Radary za 155 miliónov chce armáda kúpiť od Izraela

Armáda bude prekvapivo nakupovať techniku od výrobcov mimo únie a NATO. Rezort obrany pod vedením Petra Gajdoša (SNS) sa chce na zákazke za 155 miliónov eur, ktorá sa týka 17 radarov, dohodnúť s izraelskou vládou. Používanie vojenskej výzbroje z krajín mimo NATO síce môže mať svoje riziká, bezpečnostní analytici sa však zhodujú, že ministerstvo vybralo špičkovú techniku.

19.06.2019 20:35
debata (16)

Ministerstvo obrany plánuje vláde odporučiť uzatvorenie medzivládnej dohody na obstaranie 17 kusov 3D radarov stredného, malého a blízkeho dosahu so štátom Izrael v predpokladanej sume 155,09 milióna eur s DPH. „K uvedenému záveru dospel 35-členný projektový tím zložený z odborníkov z ozbrojených síl a sekcie modernizácie. Navrhované riešenie je podľa ich odporúčania najvýhodnejšou ponukou z hľadiska ceny, kvality, ako aj možností pripojenia do národných a NATO systémov velenia a riadenia,“ informoval rezort obrany. Návrh zákazky je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To bude trvať neštandardne iba jeden týždeň, zvyčajne to býva aj niekoľko mesiacov.

Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer) po rokovaní vlády priznal, že nákup radarov vláda zatiaľ nerieši. „Som o tom detailne informovaný. K otázke radarov a definitívneho rozhodnutia sa budem vyjadrovať, keď sa to stane programom rokovania vlády alebo budem rozhodovať o tom, či to na vládu pôjde, alebo nie,“ uviedol Pellegrini.

Premiér sa ešte vlani v decembri vyjadril, že ďalšie veľké modernizačné projekty rezortu obrany podporí až po schválení Bezpečnostnej a obrannej stratégie v Národnej rade. „Budem trvať na tom, aby sme ďalšie zásadné veľké rozhodnutia o vyzbrojovaní začali robiť až po tom, ako sa vysporiadame so strategickými dokumentmi, ktoré sa týkajú obrany a obrannej doktríny tohto štátu,“ zdôraznil Pellegrini.

Stratégia v parlamente už takmer dva roky viazne. Vláda ju síce schválila ešte 4. októbra 2017, ale stále ju nepotvrdila Národná rada. Predstaviteľom SNS sa v stratégii nepáči konštatovanie, že Ruská federácia v roku 2014 narušila územnú celistvosť Ukrajiny.

Nové 3D radary stredného dosahu majú nahradiť sovietske P-37 od výrobcu Almaz Altej. Spoločnosť je na sankčnom zozname EÚ, a preto je dodávka náhradných dielov v súčasnosti obmedzená. Prvému z 24 radarov sa životnosť skončila už v roku 2016.

Oslovených bolo celkovo trinásť krajín

Radary ministerstvo obstarávalo priamym zadaním po rokovaní s vládou vybraného výrobcu. Oslovených bolo celkovo trinásť krajín, na Slovensko sa vrátilo desať ponúk. Od januára ich vyhodnocoval rezort. Do užšieho výberu posunul Francúzsko, Izrael a USA.

Ako najlepšie riešenie rezort vyhodnotil radary izraelskej štátom vlastnenej spoločnosti Elta Systems, ktorá je súčasťou konzorcia IAI – Israel Aerospace Industry. Multifunkčné prístroje Multi Mission Radar tvoria základ systému izraelskej protivzdušnej obrany známej ako Iron Dome. Slovensko má záujem o šesť radarov stredného dosahu (dosah na 350 – 400 km), šesť blízkeho (50 km) a päť radarov malého dosahu (150 km). Pokryjú tak územie našej krajiny, najväčšia vzdušná vzdialenosť medzi Záhorskou Vsou na západe a Novou Sedlicou na východe je necelých 430 kilometrov. Súčasťou ponuky je návrh zmluvy s konkrétnou cenou, ministerstvo však zatiaľ sumu tají. Posledný z radarov by mal byť dodaný v roku 2025.

Štátna izraelská spoločnosť pred tromi rokmi získala zákazku na osem radarov za 100 miliónov eur v Česku. Pred podpisom zmluvy nastal problém, keď akreditačná komisia NATO rozhodla, že do aliančného systému nie je možné zapojiť techniku z krajiny mimo NATO. Súčasný český minister obrany Lubomír Metnar (ANO) sa rozhodol zrušiť tender, ale aj tak zotrvať pri izraelskej ponuke. Obstarávať ich bude priamo od vlády, podobne ako Slovensko.

Analytik je prekvapený postojom NATO

Bezpečnostný analytik Juraj Krúpa zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku vysvetľuje, že radary sa využívajú na komplexnú kontrolu a ochranu vzdušného priestoru krajiny, monitorujú hranice, kontrolujú a navádzajú lietadlá, ktoré sa k nám blížia „.Súčasné radary sú naozaj zastarané a ich výmena už bola naozaj potrebná. Celý tento proces však bola obyčajná maškaráda, pretože dodávateľ bol dopredu vybraný. Nespochybňujem tým ale kvalitu a parametre vybraných radarov. Som tiež trochu prekvapený, že ministerstvo dostalo potvrdenie z NATO, že systém môžu prepojiť s aliančným systémom protivzdušnej ochrany, čo bol doteraz celkom problém,“ poznamenal Krúpa.

Český bezpečnostný analytik Lukáš Visingr je presvedčený, že izraelské radary sú dobrou voľbou. „Tieto radary sú absolútnou svetovou špičkou technologicky, rovnako ako z hľadiska rozsiahlych bojových skúseností, keďže sa jedná o systém, ktorý dennodenne chráni Izrael pred palestínskymi raketami. Takéto skúsenosti sú neoceniteľné a nedajú sa žiadnym spôsobom nahradiť. Žiadny z radarov v tejto kategórii nemá porovnateľné skúsenosti. Od rovnakej firmy majú radary aj Taliani či Kanada, takže sú kompatibilné so systémom NATO. Sú to navyše rovnaké radary, aké si vybrala aj Česká republika, takže veľkým bonusom je, že Česko a Slovensko budú mať rovnaký typ radarov,“ zhodnotil Visingr. Podotkol, že tieto prístroje síce nie sú najlacnejšie, ale stoja za každú korunu.

Naša armáda dnes má deväť 3D radarov stredného dosahu, deväť 2D radarov malého dosahu a šesť 3D radarov blízkeho dosahu. Ich úlohou je detekcia, identifikácia a sledovanie vzdušných objektov. To znamená rozpoznanie a priestorové rozlíšenie objektov a presné meranie ich polohy a dráhy. Okrem toho sa využívajú pri kontrole letovej prevádzky a na navádzanie letectva. Veľká časť z nich má už po technickej životnosti a ďalším sa čoskoro končí. Nie sú navyše kompatibilné so systémami NATO.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #radary #armáda SR