Na začiatku roka 2014 bola miera nezamestnanosti na úrovni takmer 14 percent, dnes je pod 5 percentami. Nezamestnanosť klesla najmä vďaka novým investíciám, ktoré má v kompetencii ministerstvo hospodárstva. Kľúčovým bol príchod Jaguaru Land Rover do Nitry. Pri tejto investícii sa angažovala vládna agentúra a priamo vtedajší premiér Robert Fico (Smer), po zásahu ktorého britský investor uprednostnil Slovensko pred Poľskom.
Ekonomiku Kiska v kampani v roku 2014 označoval za jednu z top priorít. „Považujem za nevyhnutné, aby človek, ktorý funguje v politike, rozumel aj ekonomike. Nechápem, ako môžu našu spoločnosť riadiť ľudia bez ekonomických znalostí a skúseností,“ povedal Kiska v rozhovore pre Pravdu na začiatku marca 2014. „Som presvedčený, že prezident by mal predovšetkým rozumieť reálnym problémom ľudí. Vedieť, čo ich trápi, napríklad situácia v zdravotníctve, sociálnej sfére či korupcia. A nemal by o tých problémoch len hovoriť, ale aj skúšať a dokázať ich riešiť. Nezávislý človek so skúsenosťami je na prezidentskú funkciu vhodný,“ dodal Kiska. V sociálnej oblasti, sfére zdravotníctva a podnikania nakoniec ako prezident zväčša podpisoval zákony tak, ako ich v parlamente odhlasovali vládni poslanci.
Kým Kiska sľuboval kroky pri riešení korupcie, napokon sám čelí závažnej daňovej kauze, ktorá má trestnoprávnu dohru. Jeho firma si z nákladov vynaložených na propagáciu Kisku pred voľbami vo výške trištvrte milióna eur pýtala od štátu neoprávnene vratku 146-tisíc eur. Daniari konštatovali, že Kiska svojej firme za služby nezaplatil. Prezident neskôr tvrdil, že zaplatiť chce vo forme tržieb z predaja jeho kníh a prednášok. Príjmy pre firmu z týchto aktivít však sú minimálne.
Polícia v kauze obvinila konateľa Kiskovej eseročky. Z uznesenia vyšetrovateľa vyplýva, že keď sa Kiskovi 15. júna skončí imunita, môže čeliť právnym krokom aj on. Kiska pri vysvetľovaní kauzy priznal, že sa na spôsobe účtovania dohodol s bratom, s ktorým spoločne vlastnia firmu.
VIDEO: V čom bol Andrej Kiska úspešný, a čo mu treba vyčítať? Prečo sa púšťa Kiska do politiky, a akú stranu chce založiť? Naplnil ako hlava štátu očakávania verejnosti?
Prehľad káuz Andreja Kisku
Daňové delikty
- apríl 2014 – Popradská eseročka KTAG Andreja Kisku si uplatnila za apríl 2014 vratku DPH v sume vyše 146-tisíc eur z nákladov 770-tisíc eur vynaložených na prezidentskú kampaň svojho majiteľa.
- júl 2014 – Daniari začali najprv preverovať oprávnenosť nároku KTAG na vratku. Kontrola preukázala, že vratka bola neoprávnená, keďže za náklady na kampaň firma nedostala zaplatené.
- 20. októbra 2014 – Daniari vratku 146-tisíc eur neuznali a dorubili firme daň 14 590 eur. KTAG 23. 10. 2014 zaplatila. Trestné stíhanie bolo zastavené.
- december 2015 – Daniari začali druhú kontrolu daní z príjmov KTAG za rok 2014.
- 10. októbra 2016 – Daniari neuznali KTAG daňové náklady v sume 136-tisíc, ktoré firma dala na Kiskovu kampaň a za služby nedostala zaplatené, a dorubili jej za rok 2014 daň 27-tisíc eur, čo firma 16. 11. 2016 uhradila.
- december 2016 – Daniari podali trestné oznámenie za krátenie dane z príjmu a polícia začala trestné stíhanie voči konateľovi Eduardovi K. (ten daňové priznanie za rok 2014 podpisoval, aj keď účtovanie daných nákladov dohodol Andrej Kiska s bratom).
- február 2017 – Trestné stíhanie polícia zastavila s tým, že firma prejavila účinnú ľútosť a dane doplatila.
- október 2017 – Generálna prokuratúra označila zastavenie trestného stíhania vo veci krátenia DPH za nezákonné a predčasné a nariadila obnoviť vyšetrovanie.
- február 2019 – Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila z daňového podvodu konateľa firmy KTAG Eduarda K. NAKA konala v súvislosti s kauzou účtovania nákladov na Kiskovu kampaň v roku 2014. Kiska má do 15. júna prezidentskú imunitu.
Výdavky na prezidentskú kampaň
- Podľa zákona o volebnej kampani náklady na volebnú kampaň Andreja Kisku nemohli presiahnuť 265 550 eur (vrátane kampane pred druhým kolom volieb).
- Kiska v apríli 2014 priznal, že v čase oficiálnej kampane, t. j. od 28. februára do 27. marca 2014 (prvé plus druhé kolo volieb) minul 250 593 eur.
- V skutočnosti však jeho popradská eseročka KTAG uhrádzala faktúry spolu rádovo v státisícoch, a to na jeho propagáciu.
- V máji 2019 Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií udelil pokutu prezidentovi Kiskovi vo výške troch 10-tisícových mesačných platov za to, že neuviedol záväzok, ktorý mu vznikol tým, že za neho KTAG robila kampaň.
Kauza pozemku vo Veľkom Slavkove
- Kiska kúpil v roku 1999 1,2-hektárový pozemok pri Veľkom Slavkove oficiálne za 54-tisíc korún (1 800 eur).
- Pozemok bol krátko predtým vydržaný firmou Agras, ktorá neskôr zanikla, a spornými rýchlymi prevodmi na katastri prepísaný postupne až na Kisku.
- Kiska vedel o tom, že pozemok mal pôvodne Agras a táto firma ho na pár dní previedla aj na inú osobu.
- Pôvodný majiteľ popradský zubár Ján Franc sa o tom, že pozemok nemá, dozvedel až v roku 2015. Na polícii a prokuratúre a následne tiež po kontaktovaní Kisku neuspel.
- Sprostredkovateľom kúpy pozemku pre Kisku bol Kiskov spolupracovník s kontaktmi na popradské podsvetie. Kiska od Agrasu kupoval aj ďalší vydržaný pozemok.
- Súdny spor o pozemok s popradským zubárom Kiska na konci októbra 2018 prehral.
- Národná kriminálna agentúra kauzu vyšetruje ako podvod. Obvinený zatiaľ nie je nikto.
Lety vládnym špeciálom
- S tvrdením, že je zamestnanec popradského letiska, poslal na jar roku 2015 čitateľ redakcii denníka Pravda informáciu, že Kiska od nástupu do funkcie 15. júna 2014 využil let vládnym špeciálom za svojou rodinou z Bratislavy do Popradu až 42-krát. Náklady mali podľa odhadov dosiahnuť až 201-tisíc eur, teda zhruba 4 800 eur za jeden víkend.
- Kiska sa bránil, že mu využívanie vládneho špeciálu sám ponúkol vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), lebo piloti potrebujú mať nalietaný určitý počet hodín. Minister však oponoval, že ponuka sa týkala iba pracovných letov. Kancelária prezidenta na to reagovala tvrdením, že v prípade hlavy štátu neexistuje rozdiel medzi služobnou a súkromnou cestou.
- Vtedajší premiér Robert Fico poslal 5. decembra 2017 Kiskovi list, aby uhradil štátu 990-tisíc eur za zhruba 319 letov vládnym špeciálom do Popradu. Prezident to označil za trápnu hru a zaplatiť odmietol.