Transplantácie: Jeden môže zachrániť sedem životov

, 06.06.2019 14:56, aktualizované: 18:15

Srdce, pľúca, pečeň, dve obličky, pankreas a črevo. Jeden človek môže zachrániť až sedem životov. Šiesty jún je Svetovým dňom transplantácií, na Slovensku bolo za posledný rok realizovaných 201 takýchto operácií.

„Denne v Európe zomrie dvanásť ľudí, pretože sa nedožijú transplantácie. Je na nás, aby sme spoločnými silami toto číslo znižovali. Človek môže veľmi výrazne pomôcť druhému. Nikto z nás, čo žijeme, nemôžeme vedieť, či takúto pomoc nebudeme potrebovať aj my," vyjadrila sa ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru).

Podľa jej slov sa rezort zdravotníctva snaží aktívne zvyšovať počet úspešných transplantácií. Na Slovensku platí nový transplantačný zákon od roku 2017, ktorý nastavil systém identifikácie darcov. Rezort zdravotníctva pripravil aj Akčný plán Národného transplantačného programu na roky 2019 – 2020, ktorým chce zefektívniť celý proces posilnením právomocí transplantačných koordinátorov aj zvýšením ich finančných odmien.

„Medzi nami žijú pacienti, ktorým zlyhávajú životne dôležité orgány a ktorí bez transplantácie zomrú. To je realita. Mnohí z nich čakajú na vhodný orgán niekoľko týždňov, ale mnohí z nich sa transplantácie nedožijú. V prípade, že potenciálneho darcu stratíme, tak stratíme aj pacientov, ktorí na túto liečbu čakajú," povedala hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre orgánové transplantácie Zuzana Žilinská.

Od roku 1990 bolo zachránených 4 000 ľudí

Od roku 1990 bolo na Slovensku transplantáciou zachránených viac ako štyritisíc životov. Hlavné centrá fungujú v Bratislave, Martine, Košiciach a Banskej Bystrici, kde by už čoskoro mal byť vytvorený aj tím na transplantácie pankreasu. Najčastejšie sa u nás transplantujú obličky, pečeň a srdce. Operácie pľúc však postupujú slovenskí pacienti v Českej republike. Pri téme transplantácií a darcovstva orgánov je dôležité vzdelávanie verejnosti. Preto Slovenská transplantologická spoločnosť pred štyrmi rokmi spustila kampaň Sedem životov. „Jej cieľom je podpora edukácie laickej, ale aj odbornej verejnosti s cieľom prinášať informácie o darcovstve a transplantáciách. Čím viac pozitívneho sa ľudia dozvedia, tým ľahšie budú pristupovať k tejto téme," priblížila Žilinská. Kampaň podporilo aj viacero osobností, medzi nimi aj olympijský víťaz, chodec Matej Tóth.

Kľúčovú úlohu edukácie v celom procese zdôraznil aj Martin Chrastina, hlavný transplantačný koordinátor. „Bez darcov nemožno vykonať ani jednu transplantáciu. Postoj verejnosti sa v posledných rokoch výrazne zmenil, je to vplyvom nielen rôznych kampaní, ale dôležitá je aj podpora cirkvi. Priamo komunikujeme aj s Konferenciou biskupov Slovenska, kňazi informujú o týchto veciach na svätých omšiach. Aj toto vnímame veľmi pozitívne," povedal.

Princíp takzvaného predpokladaného súhlasu

Na Slovensku funguje princíp takzvaného predpokladaného súhlasu. To znamená, že každý, kto počas života nepodpísal nesúhlas s odobratím orgánov, je po smrti prakticky darcom. Podľa zákona nie je pre lekárov záväzný ani nesúhlas rodiny, v praxi to však funguje tak, že ak príbuzní odobratie orgánov odmietnu, lekári ich rozhodnutie rešpektujú. „V tomto roku sme nezaznamenali ani jedno odmietnutie od rodiny. Skôr naopak, príbuzní sa sami informujú, hovoria, že o tom čítali, počuli," objasnil Chrastina.

Napriek tomu sú však na Slovensku stovky pacientov, ktorí stále čakajú na záchranu života: 272 pacientov potrebuje novú obličku, 34 srdce, 21 pečeň a dvaja pacienti čakajú na nové pľúca. Ľudia s transplantovaným orgánom môžu žiť život na vysokej úrovni, transplantácia je navyše riešenie, ktoré je ekonomicky výhodné aj pre štát.

Obličkou môže zachrániť život aj živý darca. Práve v oblasti získavania živých darcov však vidí prezident Slovenskej transplantologickej spoločnosti Ľuboslav Beňa najväčší priestor na zlepšenie. V súčasnosti je z celkového počtu transplantovaných obličiek len 10 percent od živých darcov. „Naším cieľom je priblížiť sa k 20 percentám, čím sa priblížime k aktivitám vyspelých európskych krajín, a najmä zvýšime dostupnosť tejto liečby vyššiemu počtu pacientov," uviedol.

Žiadna transplantácia by sa nemohla zrealizovať bez fundovaných lekárov. Je to extrémne fyzicky aj psychicky zložitá práca, ktorá sa vykonáva bez ohľadu na dennú a nočnú hodinu, víkendy či sviatky. Pri transplantáciách totiž platí pravidlo, čím rýchlejšie sa pracuje, tým lepšie. Najcitlivejšie na čas je srdce, prežije mimo tela len tri alebo štyri hodiny, najlepšie je na tom oblička, ktorá sa môže transplantovať do 24 hodín. Lekár musí identifikovať darcu, koordinovať odber orgánov, ich prevoz a nakoniec vloženie orgánu do tela príjemcu. „Je to časovo a emočne veľmi náročný proces. Hlavný transplantačný koordinátor Martin Chrastina bol jeden z mojich kolegov na Kramároch a je to človek, ktorého som neustále videla bledého a s telefónom pri uchu, pretože sú to hodiny vybavovania a bojov s ľudskou nevedomosťou," ocenila prácu lekárov ministerka Kalavská.

Ročne k nám zo zahraničia prídu 3 až 4 orgány

Slovensko spolupracuje aj s inými krajinami. Ak sa u nás nenájde vhodný príjemca, orgán je ponúknutý do zahraničia. Sme súčasťou programu FOEDUS, čo je výmenný program transplantačných orgánov v rámci Európy, prednosť má však Česká republika. Proces je obojstranný, ročne k nám takto zo zahraničia prídu 3 až 4 orgány.

Každý rok na celom svete transplantáciu podstúpi približne 130-tisíc ľudí, najviac v Severnej Amerike a Európe. Prvá úspešná transplantácia tkaniva bola uskutočnená v roku 1902 v Olomouci, doktor Eduard Zirm tam transplantoval rohovku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#transplantácia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku