Baránek: Ťažko sa mi hľadá niečo, čo Kiska urobil dobre

, 13.06.2019 06:00

Andrej Kiska bol jeden z najslabších prezidentov v histórii samostatného Slovenska. Skonštatoval to politický analytik Ján Baránek, ktorý dôvody vidí hlavne v Kiskovej politickej neskúsenosti a slabej reprezentácii krajiny v zahraničí. Pripomenul aj to, že Kiska nebol vždy konzistentný vo svojich postojoch. Napríklad keď obhajoval prijatie dalajlámu, tvrdil, že konal ako súkromná osoba. Pri obrane využívania vládneho špeciálu na víkendové lety domov do Popradu zasa vytiahol argument, že ako prezident má na to nárok.

VIDEO: Vypočujte si ako politický analytik Baránek povedal na rovinu, čo si o Kiskovom pôsobení na poste prezidenta myslí.

Aký bol Andrej Kiska prezident?

Všeobecne by som to zhodnotil tak, že tú funkciu skôr iba vykonával. Keby som ho mal porovnávať s ostatnými tromi slovenskými prezidentmi, bol jeden z tých slabších, hlavne v zahraničnopo­litickej oblasti. Nemal nejaké zásadné aktivity či úspechy. Nemal ani významnejšie stretnutia, ktoré by sa zapísali do análov. Bolo na ňom vidieť nedostatok politickej skúsenosti. Dosť sa to tam odzrkadľovalo. Keď to porovnáme napríklad s českým prezidentom, je to absolútne neporovnateľné. Neviem, či nás niečo podobné nečaká aj s novou prezidentkou, tiež pre jej politickú neskúsenosť.

Bude sa s ním asi ešte dlho spájať veta – Slovensko je mafiánsky štát. Bolo to od neho alebo jeho poradcov múdre rozhodnutie, pracovať s takýmto sloganom?

Určite to bolo obrovské medzinárodné faux pas. Kritizoval som to vtedy a musím to znovu skritizovať aj teraz. V zásade sám sebe vystavil veľmi zlé vysvedčenie, pretože on je hlava štátu. Vlastne sa priznal, že je hlava mafiánskeho štátu. Aj keby si to miliónkrát myslel, nemal to rozprávať v zahraničí. Dávam v tejto okolnosti do súvislosti opakovane príklad prezidenta Michala Kováča, ktorý vo dramatickom období tohto štátu, keď sa rozhodovalo o jeho charaktere, nikdy nič také v zahraničí nepovedal. Ako zahraničnopolitický komentátor som v tom čase absolvoval prakticky všetky jeho zahraničné návštevy. Naopak, aj keď bol v Bruseli a vystupoval v pléne EÚ alebo v NATO, vždy hovoril, keď to poviem zjednodušene, že my si tie problémy doma upraceme. Ale nikdy sa neznížil k tomu, čo Kiska.

Čo urobil Kiska počas piatich rokov dobre a čo zle?

Aj keď mu to dosť dlho trvalo, začal konečne hovoriť dosť o korupcii v tomto štáte, čo bolo pozitívne. Aj to bolo až v tretej správe o stave republiky. Pamätám si to preto, že som mu vtedy dvakrát dosť vyčítal, že o tom nehovoril. Svojho času dokonca prednášal na medzinárodných fórach o Slovensku ako úspešnom štáte, ekonomicky úspešnom. Ťažko sa mi hľadá niečo, čo urobil dobre. Vedeli sme o ňom, že nebude spochybňovať orientáciu Slovenska na EÚ a NATO, aj keď tam bol zas niekedy v konflikte s vládou, najmä počas utečeneckej krízy. Môžeme teda povedať, že si minimálne zachovával smerovanie, pre niekoho pozitívne, pre iného negatívne. Držal teda líniu, ak je to niečo, čo máme chváliť.

Od čias zosnulého Michala Kováča tu nebol taký nepriateľský a konfrontačný vzťah medzi prezidentskou kanceláriou a úradom vlády. Bol tento konfrontačný prístup potrebný? Do akej miery bol kontraproduktívny?

Naozaj nebol. A nebol potrebný. Žiadna konfrontácia nie je nevyhnutná, ak sa dá riešiť inak. Celé sa to začalo nevymenovaním sudcov, pokračovalo to dvoma (súkromnými) letmi týždenne, skráteným pracovným týždňom. Do toho okamihu to boli celkom marginálne veci. Konflikt sa začal prehlbovať pri jeho finančných kauzách, čo už bolo horšie. Či to bolo potrebné – každá akcia vyvoláva reakciu. Ak vedel, že má niečo takéto na rováši, musel rátať s reakciou. Na druhej strane určite nepoviem, že nemal vládu kritizovať pre korupciu, lebo sme korupčný štát. Urobil to aj s vedomím, že bude znášať následky, a tie znáša. Je to taký začarovaný kruh, do ktorého sa dostal. Ak chcel poukázať na nejaké negatíva, musel rátať s tým, že protistrana verejnosti tiež oznámi jeho negatíva. V tomto smere nemal dobrú pozíciu, ale nebudeme ho ľutovať, lebo si za to mohol sám.

Kto z tohto súboja vyšiel víťazne, Kiska alebo expremiér Robert Fico?

Zatiaľ Kiska, ale zdôrazňujem, že len zatiaľ. Lebo hra ešte nie je ukončená. Súboj bude pokračovať na inej úrovni, Fica ako predsedu stále najsilnejšie politickej strany a Kisku ako bývalého prezidenta a predsedu novej politickej strany. Takže v tomto smere by som ten súboj ešte nevyhodnocoval.

Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice prezident zostal ešte týždeň na lyžovačke v Alpách. Tvrdil, že situáciu pozorne sledoval, ale nechcel zasiahnuť predčasne. Je to dostatočne presvedčivé vysvetlenie? Mal sa tak zachovať?

V takýchto situáciách, či už je to prezident, alebo predseda vlády, väčšinou preruší program, dokonca som zažil, že prerušili štátne návštevy a urýchlene sa vrátili do vlasti. Toto Kiska jednoznačne úplne podcenil. Neviem, či to bola vina poradcov, ale zas na takéto niečo nepotrebujete poradcu. Problém je v tom, že policajný prezident hneď na prvej tlačovke povedal, že vražda sa stala v súvislosti s výkonom novinárskeho povolania. Keď Kiska túto informáciu dostal, mal sa okamžite vrátiť. Veď to bol v rámci strednej Európy precedens, a vôbec v Európskej únii je to ojedinelá záležitosť. Teraz si spomínam len na novinárku z Malty. Považujem to za skratovité, zlé konanie a zlé vyhodnotenie situácie. To však súvisí s politickou neskúsenosťou, o ktorej som už hovoril.

Kiska niekoľkokrát prijal aktivistov z iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorá organizovala protesty po dvojnásobnej vražde. Teraz predstaviteľ iniciatívy vstupuje do Kiskovej strany. Náhoda?

Nevytvára to dobrý obraz. Nechcem obhajovať Kisku alebo Juraja Šeligu. Teraz sme všetci múdri, ale treba si uvedomiť, že v tom danom konkrétnom okamihu bola nejaká situácia a atmosféra v krajine. Určite tam Šeliga nešiel preto, aby si dohadoval spoluprácu v budúcej Kiskovej strane. Beriem to tak, že išli vtedy rokovať s každým vysokopostaveným politickým činiteľom a Kiska ich prijal. To, že sa z toho následne vyvinul vstup Šeligu do Kiskovej strany, to už je vývoj. V tomto smere by som to ani jednému z nich nevyčítal. Som presvedčený, že pred viac ako rokom sa ani jeden nezamýšľal, že urobí stranu a pôjdu do toho spolu. Ak to dnes niekto takto spája, je to zle. Takto sa história nečíta, lebo nemožno hľadať súvislosti, ktoré tam na začiatku neboli. Lepšie je, keď sa Šeliga bude o zmenu snažiť v politickej strane, ako na námestí a v uliciach.

Prezidenta neprijal významný svetový politik. V čom bol problém?

To je otázka na jeho poradcu Martina Bútoru. Možno v neochote, možno preto, že nebol vnímaný ako silná politická osobnosť. Za niektoré veci si mohol sám. Spomeniem napríklad projekt Hodvábnej cesty, resp. tomu predchádzajúce prijatie dalajlámu. Myslím si, že jeho prijatím urobil ako prezident chybu, pretože Čína následne zrušila nejaké obchodné transakcie, ktoré mali slovenskí podnikatelia dohodnuté, a náš predstaviteľ nebol pozvaný na otvorenie Hodvábnej cesty. Pritom český prezident Zeman tam išiel s dvoma lietadlami – vládnym a druhým s českými podnikateľmi. Toto nerobia ani Nemci, Japonci či Francúzi. Môžeme sa biť do pŕs, že sme ochrancovia demokracie, ale keď to nerobia ani staršie demokracie, tak nevidím dôvod, načo to robil Kiska. On sa síce bránil, že prijal dalajlámu ako súkromná osoba, len v tom tvrdení chýba konzistencia. Keď lietal domov do Popradu, tak lietal ako prezident, keď prijal dalajlámu, tak zas ako súkromná osoba.

Mal Kiska po prevalení daňových škandálov jeho firmy odstúpiť?

Prezidenti za takéto veci zvyknú odstupovať. U nás je však politická kultúra niekde inde, preto jeho zotrvanie nie je neobvyklé. Vo vyspelejšej kultúre by určite podal demisiu. Je paradoxom, že pokiaľ sa Kiska snažil o budovanie nejakej vyššej politickej kultúry, mal odstúpiť. Len potom by už nemohol ďalej pokračovať ani so stranou. Ani predtým som netvrdil, že mal odstúpiť, asi preto, že som už na našu politickú kultúru nastavený. Na druhej strane by to bol príjemný precedens, ktorým by pomyselnú latku posunul vyššie. Keby som bol jeho poradcom, určite mu poradím demisiu.

Kiska zvolil opačný postup ako jeho predchodcovia, z funkcie prezidenta vstupuje do parlamentnej politiky. Zvládne to? Aj vzhľadom na to, že dáva prednosť rodine a každý víkend za ňou cestuje do Popradu…

Na to som aj ja celkom zvedavý. Prezidentská funkcia je síce náročná na výkon, stále sa však nedá porovnávať s tým, čo musí robiť predseda politickej strany napríklad pred voľbami. Záťaž na politika z parlamentnej alebo mimoparlamentnej politiky je oveľa vyššia. Je otázka na neho, ako to chce zladiť s rodinou. Ak chce stranícku politiku robiť poriadne, tak viem určite, že minimálne pred voľbami sa to zladiť nedá a aj v exekutíve je to ťažké. Politika si vyžaduje človeka fungujúceho každý deň a zároveň cez víkendy na 12 až 14 hodín denne. Ide o naozaj náročnú činnosť. Aj preto politici, ktorí už nemajú na parlamentnú politiku energiu, kandidujú na funkciu prezidenta. Je to dôstojné zavŕšenie kariéry na poste, ktorý už nie je taký náročný. Kiska to robí opačne, čo sa mu môže vypomstiť, ak bude predsedom strany a nenabehne na nový režim.

Splní sa mu podľa vás ambícia byť premiérom?

To sme ešte príliš ďaleko. Je viacero kandidátov, ktorí chcú byť premiérmi. Mohol by sa stať premiérom, keby vyhral voľby, alebo by bol druhý a zostavil by vládu podobne ako Dzurinda, keď vyhral voľby Mečiar. Nedá sa to vylúčiť, ale zatiaľ to nie je nič iné ako ambícia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prezident #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
39,99
Sweet ružové pivónie s kamilkami

Sweet ružové pivónie s kamilkami

59,99
Grande ružové ruže

Grande ružové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk