Globálny rozvrat alebo príležitosť? Aj o tom je GLOBSEC

, 06.06.2019 10:17, aktualizované: 16:26
Rastislav Káčer
Rastislav Káčer, čestný predseda GLOBSECU-u, počas otváracieho príhovoru na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii, na ktorej sa v Bratislave zúčastňuje 1 300 hostí zo 60 krajín. Autor: ,

Pred globálnym svetom sa dá ťažko ukryť. A tak mu Slovensko ide v ústrety. V Bratislave sa dnes začal trojdňový 14. ročník konferencie GLOBSEC, ktorá sa tradične venuje bezpečnosti, zahraničnej politike, ale čoraz viac aj technologickým otázkam. Hlavnou témou je tentoraz ako sa svet dokáže preniesť cez rozvrat, cez nové trendy, ktorým čelí a ktoré neobchádzajú ani Slovensko.

Obrovské turbulencie

"Podujatia ako GLOBSEC sú v dnešnej dobe veľmi dôležité. Mnohí si začiatkom 90. rokov mysleli, že svet pôjde tak, ako predpovedal Francis Fukuyama. Nazvime to morálnym víťazstvom demokratického modelu Západu a že to bude viac-menej bez turbulencií a výkyvov pokračovať ďalej,“ povedal Rastislav Káčer, čestný predseda GLOBSECU-u.

"Vidíme však, že táto predstava bola asi naozaj naivná. Keď sa totiž pozrieme do histórie ľudstva, tak zmeny celkového globálneho prostredia vždy prinášajú obrovské turbulencie. Vyhráva tá spoločnosť, ktorá je pripravená ich uchopiť a byť krok dopredu pred nimi. O tom je konferencia GLOBSEC,“ pripomenul Káčer.

"Žijeme v období prelomových zmien, ktoré sa týkajú takmer každej oblasti nášho života. Rozvrat je súčasťou politiky, technologická revolúcia mení ekonomické modely. Zásadne to definuje, kto bude v budúcnosti na svetovej scéne víťazom a kto bude porazený,“ pripomenul šéf GLOBSEC-u Róbert Vass, s tým, že na konferenciu o týchto témach prišlo diskutovať viac ako 1 300 hostí a ľudia vystupujúci na podujatí sú zo 60 krajín.

Rusko zmenilo silou v Európe hranice, nastala migračná kríza, čelíme propagande, ale Európska únia je v istom zmysle silnejšia. Toto všetko sa udialo za posledných päť rokov a o týchto témach hovoril v otváracom prejave slovenský prezident Andrej Kiska.

Bola to jeho posledná verejná reč venovaná zahraničnej politike v úrade, v ktorom končí 15. júna. Na GLOBSEC prišla aj zvolená prezidentka Zuzana Čaputová.

"Musíme si dôverovať. Dva posledné výskumy Eurobarometru ukázali, že podpora pre EÚ rastie aj v krajinách, v ktorých sa zhoršil vzťah s Bruselom. Ani populisti už nehovoria o odchode z únie,“ pripomenul Kiska.

"Verím v transatlantické puto, rovnako verím, že EÚ musí mať silnejší globálny hlas. Európa nemôže byť vždy závislá na pomoci niekoho iného. Počas celého svojho mandátu som hovoril, že Európa nie je problém, ale riešenie, “ povedala hlava štátu.

GLOBSEC spomína osem megatrendov, ktoré zasahujú do medzinárodného diania. Týkajú sa digitálnych platforiem, umelej inteligencie (AI), zmien v politických procesoch, nárastu nových politických síl, Európy bojujúcej s globálnym džihádom, problémov transatlantických vzťahoch, kyberpriestoru a jeho regulácií a zväčšujúcej sa priepasti medzi mestským prostredím a vidiekom.

Nová situácia vo svete?

"Klimatické zmeny, presun ekonomických a politických centier moci zo západu na východ, technologický rozvrat, demografické zmeny, starnutie populácie. Západ, respektíve Európa už nie je technologickým lídrom, čo je nová situácia, ku ktorej nedošlo za posledných minimálne 200 rokov. Deje sa veľa zaujímavých vecí,“ povedal pre Pravdu Ulf Sverdrup, riaditeľ Nórskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

"Otázkou je, či je sú to len tak povediac malé prekážky na ceste alebo sa dostávame do novej situácie vo svete. Pravdepodobne to ešte celkom presne nevieme a rôzni ľudia majú na to odlišné názory. A možno niektoré z tých vecí sú len malým problémom a iné tu s nami zostanú dlho,“ myslí si Sverdrup.

Podľa profesora politológie na Univerzite Komenského Jozefa Bátoru je dobré vnímať ako celosvetové trendy ovplyvňujú región strednej Európy.

"Máme niekedy pocit, že všetko je u nás v poriadku, ale je tu dosť tých spomenutých prekážok na ceste. Ak sa pozrieme na to, ako sa udial v strednej Európe prechod z jedného politického systému na iný, tak vidíme ľudí ako sú maďarský premiér Viktor Orbán či šéf poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński, ktorí reprezentujú práve ten rozvrat. Mysleli sme si, že ideme priamočiaro po ceste k demokratizácii, ale teraz to skôr vyzerá na akúsi slepú uličku,“ vyhlásil pre Pravdu Bátora.

#Bratislava #Andrej Kiska #Globsec Policy Institute
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku