Slovenský rezort diplomacie poukazuje napríklad na konštatovanie maďarského parlamentu, že dodnes pretrváva „neriešiteľnosť politických, ekonomických, právnych a duševných problémov, ktoré spôsobila mierová dohoda“. Uznesenie maďarských zákonodarcov tiež podľa MZVaEZ navodzuje pocit ohrozenia, diskriminácie a zbavovania práv príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v okolitých krajinách, teda aj v SR. Na takéto vyhlásenia pritom rezort nevidí dôvod a pripomína, že všetci príslušníci národnostných menšín na Slovensku sú plnoprávnymi občanmi. „Čo však odmietame, je v uznesení zmienená podpora práva ‚národnostných komunít‘ na sebaurčenie,“ dodáva.
Rezort zdôrazňuje, že nespochybňuje právo žiadneho štátu na hodnotenie a pripomínanie si rôznych historických udalostí, ktoré môžu jednotlivé štáty vnímať odlišne. „Je však dôležité, aby tieto rozdiely negatívne neovplyvňovali dobrú vzájomnú spoluprácu dnes i v budúcnosti,“ myslí si. Ako podklad pre takúto spoluprácu MZVaEZ vníma zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, členstvo v EÚ a NATO, ako aj fungovanie Vyšehradskej štvorky.
Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúska-Uhorska v závere prvej svetovej vojny, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži predstavitelia Dohody (Británia, Spojené štáty, Francúzsko a Taliansko) a Maďarska. Hoci Maďarsko zmluvu podpísalo a ratifikovalo, s novým stavom sa nezmierilo. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti.