Rezort v návrhu argumentuje potrebou čeliť novým hrozbám spoločne. „Výzvy súčasnosti, ktorým dnes v zmenenej bezpečnostnej situácii čelíme, kladú vysoké nároky na ich komplexné zvládanie. Svojím charakterom si vyžadujú spájať úsilie viacerých krajín, žiadna z krajín nemá dnes schopnosť čeliť týmto výzvam osamotene,“ vysvetľuje dôvody účasti na spoločných misiách rezort obrany.
Kolektívna obrana sa podľa ministerstva stala nielen z pohľadu NATO, ale aj Slovenska kľúčovou úlohou. Za základný princíp rezort označil predchádzanie konfliktom a vojne, ochranu spojencov, zaistenie slobody rozhodovania a realizáciu rozhodnutí. Za rovnako dôležitú považuje ochranu hodnôt, na ktorých Aliancia stojí, teda slobodu jednotlivca, demokraciu, ľudské práva a vládu zákona.
Rezort doplnil, že za jeden zo základných elementov aliančnej obrannej stratégie sa už dlhšiu dobu považuje odstrašenie. Opiera sa pritom o Akčný plán pripravenosti (RAP) schválený na summite NATO vo Walese v roku 2014. Vysvetlil, že jeho cieľom bolo zaistiť pripravenosť NATO na rýchlu a účinnú reakciu na nové bezpečnostné hrozby z východu aj z juhu.