Žalobu na kotlebovcov treba dať opäť, tvrdia experti

Kotlebova ĽS NS nemá v parlamente dosť hlasov na presadenie legislatívnych zmien, preto sa podľa Najvyššieho súdu nateraz nepreukázalo, že existuje bezprostredné ohrozenie demokratického zriadenia. Vyplýva to z odôvodnenia rozsudku, ktorým súd nerozpustil extrémistickú ĽS NS.

11.06.2019 12:00
debata (233)

Odborník na extrémizmus Daniel Milo varuje, že takýto výklad nie je šťastný, rovnako tak čakanie na to, kedy strane stúpne podpora. „To bude už veľmi neskoro,“ upozorňuje odborník.

Senát Najvyššieho súdu rozhodoval o rozpustení extrémistickej ĽS NS v apríli. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa v žalobe opieral o argumentáciu, že ide o extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojím programom a činnosťou porušuje slovenské ústavu, zákony i medzinárodné zmluvy. Súd napokon stranu nerozpustil, podľa neho chýbali dostatočné dôkazy. Kompletný 28-stranový rozsudok s odôvodnením je už zverejnený na webovej stránke Najvyššieho súdu.

Najproblematic­kejšie: Bezprostrednosť ohrozenia demokracie

Súd okrem iného skúmal najmä to, či existujú dostatočné dôkazy o bezprostrednom ohrození demokracie. Zisťoval tiež, či je možné konanie a prejavy predstaviteľov strany, ktoré sú namietnuté v žalobe, považovať za priťažujúce okolnosti voči strane.

„Najproblematic­kejší bod podľa Najvyššieho súdu spočíva v prvku bezprostrednosti ohrozenia demokracie,“ vyhlásil senát s odkazom na konštatovanie Európskeho súdu pre ľudské práva. Ten opakovane uviedol, že rozhodujúce nie je ani tak konanie politickej strany, ako skôr príležitosť realizovať zmenu. Dôležité je napríklad to, aká je strana veľká a koľko mandátov má v parlamente.

„Inými slovami (s istým zjednodušením), pokým je strana marginálna, tak môže hlásať čokoľvek, ale akonáhle získa väčší počet hlasov, bude rozpustená, pretože získala reálny potenciál politickú zmenu realizovať,“ píše sa v rozsudku. Súd dodal, že ĽS NS je síce parlamentnou stranou so zvolenými 14 poslancami (v súčasnosti ich má 13, jeden poslanec sa stal nezaradeným, pozn. red.), ale na prijatie zákonov či noviel nemá dosť hlasov.

„Aby bolo možné pristúpiť k rozpusteniu politickej strany, nestačí podľa názoru Najvyššieho súdu len populistické prehlasovanie protiústavných cieľov, ale žalovaná politická strana musí skutočne bojovať proti slobodnému demokratickému poriadku alebo existencii štátu na strane jednej, a žalobca v žalobe opísanými konkrétnymi skutkami musí takéto konanie opísať a podložiť dôkazmi,“ vysvetľuje ďalej súd s tým, že za aktuálneho skutkového stavu sa nateraz nestotožnil s tvrdením žalobcu, že existuje bezprostredné riziko ohrozenia demokratického zriadenia.

Ďalší dôvod – prezumpcia neviny

Rozsudok uvádza aj ďalšie dôvody, ktoré viedli senát k definitívnemu rozhodnutiu o nerozpustení strany. Ide napríklad o prezumpciu neviny – hoci sú viacerí predstavitelia strany vrátane predsedu trestne stíhaní, ani jeden z nich zatiaľ nebol právoplatne odsúdený.

Právnik a odborník na extrémizmus Daniel Milo mieni, že bezprostredné ohrozenie demokracie nemožno vnímať len cez počet poslancov v parlamente. „Lebo keby sme prijali takúto argumentáciu, tak de facto ani NSDAP (Hitlerova nacistická strana, pozn. red.) v 1932 – 1933 roku nemohla ohroziť vtedy existujúce zriadenie v Nemecku, ani ona vtedy nezískala nadpolovičnú väčšinu hlasov. Takýto čisto matematický výklad toho, čo znamená bezprostredné ohrozenie, mi nepríde príliš šťastný,“ mieni Milo.

„Tam ide o to, akým spôsobom daný politický subjekt navrhuje presadzovať svoje predstavy o usporiadaní spoločnosti. Nemali by sme sa spoliehať na to, že počkajme, kým im narastie podporia na 40 alebo 50 percent, a potom začneme konať. To bude už veľmi neskoro,“ podčiarkol právnik.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár zatiaľ neoznámil, ako bude ďalej postupovať a či podá návrh opäť. „Môžeme potvrdiť, že rozsudok Najvyššieho súdu SR bol doručený na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky dňa 28. 5. 2019. Aktuálne sa preskúmava. Až po jeho preskúmaní a dôkladnom oboznámení sa s ním môže Generálna prokuratúra SR zaujať relevantné stanovisko,“ povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

Weisenbacher: Čižnár by mal dať opäť žalobu

Na rozmáhajúci sa extrémizmus upozornila aj Slovenská informačná služba (SIS). Vo Vyhodnotení Akčného plánu predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie na roky 2016 až 2018 sa píše, že tajná služba varuje pred prienikom pravicových extrémistov do politického života s cieľom legitimizovať svoje postavenie a šíriť extrémistickú ideológiu. V dlhodobom časovom horizonte podľa SIS hrozí nárast podpory pravicového extrémizmu a s tým spojená ambícia podieľať sa na politickej moci.

Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher je presvedčený, že Čižnár by mal žalobu na rozpustenie ĽS NS podať opäť. „Mal by si k tomu prizvať externých odborníkov, aj zo zahraničia, a žaloba by mala byť riadne pripravená. V tomto smere má svoje miesto aj SIS. Ak má nejaké poznatky, mala by ich postúpiť Generálnej prokuratúre,“ myslí si aktivista. Zároveň pripomenul, že aj v Českej republike sa podarilo fašistickú Dělnícku stranu rozpustiť až na druhý pokus. Prvý návrh v roku 2009 súd odmietol. Nad druhým sedeli celé mesiace špičkoví právnici, policajti a experti a v roku 2010 súd stranu rozpustil.

„Vstupom do parlamentu sa strana Kotleba – ĽS NS de facto legitimizovala a rozhodnutie Najvyššieho súdu, napriek tomu, že ho vnímam veľmi negatívne, v tom už tak veľa neurobilo. Na druhej strane si treba uvedomiť, že kotlebovci týmto rozhodnutím argumentujú, aj keď veľmi nesprávne, lebo Najvyšší súd nerozhodoval o tom, či je táto strana demokratická alebo nie, ale rozhodoval o žalobe, ktorú podal generálny prokurátor. Táto žaloba je jednak už staršieho dáta, je z roku 2017, a po druhé, naša Generálna prokuratúra nemá s takýmito vecami skúsenosti,“ zdôraznil Weisenbacher.

Na čom GP postavila žalobu

  • V programe a činnosti strany je personálna, názorová a ideologická súvislosť so Slovenskou pospolitosťou, ktorú Najvyšší súd rozpustil v roku 2006.
  • ĽS NS hlása princíp kolektívnej viny menšinového obyvateľstva, strana v programe prejavuje rasizmus a xenofóbiu voči rómskemu obyvateľstvu. Strana používa rasistické heslá „Spravíme poriadok s parazitmi v osadách“ a „Ochránime ľudí pred stupňujúcim sa cigánskym terorom“.
  • Poslanec NR SR Milan Mazurek sa vo vysielaní Rádia Frontinus rasisticky vyjadroval o rómskej menšine, za čo je trestne stíhaný.
  • ĽS NS chce založiť domobranu, čo je bez prijatia zodpovedajúceho zákona v rozpore s ústavou. Prokuratúra tiež poukázala na vznik tzv. vlakových hliadok, ktoré majú podľa nej propagačnú a zastrašujúcu úlohu, pričom demonštrujú akcieschopnosť a silu ĽS NS.
  • Prokuratúra poukázala aj na nenávistné prejavy predstaviteľov strany voči islamu. Pripomenula incident z roku 2015, keď Milan Mazurek agresívne vykrikoval na moslimskú rodinu pri Hlavnej stanici v Bratislave, vulgárne sa vyjadroval aj k islamu ako náboženstvu. Neskôr už ako poslanec hovoril v pléne NR SR o islame „nešetriac primitívnymi nadávkami“. Jeho stranícky kolega Stanislav Mizík zase nazval islam „satansko-pedofilným dielom diabla“. Po výzve na ospravedlnenie obaja poslanci svoje výroky potvrdili.
  • Program ĽS NS neprijať ani jedného imigranta a tých, ktorí už na Slovensku sú, vyhostiť, je podľa Generálnej prokuratúry v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a s Dohovorom o právnom postavení utečencov.
  • Označenie NATO, ktorého súčasťou sú aj Ozbrojené sily SR, za zločinecký pakt a teroristickú organizáciu, je prekročením slobody prejavu a nerešpektovaním ustanovení medzinárodnej zmluvy.
  • ĽS NS má podľa prokuratúry snahy o odstránenie aktuálneho politického systému, označuje ho ako „zločinecký režim“ a „totalitný systém“. Spustila tiež petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.
  • Strana sa hlási k režimu vojnového Slovenského štátu, ktorého prezidenta Jozefa Tisa (odsúdeného vojnového zločinca, pozn. red.) vníma ako jediného skutočného slovenského prezidenta. Prokuratúra pripomenula, že v marci 2017 strana podporila tri rodiny 1 488 eurami, pričom v tejto sume je symbolika – číslo 88 symbolizuje pozdrav „Heil Hitler“ a číslo 14 odkazuje na 14 slov vo vete neonacistu Davida Lanea: „Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí.“
  • Strana je reálnou hrozbou pre demokraciu, keďže má v parlamente 14 poslancov (v súčasnosti 13, pozn. red.)

Video: Voliči ĽS NS kotlebovcov nevolia pre tvrdé slová, ale je to ich protestný hlas, tvrdí Alena Krempaská, programová riaditeľka Inštitútu ľudských práv. (TV Pravda, 11. 4. 2019)

Video

© Autorské práva vyhradené

233 debata chyba
Viac na túto tému: #Najvyšší súd #ĽSNS #ĽS NS