Vytlačí Kalavská súkromníkov zo štátnych nemocníc?

Platiť za vyšetrenia či počkať na to, kedy sa poisťovňa so súkromníkmi dohodne? Pacienti nevedeli, čo robiť. Takisto ani lekári. VšZP hradila len neodkladné rozbory. Rozhodnúť, čo je urgentné, nebolo pre nich jednoduché. „Robím v Univerzitnej nemocnici v bratislavskom Starom Meste. Mali sme problémy s pacientmi, lebo laboratóriá nám odmietali robiť vyšetrenia. Rozlíšiť, čo je urgentné a čo nie, bolo ťažké. Toto by nenastalo, keby sme mali, ako kedysi, vlastné laboratóriá," vyjadril sa Jaroslav Šimo, člen rady Slovenskej lekárskej komory (SLK).

„Ak poisťovňa rozhodne, že toto nebol akútny odber, akútne vyšetrenie a dostaneme ho na preplatenie, budeme to uplatňovať pacientovi. Pacient pôjde na poisťovňu alebo kto to bude platiť? Zavládne tu chaos," priblížil šéf lekárskej komory Marián Kollár, s akými pochybnosťami bojovali.

Štátna poisťovňa: Za krízu môže zle nastavený rozpočet

Štátna poisťovňa tvrdí, že rokovania s firmami sa naťahovali pre ich finančné požiadavky, ktorým VšZP nemohla vyhovieť. Nové zmluvy teraz síce podpísali na rok, cenové opatrenia však budú platiť len najbližšie tri mesiace. Laboratóriá s poisťovňou čaká ďalšie kolo vyjednávaní. „Dospeli sme k názoru, že v súčasnej dobe nie je v našej moci ani na jednej, ani na druhej strane toto rozlúsknuť, takže sme si problém posunuli na 30. septembra s tým, že budeme rokovať s celým segmentom," informovala generálna riaditeľka VšZP Ľubica Hlinková.

Hlinková za spôsobenú krízu viní zle nastavený rozpočet. „S financiami nakladáme efektívne, ale máme obmedzené zdroje. Myslím si, že sme poisťovňa, ktorá odolala vydieraniu aj nátlakom zo všetkých strán, a neuhli sme. Ako by to bolo, keby sme podpísali zmluvy, na ktoré nemáme peniaze?" poznamenala generálna riaditeľka.

Jozef Gavlas, predseda predstavenstva Medirexu, oponuje, že od VšZP nežiadali žiadne peniaze navyše. Chceli len dosiahnuť reálne platby za výkony. Aj Gavlas vidí problém v nedostatku financií v rezorte. „Jednoznačným riešením bude len dofinancovanie celého systému," zhodnotil. Laboratóriá podľa neho ukončili zmluvný vzťah s VšZP preto, lebo ďalej už nemohli znižovať ceny. „V mnohých prípadoch táto úroveň dosiahla od 15 do 25 percent. Ten pokles ceny za výkon je na Slovensku markantný," skonštatoval. Podľa šéfa predstavenstva sa situácia pacientov výrazne nedotkla, spresnil, že všetky vzorky boli vyšetrené.

Kalavská za spor viní poisťovňu

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru) podľa jej slov spor sledovala. Za chaos viní poisťovňu. „Písala som listy, upozornila som, že treba rokovať. Myslím, že je zlyhaním poisťovne, že to prišlo do tohto bodu. Treba si uvedomiť, že nie som všemohúca. Poisťovňa má svoju právomoc, poskytovateľ má svoju právomoc, ja mám svoju právomoc," zdôraznila Kalavská. Celá kauza môže vyústiť do zmeny vedenia VšZP. „Podľa toho, či to vedenie dokáže vyriešiť, sa budeme baviť ďalej,“ odpovedala ministerka na otázku, či odvolá Hlinkovú.

Väčšina trhu s laboratórnou diagnostikou je v súkromných rukách. Privatizáciu pôvodne štátnej diagnostiky dovolila reforma zdravotníctva za druhej Dzurindovej vlády. Niektorí lekári na toto obdobie spomínajú ako na divokú privatizáciu zdravotníctva, ktorá sa začala v roku 2004. „Vtedy sa udiali veci, ktoré by neuspeli v žiadnom inom štáte. Došlo k tomu, že laboratóriá v nemocniciach sa sprivatizovali, nemocnice prišli o dosah na tieto laboratóriá a nemohli ich ďalej rozvíjať. Boli doslova odovzdané s priestormi aj s ľuďmi súkromným spoločnostiam," priblížil Jaroslav Šimo, člen rady SLK.

Návrat k myšlienke štátnych laboratórií

Zdravotnícky rezort sa začal vracať k myšlienke štátnych laboratórií. Zriadil pracovnú skupinu, ktorá bude analyzovať možnosť založenia štátnej akciovej spoločnosti. Cieľom je, aby laboratórna diagnostika prešla do rúk štátu v prípade jeho nemocníc. „Rezort postupne systematicky pracuje na krokoch, aby v štátnych zdravotníckych zariadeniach nezarábali súkromníci," ozrejmila Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva. Jedno veľké štátne laboratórium by malo byť minimálne v Bratislave. „Keď sa všetko dobre podarí, tak by malo vzniknúť do konca tohto roka," verí Kalavská.

Denník Pravda sa opýtal piatich štátnych nemocníc, v akom režime u nich fungujú laboratóriá a či by boli schopné prevádzkovať vlastné. Banskobystrická fakultná nemocnica odpovedala, že nie je odkázaná na služby súkromníka. „Nemocnica. FNsP F. D. Roosevelta si väčšinu laboratórnej diagnostiky zabezpečuje v Centrálnom laboratórnom komplexe, ktorý je súčasťou nemocnice," priblížila hovorkyňa Ružena Maťašeje. Ostatné štyri nemocnice zámer zriadenia štátnych laboratórií nekomentovali.

Lekári: Mala to byť už dávno realita

Lekári tvrdia, že kroky smerom k štátnym diagnostickým laboratóriám mali byť realitou už dávno. „Najzložitejšie laboratórne vyšetrenia robia vo svete univerzitné nemocnice, ktoré majú vlastné laboratóriá aj centrá výskumu. Toto súkromné laboratóriá nikdy spĺňať nebudú. Dovoliť, aby jedna laboratórna spoločnosť získala významný podiel na trhu, je nezodpovedné," mieni Šimo. Upozornil však, že ak sa aj štátu podarí vybaviť sieť vlastných diagnostík, môže naraziť na druhý problém, a tým je nedostatok kvalifikovaného personálu.