Ústavnoprávny výbor odobril všetkých 16 uchádzačov o post sudcu ÚS

Kandidátmi na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR sú Katarína Čechová, Rudolf Čirč, Ladislav Duditš, Michal Ďuriš, Libor Duľa, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Štefan Kseňák, Peter Kubík, Michal Matulník, Peter Melicher, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka a Robert Šorl. Čirč a Kubík sú novými uchádzačmi.

Na verejnom híringu bolo v pondelok len desať uchádzačov. Svoju neprítomnosť ospravedlnili Procházka, Pfundtner, Čechová, Duditš, Melicher a Ďuriš.

Podľa člena výboru Ondreja Dostála (SaS) už nemajú uchádzači prakticky čo povedať. „My sa ich nemáme čo nové pýtať. Tak by bolo veľmi dobré, keby sme tú ságu ukončili a zvolili zvyšných šiestich kandidátov na ústavných sudcov na najbližšej schôdzi,“ dodal s tým, že vo výbere vidí minimálne šiestich ľudí, ktorých si vie predstaviť ako ústavných sudcov.

„Tých schôdzí už je naozaj dosť oproti očakávaniam. Dúfam, že to už bude posledný výber,“ povedal po skončení verejného híringu predseda výboru Róbert Madej (Smer). Myslí si, že štvrté vypočutie nie je formalitou, ocenil kultivovanú diskusiu. Najviac otázok dostávali noví uchádzači, ale diskusia podľa neho mala určite význam. Madej dúfa, že zhoda na šiestich menách sa naprieč plénom nájde. Myslí si, že by to mohlo ísť ľahšie, ako pri pôvodných 18 menách.

Kubíka grilovali viac ako hodinu

Zástupcu prezidentskej kancelárie Peter Kubina, ale aj člen výboru Ondrej Dostál (SaS) sa Petra Kubíka pýtali na to, prečo neuviedol vo svojich podkladoch, že je konateľom a tiež členom dozornej rady v niekoľkých spoločnostiach. Ide podľa nich o posty nezlučiteľné s vykonávaním funkcie ústavného sudcu. „V prípade niektorých z týchto spoločností ide o správu vlastného majetku a zastupovania záujmu klientov. V prípade, ak by mi hrozilo vymenovanie, vzdám sa všetkých funkcií,“ odpovedal Kubík. Do funkcie ho navrhla Slovenská advokátska komora (SAK), ktorej je členom. Ako povedal, sám oslovil SAK s nomináciou.

Kubík mal na verejnom híringu vysvetľovať aj to, prečo v prípade pôvodného rozhodnutia o nevzatí do väzby podnikateľa Mariana Kočnera v júni 2018 súhlasil s týmto rozhodnutím. Kubík hovoril o tom, že vyjadroval svoj právny názor na dôvody o vzatí do väzby.

Poslanci sa pýtali na niekoľko medializovaných prípadov v súvislosti s osobou Kubíka, napríklad na pohľadávku voči mestu Martin alebo na jeho spoločníka podnikateľa Zoroslava Kollára. „Nevnímal som ho a nevnímam ho ako kontroverznú osobnosť… Pre mňa to bol najprv starší kolega a potom spoločník, s ktorým sme sa korektne rozišli,“ vysvetľoval.

Kubík podotkol, že Ústavný súd SR by sa mal orientovať na otázky ochrany základných ľudských práv, on konkrétne zastáva podľa vlastných slov v oblasti bioetiky konzervatívny postoj.

„Budem vždy vychádzať z Ústavy SR, zastávam názor, že kľúčovou úlohu ÚS by mala byť ochrana individuálnych práv… O funkciu ústavného sudcu sa neuchádzam s cieľom robiť nejakú revolúciu,“ uviedol počas svojej prezentácie.

V prípade vymenovania za ústavného sudcu by sa podľa vlastných slov usiloval o zmenu v dvoch oblastiach. „Väčšia otvorenosť ústavného súdu vo vzťahu k verejnosti v oblasti komunikácie. Sudcovia by sa mali zapájať do kultivovanej diskusie, ale nie je to ich povinnosť,“ vysvetlil Kubík. Druhým návrhom je, aby ÚS SR citlivejšie a zdržanlivejšie pristupoval k opätovnému preskúmavaniu rozhodnutí všeobecných súdov z dôvodu rôzneho právneho posúdenia.

Čirč: Mojimi hodnotami sú spravodlivosť, rovnosť aj ochrana ľudského života

Spravodlivosť je úplne ústrednou hodnotou, ďalej sú to hodnoty právneho štátu, ako je rovnosť, sloboda, ľudský život a jeho ochrana, nediskriminácia, solidarita. To sú ideály, ktoré vyznáva nový kandidát na ústavného sudcu Rudolf Čirč. Do funkcie ústavného sudcu ho nominovala exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (nezaradená). Pôsobí ako sudca Najvyššieho súdu SR, pedagogicky pôsobí aj v Justičnej akadémii, ktorá zabezpečuje ďalšie vzdelávanie sudcov.

Čirč podľa vlastných slov zvažoval pri každej voľbe kandidátov na ústavných sudcov, či sa prihlási. „Prevážilo u mňa negatívne rozhodnutie, nejsť do toho vzhľadom na negatívne okolnosti,“ uviedol s tým, že napokon sa do štvrtej voľby prihlásil.

Členov výboru na vypočúvaní zaujímal jeho názor na rozhodnutie Ústavného súdu SR o protiústavnosti ústavného zákona, ktorý sa týka previerok sudcov. „Zdieľam ten názor, že z Ústavy SR sa dá vyvodiť, že je tu niečo, čo je neprípustné zmeniť. … Ústavný súd nemôže posudzovať ústavnosť ústavného zákona, ale takáto právomoc sa dá odvodiť,“ skonštatoval.

Čirč sa vyjadril aj k problematike registrovaných partnerstiev. „V iných krajinách som nezaznamenal, že by to predstavovalo nebezpečenstvo,“ uviedol s tým, že uzákonenie registrovaných partnerstiev je vnútroštátna vec. Je podľa neho na danej krajine, či to umožní alebo nie a aké podmienky nastaví. „Určite sú situácie, kde sa všetci zhodneme, že v detailoch je nerovnosť. Prečo sa neposunúť smerom k vyššej úrovni rešpektovania ľudských práv?“ pripomenul. Adopcia detí pármi rovnakého pohlavia by sa mohla podľa neho dostať „do sporu s prírodou“. Východiskom je podľa neho najvyšší záujem dieťaťa. „V diskusii o tomto probléme by sme sa možno vedeli zhodnúť, že do istého veku dieťaťa by to možno nebolo vhodné, ale dieťa sa mení,“ skonštatoval Čirč pred poslancami.

Boj o miestu sudcu nevzdávajú

Na vypočúvaní sa opätovne zúčastnil predseda senátu a predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu (NS) SR Libor Duľa. Navrhla ho predsedníčka NS SR Daniela Švecová, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave aj Slovenská advokátska komora. „Na otázku, prečo stále kandidujem, je jednoduchá odpoveď, stále nie sú obsadené posty na Ústavnom súde SR,“ ozrejmil dôvody svojej účasti Duľa.

Poslanci a zástupcovia kancelárie vypočuli aj súdneho exekútora Borisa Gerberyho, ktorého navrhla Slovenská komora exekútorov. Gerbery sa vzdal úvodného predstavenia. Vypočúvaniu dominovali odborné právne témy. Najviac otázok kládol nový odborník na ústavné právo z Kancelárie prezidentky SR Peter Kubina.

Poslanci vypočuli aj vysokoškolskú pedagogičku Martinu Jánošíkovú, ktorú nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tá zopakovala dôvody svojej motivácie kandidovať, pričom opakovanie voľby nevníma negatívne.

Rovnaký názor zastáva aj ďalší spomedzi uchádzačov advokát a vysokoškolský pedagóg Štefan Kseňák, ktorého nominovala do funkcie Slovenská advokátska komora.

Ako posledného pred prestávkou vypočuli advokáta Michala Matulníka, ktorého nominovala do funkcie Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy. Pred poslancov sa postavil po štvrtý raz. Sám vníma svoju nomináciu ako záväzok, aj preto dal svoj súhlas so štvrtou voľbou. „Beriem to ako prejav dôvery a prirodzene, uchádzam sa o tento post, pretože chcem byť sudcom Ústavného súdu SR,“ povedal Matulník po svojom vystúpení.

Zuzana Pitoňáková vystúpila ako prvá po prestávke. Na úvod spomenula, že svoju účasť na verejnom vypočutí považuje za povinnosť kandidátov. „Priznám sa, že je mi to už nepríjemné, pretože dostávam otázky, načo kandidujem, keď ma poslanci NR SR nezvolili. Ja si však myslím, že mám dostatočné pracovné a morálne predpoklady na post ústavnej sudkyne,“ uviedla Pitoňáková, podľa ktorej je nevyhnutné, aby znova absolvovala celý proces vrátane vypočutia. Je advokátkou a dlhoročnou externou poradkyňou na Ústavnom súde (ÚS) SR. Do funkcie ju nominoval poslanec parlamentu Eduard Adamčík (Most-Híd).

Predseda občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove Peter Straka sa uchádzal vo všetkých predošlých voľbách. Svoju účasť odôvodnil tým, že nová prezidentka Zuzana Čaputová môže mať otázky, ktoré zatiaľ nezazneli. Straka by chcel presadiť do tzv. orgánovej pamäte Ústavného súdu ochranu slabších. „Je to mimoriadne dôležité pre demokraciu. Treba chrániť slabšieho, lebo mocný sa vie ochrániť sám,“ povedal po vypočúvaní novinárom. Do funkcie ústavného sudcu ho navrhla Právnická fakulta Trnavskej univerzity. „Považoval som za potrebné sa dostaviť. Prezidentka môže mať otázky, ktoré doteraz neboli položené, ale aj vo vlastnom záujme,“ doplnil Straka.

Po štvrtý raz prišiel aj predseda Okresného súdu v Prievidzi Robert Šorl. Na úvod pripomenul, že dúfal v úspešnú voľbu poslancov v predchádzajúcich hlasovaniach. „Myslím si, že väčšina slovenských súdov ma dosť vysoký štandard, niektoré prístupy zlyhávajú. Nie sú rýchle riešenia, objavia sa vtedy, keď pomenujeme problém,“ odpovedal na otázku problémov súdnictva Šorl. Do funkcie ústavného sudcu ho navrhla Právnická fakulta Trnavskej univerzity a Slovenská advokátska komora. Za najväčší problém považuje Šorl právnické vzdelávanie.