Štát pootvoril dvere lekárom z Ukrajiny či Srbska

Zahraniční lekári či zdravotné sestry sú nádejou pre slovenské zdravotníctvo. Výpadok zdravotníkov je taký veľký, že nie je možné vykryť ho doma. Rezort zdravotníctva chystá opatrenia, ako k nám prilákať odborníkov z krajín mimo EÚ, najmä z Ukrajiny a Srbska.

23.06.2019 06:00
Univerzitná nemocnica / Ružinov / Foto: ,
Univerzitná nemocnica Bratislava chce posilniť pomocný zdravotnícky personál aj o 20 ľudí z Ukrajiny.
debata (273)

Podľa štatistík, ktoré majú zdravotnícke organizácie, krajine chýba približne 3000 nemocničných aj ambulantných lekárov a 15 000 sestier. Posledné roky najmä nemocnice siahajú po odborníkoch spoza hraníc. Najviac k nám prichádzajú zdravotníci z Ukrajiny, dôvodom je aj jazyková príbuznosť.

Najväčšia štátna nemocnica Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) spustila spolu s ministerstvom zdravotníctva v januári projekt, ktorého zámerom je posilniť pomocný personál. Z Ukrajiny by malo prísť 20 ľudí.

„Cieľom tohto projektu je doplniť pomocný personál v Univerzitnej nemocnici Bratislava uchádzačmi z Ukrajiny, ktorí majú zdravotnícke vzdelanie, pracovné skúsenosti v oblasti zdravotníctva a úspešne absolvovali pracovný pohovor so zástupcami nemocnice a ministerstva,“ uviedla Eva Kliská, hovorkyňa nemocnice.

Podobné projekty sa chystajú aj pre zdravotníkov z Rumunska a Srbska, kedy, to však nie je známe.

Čo sa týka lekárov z krajín mimo EÚ, pre nich bude určený inštitút dočasnej odbornej stáže. Ten umožní lekárom pracovať u nás ešte predtým, ako im naše inštitúcie uznajú diplom a zložia skúšky.

„Inštitút dočasnej odbornej stáže osôb, ktoré získali doklad o vzdelaní lekára na území tretích krajín, sa uplatňuje pred úplným uznaním odbornej spôsobilosti. Zámerom ministerstva zdravotníctva bolo umožniť lekárovi výkon odborných pracovných činností pod vedením tzv. dohliadajúceho lekára s príslušnou odbornou spôsobilosťou, maximálne v období jedného roka," spresnila hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Ministerstvo predpokladá, že záujem bude najmä z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Dočasnú stáž zavádza novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá je v pripomienkovom konaní.

Rezort Andrey Kalavskej spolu so Slovenskou zdravotníckou univerzitou organizuje prípravný kurz, ktorý má pomôcť zahraničným lekárom ľahšie prejsť potrebnými skúškami. Zdravotné sestry z Ukrajiny a Srbska sa chystá nalákať zriadením škôlok v nemocniciach.

Slovenská lekárska komora sa príchodu lekárov zo zahraničia nebráni

Slovenská lekárska komora sa príchodu lekárov zo zahraničia nebráni, ten však podľa nej musí mať jasné pravidlá. So zámerom dočasnej stáže súhlasí.

„Sme za to, aby sa napríklad aj ukrajinskí lekári pripravovali 12 mesiacov vo vybraných nemocniciach, ktoré zabezpečujú vzdelávanie, formou študijnej praxe a následne by po tejto príprave absolvovali odbornú skúšku. Pretože bezpečnosť našich pacientov je pre nás na prvom mieste a starať by sa o nich mali lekári, ktorí sú odborne a aj jazykovo dostatočne pripravení," vysvetlila hovorkyňa lekárskej komory Nancy Závodská.

Zdravotníci z takzvaných tretích krajín (krajiny mimo EÚ) musia prejsť ťažkou cestou, kým môžu nastúpiť do práce. Musia nielen získať uznanie zahraničného diplomu, ale aj úspešne absolvovať doplňujúcu skúšku, ktorá pozostáva z písomnej a ústnej časti, a jazykovú skúšku. Podľa ministerstva školstva sa za rok 2018 napríklad na skúšky prihlásilo 65 všeobecných lekárov, uspeli len 12 z nich.

Oveľa jednoduchšie to majú tí, ktorí vyštudovali v niektorej krajine Európskej únie. Diplomy lekárov, zubných lekárov, sestier i pôrodných asistentiek z európskej dvadsaťosmičky sú akceptované automaticky.

Školstvo zmeny v testoch neplánuje. Argumentuje tým, že aj ostatné členské štáty únie sú na tom podobne a komplikované preverovanie znalostí má ochrániť zdravie pacientov.

Proces zamestnávania cudzincov v praxi

V praxi to zatiaľ funguje tak, že záujemcovia sa nemocniciam hlásia sami alebo ich nemocnice vyhľadávajú, zameriavajú sa na Ukrajinu. „Nábory v zahraničí nerobíme, ale kontakt je rôznorodý. Používame inzeráty, sociálne médiá, veľtrhy práce," objasnil Daniel Vidovič, námestník pre lekársku pohotovostnú službu vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Skalica.

Iné nemocnice zas využívajú služby sprostredkova­teľských agentúr alebo inzerujú na profesijných ukrajinských portáloch. „V prípade zamestnávania nových lekárov im pomáhame s „papiermi“. Hlavne poradenstvom. Skúšky však musia spraviť sami,“ doplnil Vidovič.

So zahraničnými lekármi sú nemocnice spokojné. „Väčšinou máme skúsenosť, že si príležitosť pracovať v našej nemocnici cenia, chcú sa vzdelávať a chuť plnohodnotne sa zaradiť do pracovného procesu ich rýchlejšie posúva v učení sa jazyka a prekonávaní jazykovej bariéry,“ opísala hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje. Pracuje tu spolu osem zahraničných lekárov, prevažne z Ukrajiny. Miesto si tu našli lekári z Česka, ojedinele z Izraela, Sýrie či Saudskej Arábie.

Riaditeľ Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba v Bardejove Marián Petko priblížil, že v jeho nemocnici pracuje sedem Ukrajincov, z toho tri manželské páry. Podľa neho sú uchádzači jazykovo dobre pripravení.

„Už na Ukrajine sa učia po slovensky. Všetci, ktorí u nás boli na pohovore, sa vedeli dorozumieť. Majú tu vytvorenú komunitu, dávajú si tipy, ako sa vzdelávať v jazyku. Buď si berú doučovania a čo sa týka odbornej časti, tak im výrazne napomáhajú naši doktori a primári, aby sme ich pripravili čo najlepšie na skúšky," objasnil riaditeľ bardejovskej nemocnice.

Petko proti prijímaniu lekárov z cudziny nenamieta

Petko, ktorý je zároveň aj prezidentom Asociácie nemocníc Slovenska, proti prijímaniu lekárov z cudziny nenamieta, práve naopak, navrhuje aby sa ich príchod na Slovensko zjednodušil.

Podľa neho majú v súčasnosti ľahšiu situáciu dostať sa do Česka či Poľska. Na druhej strane by Petko privítal, keby sa štát snažil udržať našich medikov. „Už dlhodobo upozorňujeme, že potreba Slovenska je, aby ročne končilo 1 200 lekárov a reálne končí 700. Dokým nezačneme riešiť toto, tak zdravotníctvo bude mať do piatich rokov obrovské problémy," varuje Petko.

Hovorí, že Slováci majú o štúdium medicíny záujem, ale miest je nedostatok, preto odchádzajú študovať do Česka. „Dôležité je zastabilizovanie prostredia, a to nielen z finančného hľadiska, ale aj z hľadiska fungovania zdravotníctva – lepšia organizácia práce, lepší stav nemocníc, lepšie možnosti vzdelávania a kariérneho napredovania," vymenoval šéf asociácie.

Slovensko len prestupnou stanicou?

Prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Janco má na prijímanie zahraničných lekárov kritický názor. Podľa neho je Slovensko pre nich iba prestupnou stanicou.

„Lekári zo zahraničia, ktorí k nám prichádzajú, majú obvykle nedostatočnú odbornú úroveň, iné hodnoty, iný pohľad na ľudské zdravie a na život, nemajú záväzky voči nášmu sociálnemu prostrediu. Plánujú tu zostať len do získania kvalifikácie a pokračovať do zahraničia, kde je práca lekára dobre zaplatená.

Tým deštruujú trh práce u nás, znižujú hodnotu odbornej pracovnej sily a vystavujú našich lekárov spoluzodpovednosti za chyby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Navodený stav ešte viac pomáha vyhnať lekárov zo Slovenska,“ myslí si Janco.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 273 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #lekári #Ukrajinci #Srbi #Ministerstvo zdravotníctva SR