Obaja sú prezidenti malých členských krajín EÚ a NATO a majú slabé právomoci, takže ich význam na medzinárodnej scéne a postavenie je podobné. Veľký rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým o Kisku, už dosluhujúceho na čele štátu, neprejavili záujem viacerí významní lídri, tak, naopak, pozvali na stretnutie slovinského prezidenta Pahora.
Kiska navštívil Londýn v júni 2015, aby si prevzal čestné občianstvo tamojšieho City, čo je finančné centrum Spojeného kráľovstva. Pahor sa dostal v britskej metropole neporovnateľne ďalej. Vo februári tohto roku ho prijala panovníčka Alžbeta II., stretol sa aj s princom Edwardom a s vplyvnými členmi oboch komôr parlamentu.
Kým Kisku do Španielska nepozvali, Pahor bol hosťom kráľovského manželského páru. V júni 2017 tento Slovinec, ktorého potom v decembri zvolili v priamych voľbách znovu za prezidenta, priletel do Madridu, kde ho privítal panovník Felipe VI. so svojou ženou kráľovnou Letiziou. Súčasťou programu bol obed podávaný v ich rezidencii a otvorenie výstavy moderného slovinského umenia.
K nemeckému prezidentovi Joachimovi Gauckovi sa Kiska dostal dvakrát – v júli 2014 a nedávno, keď ho prijal na rozlúčkovej návšteve. Ani raz si však v Berlíne nemohol podať ruku s kancelárkou Angelou Merkelovou. Naopak, Pahor v apríli 2013 nielenže rokoval s Gauckom, ale čas si na neho našla aj šéfka spolkovej vlády.
Slovensko patrí medzi štáty, ktoré najviac podporujú začlenenie balkánskych krajín do Európskej únie a podobne to platí o podpore pre ich zbližovanie so Severoatlantickou alianciou. V Srbsku, kde žije početná slovenská národnostná menšina, Kiska nebol na oficiálnej návšteve v podobe dvojstranných rokovaní.
V zozname Kiskových oficiálnych zahraničných ciest chýba na Pyrenejskom polostrove nielen Španielsko, ale aj Portugalsko. V západnej Európe to podobne platí o Holandsku a o Luxembursku.
Do ďalších členských štátov EÚ, respektíve NATO, sa oficiálne dostal v Škandinávii na dvojstranné rozhovory do Fínska a do Nórska. Dánsko, Island, Švédsko týmto spôsobom nenavštívil.
Dosluhujúci prezident, ktorý, mimochodom, často takmer polovicu týždňa trávil s rodinou v Poprade, neurobil veľkú dieru do sveta. Kiska prišiel na oficiálne pozvanie len do jedného z piatich štátov, čo sú členmi Bezpečnostnej rady OSN. Išlo o rokovanie s niekdajším šéfom Elyzejského paláca Françoisom Hollandom.
Naopak, napríklad Michal Kováč, zosnulý niekdajší prezident, bol obľúbený v Bielom dome; jeho nástupca Rudolf Schuster sa dva razy stretol v Kremli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom; Kiskov predchodca Ivan Gašparovič sa dostal do Oválnej pracovne bývalého amerického lídra Georgea Busha mladšieho.
Podpora EÚ a NATO, hodnotovo nezlyhal
Pozitívnym protikladom cestovnej pasivity Kisku je jeho postoj k členstvu v únii a v aliancii, podobne verbálne sympatie pre rozširovanie oboch organizácií. Dôstojne zastupoval Slovensko na summitoch NATO. Správal sa zodpovedne v súvislosti so zahraničnopolitickou líniou slovenských vlád (čo sa už napríklad dlhé roky nedá niekedy povedať o Českej republike, pokiaľ ide o názory na Pražskom hrade a v Strakovej akadémii, kde sídli Úrad vlády ČR).
Hodnotovo Kiska nezlyhal, ale rovnako skutočnosťou zostane, že sa mohol viac angažovať v zahraničí. Pretože podľa Ústavy SR prezident zastupuje Slovenskú republiku predovšetkým navonok.
VIDEO: V čom bol Andrej Kiska úspešný, a čo mu treba oprávnene vyčítať? Politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV hodnotí aj oblasť zahraničnej politiky.