Foto: Archív T.T.
Môže byť množstvo takto odloženej nebezpečnej chemikálie ešte väčšie?
Disponovali sme informáciami, aj od bývalých zamestnancov, že v tomto teritóriu sa zhromažďovali PCB látky a mnohé končili v lesoch v okolí areálu priemyselného podniku v Strážskom. Predpokladám, že je ich tam viac. Problémom je, že ani štátne orgány sa doteraz nevedeli dostať na niektoré miesta, je v tom chaos a neporiadok. O mnohých skládkach PCB sa ani poriadne nevie.
V čom sú PCB nebezpečné pre ľudský organizmus?
Dve desaťročia pozorujeme niekoľko tisíc obyvateľov na východnom Slovensku, ktorí sú im vystavení. Sledujeme výskyt radu chorôb a ich vzťah k vystaveniu organizmu PCB. Látky sú karcinogénne, prechádzajú cez placentu a ovplyvňujú vývoj človeka, spôsobujú zaostávanie mentálneho vývoja, poškodzujú funkciu sluchového orgánu, potláčajú imunitu, čo sa prejavuje vyšším výskytom detských infekčných chorôb, škodia zubnej sklovine a spôsobujú zmeny v génovej regulácii. Osobitnou je ich vlastnosť, pre ktorú ich označujeme ako endokrinné disruptory. Podobajú sa na niektoré hormóny a telo ich nevie odlíšiť od tých pravých. Takto poškodzujú štítnu žľazu, prispievajú k obezite, zvyšujú krvný tlak a výskyt cukrovky a ovplyvňujú časovanie puberty.
Ako sa dostávajú do ľudského tela?
Pred dvoma desaťročiami sme videli, že u nás išlo hlavne o konzum kontaminovaných lokálne vyrobených potravín. Teraz prevažná časť obyvateľstva kupuje potraviny v nákupných centrách, ktoré predávajú nekontaminovaný dovezený tovar. V dôsledku tejto zmeny je pravdepodobné, že v súčasnosti prispieva domáca produkcia menej k príjmu PCB. Logicky teda zostáva vdychovanie kontaminovaných drobných pevných častíc alebo pár. O existencii tejto cesty príjmu svedčí aj tvar zón v mapách, ktoré nás informujú o rizikových miestach pre expozíciu PCB. Bolo by vhodné zopakovať analýzy doma produkovaných potravín, aby sme lepšie videli, ako sa zmenila situácia v konzume vybraných potravinových komodít lokálneho pôvodu.
Na akom území bol zaznamenaný ich vplyv?
Zóny v mapách s bydliskami ľudí podľa výšky kontaminácie krvi sa tiahnu desiatky kilometrov od severozápadu juhovýchodným smerom, teda od Strážskeho smerom na Michalovce a ešte ďalej. Ide o okresy Michalovce, Trebišov, Vranov nad Topľou a Humenné. Až 60–70 kilometrov od zdroja nachádzame ľudí, v ktorých krvi je viac PCB, ako sú limitné hodnoty vo viacerých západných štátoch. Slovensko také limity nemá a malo by problém s ich plnením. Takých ľudí vrátane detí, tehotných žien a seniorov je u nás niekoľko desiatok tisíc.
Ako dlho sa ľudský organizmus zbavuje PCB látok? Dokáže ich vylúčiť?
V životnom prostredí sa PCB rozkladajú veľmi pomaly. Podobne je to aj v organizme človeka. Množstvo PCB sa v tele zníži na polovicu približne za 5 až 10 rokov. Merali sme hladinu PCB v krvi u dospelých v okrese Michalovce v roku 2002 a 2015. Naše výsledky neumožňujú dokázať zmenu koncentrácie týchto látok za 13 rokov. To hovorí o trvalom príjme zo zdrojov prítomných v oblasti, kde ľudia žijú. Účinný spôsob na urýchlenie vylučovania PCB z tela nie je známy. Ich príjmu sa dá zamedziť tak, že sa PCB nedostanú do vzduchu, ktorý dýchame, a do potravín, ktoré jeme.
Prečo sa v okolitých krajinách s podobným problémom nestretávajú?
V rámci bývalých socialistických krajín bola najväčšia výroba práve v Strážskom, niečo, no v malej miere, sa vyrábalo aj vo vtedajšom východnom Nemecku a časť v terajšom Rusku. V týchto krajinách ale išlo o zanedbateľné množstvo, my sme v tomto unikátni. V USA zistili skôr, že PCB sú toxické, u nás dlho prevládalo presvedčenie, že nie sú škodlivé pre ľudský organizmus. Aj v iných krajinách vo svete majú lepšie podchytenú danú problematiku, napríklad v Taliansku.
Sú ohrozené zdroje pitnej vody?
PCB sa extrémne málo rozpúšťajú vo vode. To bol jeden z dôvodov, prečo sa s takou obľubou využívali v priemysle. Aj pri blízkosti zdrojov PCB k zásobám pitnej vody ich v nej nenájdeme alebo len vo veľmi nízkych koncentráciách. Sú naviazané na sediment na dne. Platí to aj o vode Zemplínskej šíravy, kde sa radi kúpeme, ale ryby vylovené zo Šíravy neodporúčame jesť, najmä kapry. Viažu sa totiž na tuky a záleží preto, čím sa ryby živia. Ak majú veľa tuku, tak tam PCB nájdeme. Ak ide o chudú rybu, tak tam tieto látky nie sú. Napríklad kolega zo Švédska urobil výskum a zistil, že šťuky zo Zemplínskej šíravy PCB v tele nemali. Ja osobne chodím plávať na Zemplínsku šíravu, v tomto je to všetko v poriadku.