem sklamanie, že bez širšej akademickej diskusie sa vrhol na nás tieň „zápecníckej“ diplomacie. Nie je to tak a osobne by som uvítal pôvodný stav,“ skonštatoval Pavol Sovák, rektor Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Zmena vo vedení je podľa neho väčšinou sprevádzaná novými stimulmi v prospech univerzity či fakulty.
„Sám by som doživotne rektorom nechcel byť. Byť vo funkcii znamená byť štyri roky v kuse krízovým manažérom, a neviem si predstaviť, že by sa niekto pri naozaj poctivom výkone funkcie dokázal uchádzať štyri alebo päťkrát o túto pozíciu,“ priblížil Marek Števček, rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
Proti doživotnému vedeniu protestuje Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. „Doživotné zotrvanie vo funkcii nie je záruka demokratického fungovania vysokých škôl a odzrkadľuje najmä túžbu po moci, ktorá sa spája s časmi totalitných režimov spojených s budovaním kultu osobnosti, čo sa môže stať aj na vysokých školách,“ upozornila v stanovisku fakulta. Žiada preto, aby sa obmedzenie počtu mandátov vrátilo opäť do zákona.
Vysoké školy sa spoliehajú na činnosť akademických obcí. „Tie majú stále právo nepotvrdiť vo funkcii osobu pôsobiacu vo funkcii rektora, prorektora, dekana, prodekana už po prvom funkčnom období,“ poukázala Dana Straková, vedúca referátu marketingovej komunikácie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Dúfajú preto, že zmena školám neuškodí.
Politologička Viera Žuborová sa hnevu univerzít nečuduje. „Zmena bola prijatá bez diskusie. Úplne sa tak podkopala autorita vysokých škôl a ministerstvo ich neberie ako rovnocenných partnerov,“ objasnila Žuborová. Pripomína, že vysoké školy musia čoraz viac publikovať, vytvárať nové odbory či bojovať o klesajúci počet študentov. „Na druhej strane ich zmazali z poľa partnerov do diskusie a ministerstvo ich stavia len do pozície prijímateľov zákonov, smerníc a nariadení,“ nazdáva sa politologička. Dodala, že zmenou školy znížili svoje šance na generačnú výmenu vedenia. „Rektori majú byť práve tí manažéri, ktorí majú vízie, a tie treba aktualizovať v modernom technologickom prostredí. Kde inde je občas dôležitejšie mať na najvyššom mieste radšej vizionára ako pragmatika?“ pýta sa Žuborová. Zmenu, ktorú zavádza novela zákona o vysokých školách, už podpísal aj prezident.