V prípade je obžalovaných 13 ľudí, medzi nimi sú bývalí príslušníci SIS, ktorí sa mali na únose podieľať, aj bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa. Konanie by sa malo týkať dvoch skutkov. Jedným je samotné zavlečenia Kováča ml. a druhý skutok súvisí s dodávkou áut značky Mercedes, ktoré SIS použila na sledovanie Kováča ml. pred únosom. Lexa bol v druhom prípade obvinený, že dal dodávku nezákonne zlikvidovať.
Tomu, aby sa podozriví postavili pred súd, takmer dvadsať rokov bránili Mečiarove amnestie, ktoré však pred dvoma rokmi parlament zrušil. Po rozhodnutí Ústavného súdu o tom, že ich zrušenie je v súlade s Ústavou SR, začal v prípade konať Okresný súd Bratislava III. Rozsiahly spis, ktorý má okolo 20-tisíc strán, od júna 2017 študoval sudca Karol Posluch. Zhruba po dvoch rokoch trojčlenný senát minulý piatok na neverejnom zasadnutí vyhovel obhajobe. Trestné konanie prerušil s tým, že Súdnemu dvoru Európskej únie predloží na rozhodnutie prejudiciálne otázky. Mali by sa týkať aj toho, či verdikt slovenských ústavných sudcov spred dvoch rokov bol správny.
„Súd trestné konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke, nakoľko považuje jeho stanovisko za nevyhnutné pre ďalší procesný postup vo veci. Okresný súd Bratislava III zároveň požiada Súdny dvor EÚ o prejednanie prejudiciálneho návrhu v rámci naliehavého konania, pretože sa jedná o vec súvisiacu so zatýkacím rozkazom,“ informoval hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak. Ako dodal, uznesenie zatiaľ nie je právoplatné, pretože voči rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
Kubina: Táto vec s právom EÚ nemá nič
Advokátovi Petrovi Kubinovi, ktorý zastupoval parlament pri obhajobe zrušenia amnestií pred Ústavným súdom, sa prerušenie konania nezdá. „Táto vec s právom Európskej únie nemá nič a Súdny dvor EÚ v tejto veci v podstate nemá žiadnu právomoc. Preto to považujem za obyčajnú obštrukciu. Treba to rešpektovať, ale hodnotím to tak, že súd skočil na lep tejto obštrukcii. Je to niečo podobné, ako keby pri futbalovom zápase zobral rozhodca loptu a vykopol ju za brány štadióna. Je to naťahovanie času. To konanie pred súdnym dvorom bude trvať minimálne dva roky,“ reagoval Kubina, ktorý očakáva, že prokuratúra proti rozhodnutiu súdu podá sťažnosť.
Krajská prokuratúra v Bratislave zatiaľ nepovedala, či využije možnosť sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu, pretože zasadnutie súdu bolo neverejné. „Z uvedeného dôvodu nie je prokuratúre zrejmé, čo je obsahom predmetného rozhodnutia, nakoľko týmto rozhodnutím nedisponujeme a toto rozhodnutie súdu nám nebolo ešte ani doručené,“ povedal hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Matej Izakovič s tým, že prokurátor sa rozhodne, až keď sa oboznámi so súdnym dokumentom.
Advokátsky tím Ivana Lexu sa redakcii nepodarilo skontaktovať. Jeden z jeho advokátov Ľubomír Hlbočan sa zhruba pred dvoma rokmi pre denník Pravda vyjadril, že priamo v Charte ľudských práv je ustanovenie, ktorým sa zakazuje retroaktívne rozhodovanie a prijímanie zákonov, čo sa podľa neho v prípade zrušenia amnestií stalo. Podľa Hlbočana nebolo ani možné začať súdne konanie.
Súdny dvor by sa mal zaoberať otázkou, či bolo možné zrušiť amnestie
Súdny dvor by sa mal zaoberať otázkou, či bolo možné zrušiť amnestie, ak boli podľa vtedajšej legislatívy nezrušiteľné. Princíp retroaktivity je v prípadoch extrémnej nespravodlivosti možné prelomiť, trestný čin zavlečenia občana do cudziny, na ktorom sa mali podieľať štátne orgány, však podľa niektorých právnikov takýmto prípadom byť nemusí. Otázne tiež je, či sa Súdny dvor EÚ vôbec môže tejto otázke venovať, pretože aj keď boli amnestie zrušené len pred dvoma rokmi, týkali sa skutkových okolností, ktoré nastali pred vstupom Slovenska do EÚ a na tieto nemá európsky súdny dvor právomoc vydávať výklad.
Cestu k vysporiadaniu sa s prípadom únosu Kováča ml. po 22 rokoch otvoril parlament. V apríli 2017 prijal uznesenie o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara, ktoré ten ako zastupujúci prezident udelil v marci a v júli 1998 páchateľom únosu a zavlečenia Michala Kováča ml., a tiež v prípade zmareného referenda v roku 1997. Ústavný súd 31. mája 2017 rozhodol, že zrušenie amnestií je v súlade s ústavou. Predchádzala tomu však zmena ústavy, ktorá dáva parlamentu možnosť zrušiť amnestie a milosti hlavy štátu, ak odporujú demokratickému a právnemu štátu.
V prípade zmareného referenda je obžalovaný vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči, ktorý dal vytlačiť a distribuovať hlasovacie lístky bez jednej otázky. Krajčiho obhajoba na prvom pojednávaní v marci 2018 pred Okresným súdom Bratislava I tiež podala podnet, aby prípad preveril Súdny dvor Európskej únie.