Nová nezávislá inštitúcia preberá agendu, ktorú doteraz zabezpečovali inšpektoráty práce. Špecializovať sa bude na korupciu pri eurofondoch, na machinácie pri verejnom obstarávaní, na trestné činy verejných činiteľov a korupciu. Ide o trestné činy, ktorých horná hranica sadzby prevyšuje tri roky, a správne delikty, za ktoré je možné uložiť pokutu až 30-tisíc eur. Po podaní obžaloby či rozhodnutí o spáchaní deliktu v správnom konaní môže oznamovateľ požiadať od úradu odmenu do výšky 50-násobku minimálnej mzdy, teda až 26-tisíc eur (pri výške min. mzdy 520 eur).
Aby sa predišlo snahe páchateľov ovplyvniť alebo zastrašiť informátorov, úrad im poskytne špeciálnu ochranu. Bude schvaľovať všetky zmeny v pracovného vzťahu s takýmto zamestnancom. To znamená, že ich nebudú môcť vyhodiť práce, účelovo šikanovať znížením mzdy alebo preložením z odbornej na neodbornú pozíciu.
Úrad bude sídliť v hlavnom meste a postupne by mohol otvoriť detašované pracoviská v regiónoch. Jeho rozpočet zatiaľ nie je známy. Na začiatku by mal mať 19 zamestnancov. Podrobnosti upraví organizačný poriadok úradu, ktorý vydá jeho šéf.
Práve výber kandidátov na predsedu prebieha v týchto dňoch vo vládnom hoteli Bôrik. Záujemcov je 11, odborná komisia z nich odobrí minimálne dvoch. Definitívu bude mať Národná rada, ktorá by mala predsedu voliť na najbližšej júnovej schôdzi.
Ako prvý pred komisiu predstúpil bývalý dlhoročný príslušník Slovenskej informačnej služby a súčasný zamestnanec finančnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Miloš Birtus. „Nie všetci občania dôverujú inštitúciám, veľa vecí v nich prebieha len formálne. Kľúčovým pre úrad preto bude budovať dôveru propagáciou úspešných príbehov,“ povedal Birtus. Navrhuje v prvom rade prezentácie a workshopy, aby ľudia o úrade vedeli a nebáli sa korupciu hlásiť.
Právnička Zuzana Dlugošová sa podľa vlastných slov venovala vo svojej kariére ochrane slabších pred Ústavným súdom aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského sa zaslúžila o zavedenie právnej etiky ako povinného predmetu. Od roku 2014 pracuje ako poradkyňa Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave pre oblasť právneho štátu. „Chcem, aby verejnosť začala vnímať skutočnosť, že oznamovanie nekalých alebo neetických praktík nie je donášanie, nie je bláznovstvo, ale je to správna vec,“ uviedla Dlugošová.
Neochotu oznamovať nedodržiavania zákona na pracovisku demonštroval riaditeľ okresnej polície v Moldave nad Bodvou Tibor Draskoczy na príklade regiónov východného Slovenska, ktoré trápi vysoká nezamestnanosť. „Ľudia sa boja a radšej veľa vytrpia, aby neprišli o prácu oni alebo niekto z ich rodiny. Musia preto úradu veriť, aby problémy nahlásili,“ podčiarkol Draskoczy. Pri zakladaní úradu by si chcel vziať príklad zo začiatkov Národného bezpečnostného úradu, Národného kontrolného úradu, či Úradu verejného ochrancu práv. Pri jeho vystúpení komisiu zaujímala aj jeho úloha pri policajnej razii v rómskej osade z roku 2013. On osobne sa jej ale, ako vysvetlil, nezúčastnil, pretože bol v tých dňoch na rehabilitácii.
Zamestnankyňa ministerstva vnútra Monika Filipová, ktorá sa venuje stratégiám verejnej správy, chce prispieť k budovaniu novej kultúry verejnej správy a zjednodušiť prístup k oprávnenej ochrane. „Vytvorenie úradu považujem za nádejný krok k posilneniu ochrany práv osôb v citlivej zóne, kde odhalenie nekalých praktík často závisí od odvahy a integrity jedinca. Iba profesionálne, transparentné a spravodlivo fungujúce úrady môžu budovať dôveru občanov, pričom práve dôvera a demokratické hodnoty sú v uplynulom období na ústupe,“ myslí si Filipová.
Expert Slovenskej národnej akreditačnej služby pre medzinárodnú normu manažérskeho systému proti korupcii a bývalý spolupracovník Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Tomáš Jacko sa prezentoval praktickými skúsenosťami v oblasti boja proti korupcii. „Spolupracoval som a spoznal mnohých aktivistov, pochopil som absolútnu dôležitosť týchto ľudí si nielen vážiť a chrániť ich, ale im aj aktívne pomáhať,“ uviedol odborný asistent Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Vedúci právneho oddelenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Daniel Krošlák sa ako externý pedagóg Paneurópskej vysokej školy venuje najmä právnej etike. „Oznamovatelia majú právo na prácu a uspokojivé pracovné podmienky. Netreba zabúdať, že svojím konaním pomáhajú verejnosti využívať právo na informácie a v konečnom dôsledku ju tak chránia pred škodlivými dôsledkami protispoločenskej činnosti. Pre oznamovateľov, ktorí sú pod tlakom straty zamestnania alebo morálneho odsúdenia, môže byť významnou oporou, keď im niekto podá pomocnú ruku a rozprestrie nad nimi ochranný dáždnik,“ zdôraznil právnik.
Na zvolenie predsedu úradu sú potrebné hlasy väčšiny z prítomných poslancov, jeho funkčné obdobie je sedem rokov.