Podľa ľudskoprávneho aktivistu Petra Weisenbachera je riziko ešte väčšie, ohrozená je domokracia, právny štát aj ľudské práva.
Vyhodnotenie Akčného plánu predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie na roky 2016 až 2018 predložila do mimorezortného pripomienkovania ministerka vnútra Denisa Saková (Smer). Súčasťou dokumentu sú aj informácie, ktoré pri monitorovaní extrémistických skupín zistila Slovenská informačná služba. Upozorňuje najmä na vzmáhajúci sa spoločenský a politický vplyv extrémistov. Dosiahnuť sa ho snažia protimigračnou a protirómskou rétorikou, ale aj prostredníctvom kandidatúry vo viacerých voľbách – parlamentných, župných, komunálnych či prezidentských.
„V tomto kontexte možno v krátkodobom časovom horizonte považovať za hlavné riziko postupný prienik osôb z pravicovo-extrémistického prostredia do politického a verejného života, s cieľom legitimizovať svoje postavenie a šíriť extrémistické ideológie. V dlhodobom časovom horizonte pritom nemožno vylúčiť výraznejší nárast vplyvu pravicového extrémizmu na politickej scéne, a s tým spojenú rastúcu ambíciu podieľať sa na politickej moci a správe vecí verejných v SR,“ varujú autori dokumentu.
Deštrukcia súčasného systému
„S tým sa dá jedine súhlasiť,“ zhodnotil Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv, či takáto hrozba nad Slovenskom skutočne visí. „Z dlhodobého hľadiska je to, čo SIS popísala, riziko pre demokraciu, riziko pre právny štát a riziko pre ľudské práva. To, o čo sa krajná pravica, po slovensky fašisti, snaží, je deštrukcia súčasného systému,“ podčiarkol aktivista. Podľa právnika a odborníka na extrémizmus z Globsecu Daniela Mila je riziko, na ktoré správa poukazuje v krátkodobom časovom horizonte, už v súčasnosti realitou.
„Tieto subjekty sú súčasťou politického života a ako vidíme, či už z prieskumov alebo nedávnych eurovolieb, sú pomerne jasne etablované. Hrozba, že sa budú chcieť podieľať na politickej moci a ovplyvňovať procesy vychádzajúc zo svojej ideológie, je naozaj značné riziko,“ upozornil expert.
Ako dodal, nevie, či vyhodnotenie akčného plánu poukazuje len na parlamentnú stranu ĽS NS alebo aj na iné podobné subjekty. Nedávno napríklad bolo zaregistrované ako politická strana Slovenské hnutie obrody, ktoré velebí prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa. „A máme tu aj niektoré ďalšie menšie marginálne politické strany, ktoré nadväzujú na ideológiu HSĽS, hlásia sa k odkazu tohto obdobia a podobne. To, že je táto hrozba vo vyhodnotení pomenovaná, je asi dôležité, ale do značnej miery tu už toto riziko máme a čelíme mu. Už nestačí len hovoriť o tom, že sa budú podieľať na moci, lebo niektorí sa už na nej reálne podieľajú a otázka je, ako sa s tým ako spoločnosť vysporiadame,“ prízvukuje Milo.
Ku akým výsledkom SIS dospela?
Nárast extrémistických tendencií v našej krajine nie je novinka. Krajne pravicová strana ĽS NS sedí od roku 2016 v NR SR, v nedávnych eurovoľbách dokonca pretlačila dvoch svojich zástupcov do europarlamentu. V apríli rozhodoval Najvyšší súd o žalobe generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorý navrhoval rozpustenie tejto strany. Odôvodnil to okrem iného tým, že ide o extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojím programom a činnosťou porušuje slovenskú ústavu, zákony i medzinárodné zmluvy. Súd napokon stranu nerozpustil, lebo Čižnár predložil málo dôkazov. Generálna prokuratúra zatiaľ nepovedala, či žalobu podá opäť. Hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová potvrdila, že písomný rozsudok už bol doručený a aktuálne sa preskúmava.
"Až po jeho preskúmaní a dôkladnom oboznámení sa, môže Generálna prokuratúra SR zaujať relevantné stanovisko,“ povedala pre Pravdu Predajňová.
Podľa SIS aktivity extrémistickej scény v sledovaných rokoch nesmerovali plošne proti bezpečnosti SR, nebola tiež zaznamenaná žiadna extrémistická organizácia, ktorá by sa prezentovala násilnými a nátlakovými akciami namierenými proti inštitúciám na Slovensku. Násilné činy boli páchané zväčša jednotlivcami a mali spontánny charakter. Pravicoví extrémisti ich mierili najmä na osoby z marginalizovaných sociálne vylúčených skupín, alebo smerovali proti názorovým oponentom. Podľa tajnej služby sú pre pravicových extrémistov pri organizovaní prípadných násilných činov limitujúcim faktorom ich politické ambície. Z rovnakého dôvodu sa krotia pri nabádaní či schvaľovaní násilia.
Milo vysvetľuje, že pri radikálnom konaní a rétorike treba oddeľovať čelných predstaviteľov strany a jej radových členov či sympatizantov. „To sú odlišné skupiny. Čakať od poslanca NR SR, že bude rovnakým spôsobom radikálne vystupovať ako predtým, je nereálne. Nárast podpory, ktorý u nich vidíme, je jednoznačne spôsobený aj zjemnením jazyka,“ uviedol Milo, no zdôraznil, že sa nedá hovoriť o umiernenosti v postojoch. „Nezaregistroval som, že by odvolali, ospravedlnili sa za svoje minulé konanie, nič také som nevidel. Videl som, že prispôsobili konanie a rétoriku, pre väčšiu časť populácie sú prijateľní, keď otvorene nehovoria o svojich cieľoch, o svojom smerovaní,“ mieni odborník na extrémizmus.