Výťah à la Matovič

, 19.06.2019 22:20

Mať stranícke kancelárie v okresoch alebo krajoch a cez ne získavať straníkov aj voličov. Budovať politickú stranu cez regióny a z nich vyťahovať osobnosti do vysokej politiky, považujú štandardné strany za prirodzený postup, až na OĽaNO. Hnutie preto tento týždeň stratilo jednu tretinu poslancov v parlamente. Pätica odchádzajúcich vyčítala vedeniu, že OĽaNO je stranou úzkej skupiny ľudí, a nepracuje s regiónmi. Obyčajní totiž už druhé parlamentné obdobie ponúkajú pred voľbami na kandidátke miesta mediálne známym ľuďom, aktivistom, ochranárom, bez toho, aby vstúpili do ich strany.

Opozičné OĽaNO za výsledok volieb v roku 2016 získalo celkom 6,8 milióna eur zo štátneho rozpočtu. Z peňazí za voľby iné strany väčšinou financujú svoju aktivitu v regiónoch. Obyčajní sa však spoliehajú na dobrovoľníkov. Krajské či okresné štruktúry nepovažujú za dôležité.

„Nepotrebujeme, aby ľudia chodili na stranícke pobočky. Naši poslanci a vrcholní predstavitelia chodia do regiónov a stretávajú sa s občanmi,“ uviedol hovorca hnutia Matúš Bystriansky. Dodal, že vo všetkých krajských a vo väčšine okresných miest majú koordinátorov pre svojich sympatizantov, s ktorými spolupracujú.

Na porovnanie, najsilnejšia opozičná strana SaS s 205 členmi si na regiónoch dáva záležať. „SaS má svojho okresného predsedu v každom okrese, takisto máme 8 krajských predsedov a 8 krajských kancelárií. Organizujeme vyše sto regionálnych akcií ročne, počas ktorých sa naši členovia a Priatelia slobody stretávajú po Slovensku s občanmi a počúvajú ich problémy,“ priblížil generálny manažér liberálov Roman Foltin. „Tvrdíme, že dôležitá má byť kvalita členov, nie len kvantita. Preto všetci členovia musia prejsť prijímacím pohovorom,“ dodal Foltin.

Pre chabé regionálne štruktúry prišlo tento utorok OĽaNO o piatich poslancov parlamentu. Odchádza už bývalá predsedníčka poslaneckého klubu Veronika Remišová, ďalej Elena Červeňáková, Soňa Gaborčáková, Anna Verešová a Jozef Lukáč. Remišová označila hnutie za uzavreté spoločenstvo bez snahy vytvárať pevné základy v regiónoch. Poslanecký klub sa tak scvrkol z 15 na 10 poslancov.

Matovič za ich odchodom vidí skôr vypočítavosť a snahu dostať sa na popredné miesta kandidátnych listín iných strán. Ako aktívni poslanci by boli na budúcej kandidátke OĽaNO na posledných miestach. Zmeny v regiónoch líder hnutia neplánuje. „Nerád robím veci formálne, rád robím politiku tak, ako ju cítim, a to je účinnejšie, ako mať hromadu formálnych členov,“ vyhlásil v diskusnej relácii Braňa Závodského Naživo v rádiu Expres šéf hnutia.

Kritiku uzavretosti strany Matovič odmietol. Pripomenul, že všetkým ponúkol členstvo. Podľa neho nikto z nich na možnosť nezareagoval. „Remišová navyše nikdy pred predstavenstvo strany nepriniesla návrh, ako by chcela regionálnu spoluprácu robiť,“ dodal Matovič. Myslí si, že dala prednosť lukratívnejšej ponuke zo strany Andreja Kisku, Za ľudí. „Strana jej ponúkla miesto ministerky vnútra, ak bude vo vláde,“ naznačil šéf Obyčajných.

Nebudovanie regionálnych štruktúr môže mať podľa politologičky Dariny Malovej z Univerzity Komenského zásadné celospoločenské dosahy. Bez krajských či okresných organizácií stráca strana kontakt s reálnym životom a problémami voličov. „Sú nevyhnutné na to, aby strana okrem vecí, ktoré sú dôležité na národnej, celoštátnej úrovni, dokázala posúdiť aj realizáciu a negatívne dopady politík na úrovní okresov, miest a regiónov. Na základe regionálnych štruktúr dokážu zodpovedne napríklad pripomienkovať zákon, lebo chápu, čo to môže znamenať pre rozdielne časti krajiny,“ zdôraznila Malová.

Stranícke organizácie znamenajú pre stranu aj formu kontroly a spätnej väzby. „Túto funkciu zodpovednosti, zúčtovateľnosti za pôsobenie v parlamente má hnutie OĽaNO veľmi zníženú. Nie je tam ani kontinuita poslancov, okrem štyroch členov, ktorých skôr považujem za akcionárov alebo vlastníkov strany,“ skonštatovala odborníčka.

Hnutie, ktoré sa podarilo Matovičovi nastaviť, označila za nestranícky model, ktorý sa viac podobá akciovej spoločnosti ako politickej strane. „On akoby si vyberal svoje investície, teda ľudí, ktorých dá na kandidátku,“ zamyslela sa politologička. OĽaNO preto podľa nej pripomína strany, ktoré vznikali v 90. rokoch 20. storočia, krátko po nadobudnutí slobody, ktoré mnohí s humorom nazývali „gaučovými“ alebo „výťahovými“. „Mali len toľko členov, koľko sa zmesti na gauč alebo do výťahu. Každý chcel po 40 rokoch neslobody založiť politickú stranu. Dnes ale strana na plnohodnotné fungovanie potrebuje členov a mať vytvorené miestne, okresné alebo krajské organizácie,“ dodala politologička.

Nebudovanie regionálnych štruktúr oslabuje demokratické vládnutie. „Inak povedané, oslabuje väzbu medzi centrálou strany a každodenným životom občanov, ktorých dosah na kontrolu politikov sa akoby znižuje,“ upozornila Malová. Strana môže komunikovať cez sociálne siete, tým však zabúda na staršiu generáciu či na ľudí zo znevýhodneného prostredia.

OĽaNO tvrdí, že zo štátneho príspevku 6,8 milióna eur financovalo kampane pred voľbami do VÚC, komunálnych a prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu. Vlani tiež zakúpilo centrálu, ktorá sa rekonštruuje. Jeho hovorca Bystriansky poukázal, že peniaze šetria na budúcoročné parlamentné voľby.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#OĽaNO #Igor Matovič
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku