Zbytočný návrh saskárov?

S nečakaným nápadom prišli poslanci zo strany Sloboda a solidarita (SaS). Navrhujú zrušiť nadradenosť slovenčiny, podľa nich by mala byť len úradným jazykom, nie štátnym. Lingvista Ján Papuga považuje ich aktivitu za politikárčenie. O návrhu liberálov bude rozhodovať parlament na schôdzi.

18.06.2019 16:34
SAS: Programová konferencia strany Foto: ,
Predseda strany SaS Richard Sulík
debata (31)

Skupina poslancov z SaS, Peter Osuský, Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová a Renáta Kaščáková, prišla s požiadavkou, aby zo zákona o štátnom jazyku vypadlo ustanovenie, podľa ktorého má slovenčina prednosť v používaní pred ostatnými jazykmi. „Hlavným zámerom predkladaného návrhu zákona je vypustiť zo zákona o štátnom jazyku tie ustanovenia, ktoré neodôvodnene zasahujú do slobodného šírenia informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka," tvrdia predkladatelia. V praxi by to znamenalo, že nápisy, reklamy či oznamy určené na informovanie verejnosti by nemuseli byť povinne písané v slovenčine, rovnako aj mediálne výstupy či nápisy na pomníkoch, pamätných tabuliach alebo prejavy v rámci kultúrnych podujatí by nemuseli byť povinne po slovensky. V súčasnosti legislatíva pripúšťa v týchto prípadoch používanie menšinového jazyka, ale len s obmedzeniami.

Zmena, ktorú navrhuje SaS, by sa dotkla aj cirkví, škôl či obcí. Podľa návrhu SaS by sa predstavitelia cirkví mohli sami rozhodnúť, v akom jazyku sa budú prihovárať veriacim, rovnako by sa mohli na jazyku komunikácie dohodnúť zdravotníci s pacientmi. Inojazyčným školám by mala byť daná možnosť, aby svoju dokumentáciu viedli len v cudzom jazyku, a nie dvojjazyčne, a inojazyčné znenie kroník by nemuselo byť totožné so slovenskou kronikou.

„Mnohé ustanovenia návrhu len zosúlaďujú to, čo tu už je. Je veľmi nešťastné slovenčinu označovať, že má prednosť pred inými jazykmi. Je to len deklaratívne vyhlásenie, ktoré v praxi neplatí, lebo je už umožnené niečo iné. Myslím si, že by stačilo používanie slovenčiny ako úradného jazyka, nie ako štátneho jazyka, pretože nemáme jeden národ v štáte, ale máme viacero aj jazykov, aj národnostných menšín," uviedla Zuzana Zimenová s tým, že nejde o zásah proti slovenčine. Upozornila, že napríklad v susednom Česku nie je čeština štátnym, ale len úradným jazykom. Nedávno sa o zmenu snažili komunisti, ale neuspeli.

Na obranu zvrchovanosti slovenského jazyka ostro reagoval poslanec a podpredseda SNS Anton Hrnko. „Je to skutočne nehoráznosť, že si niekto s takýmto zákerným zámerom dovolí predložiť do parlamentu takýto zákon. Slovensko sa nemôže stať Babylonom, v ktorom si ľudia nebudú navzájom rozumieť a tým sa od seba úplne odcudzia," komentoval poslanecký návrh Hrnko. Podľa neho by zrušenie prednosti slovenského jazyka pred inými jazykmi viedlo k závažným ťažkostiam. „Predovšetkým by sa vytvorili enklávy, kde by sa slovenský jazyk vôbec nepoužíval a Slováci by boli vo vlastnej krajine, vo vlastnom štáte, v nich cudzinci," obáva sa podpredseda národniarov.

Hrnkovi sa nepáčilo ani zrušenie vedenia dvojakej dokumentácie v inojazyčných školách, čo by ich podľa neho postavilo tieto školy mimo kontroly štátu. „Nikto okrem príslušníkov vlastnej menšiny by tak nemohol skontrolovať, kam a na čo sa používajú príspevky štátu, či je všetko v poriadku s lojalitou voči štátu, či sa plnia štátne vzdelávacie programy atď.," vysvetlil. Je už jasné, že táto zmena nezíska hlasy SNS v parlamente. „Od roku 1843 máme uzákonenú spisovnú slovenčinu. Možno to Richard Sulík nevie. Bolo to na fare v Hlbokom za prítomnosti Štúra, Hurbana a Hodžu. Nie je dôvod, aby po 1. 1. 1993, odkedy máme aj samostatnú suverénnu Slovenskú republiku, došlo k oslabeniu postavenia nášho jazyka. Práve takéto aktivity strany Sloboda a Solidarita zbytočne vytvárajú napätie a diskusie, ktoré okrem hádok a negatívnych emócií neurobia nič pre Slovensko," píše sa v stanovisku strany.

„Slovensko potrebuje mať svoj štátny jazyk, v ktorom komunikuje, potrebuje mať jazyk, ktorý bude aj zjednocujúci a ktorý bude hlavným komunikačným jazykom, tak aby sa aj národnostné menšiny, aj národnosti, ktoré žijú na tomto území, boli schopné dohovoriť. Všetky kroky, ktoré robia kolegovia z SaS, smerujú len k menšej súdržnosti spoločnosti a toto ja zásadne odmietam," konštatoval Ľubomír Petrák (Smer), predseda parlamentného výboru pre vzdelávanie. Lingvista Ján Papuga hovorí o zbytočnom návrhu SaS. „Považujem to za politickú snahu, nie odbornú. Ide tam o menšinového voliča, z odborného hľadiska nie je v tomto smere žiadny problém s používaním jazyka," konštatoval Papuga. Podľa neho existujú iné závažnejšie jazykové problémy, ktorými by sa mali politici zaoberať, napríklad to, že máme kodifikáciu jazyka, ktorá je niekoľko desaťročí stará, alebo fakt, že deti na menšinových územiach niekedy skoro nerozumejú po slovensky. „Ak sa objaví nejaká snaha o posilnenie vyučovania slovenčiny v týchto oblastiach, tak hneď ide o problém, že je to diskriminácia a podobne. Toto je len politicky zbytočný krok," uzavrel Papuga.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 31 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #slovenský jazyk #strana SaS