Návšteva Bruselu nie je zahraničnou cestou, vyhlásila Čaputová

Návštevu Bruselu a tamojších inštitúcií Európskej únie a Severoatlantickej aliancie prezidentka Slovenska Zuzana Čaputová nevníma ako návštevu zahraničia. Povedala to po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Čaputová sa okrem stretnutia s belgickým kráľom a šéfom NATO stretla aj s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Diskusiou s krajanmi ukončila v utorok večer prezidentka svoju pracovnú cestu.

25.06.2019 09:06 , aktualizované: 20:36
Čaputová / Brusel / oficiálna návšeteva / Jens... Foto: ,
Prezidentka SR Zuzana Čaputová a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas spoločnej tlačovej konferencie po stretnutí v sídle NATO v Bruseli v utorok 25. júna 2019.
debata (352)

Krajiny V4 (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) by v Európskej únii nemali byť vnímané, ako zdroj problémov a mali by vyriešiť pochybnosti spojené s porušovaním únijných hodnôt. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to povedala po stretnutí s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, ktorá zdôraznila význam silnej únie pre svoju krajinu. (Video prevzaté z ČTK)

Video

„Európska politika je aj našou politikou. Aj preto moja druhá pracovná cesta smeruje do Bruselu. Schválne nehovorím ‚zahraničná‘, lebo Brusel a európske inštitúcie pre mňa nie sú zahraničím. Pretože politika, ktorú tu spoluvytvárame, nie je zahraničná. Je naša spoločná,“ napísala prezidentka na sociálnej sieti.

Stoltenberg ocenil, že Čaputová pricestovala len desať dní po prevzatí úradu hlavy štátu. Vníma to najmä ako podporu prezidentky hodnotám Aliancie.

„Fakt, že ste tu desať dní po vašej inaugurácii, je silným signálom vašej osobnej oddanosti tejto Aliancii, partnerom a spojencom,“ povedal Stoltenberg. Podľa neho je NATO vďačné Slovensku za pôsobenie slovenských vojakov v Lotyšsku či Afganistane. Ocenil aj to, že vedieme trust fond na odmínovanie Ukrajiny.

Predmetom rozhovoru bolo aj posilňovanie európskeho piliera Aliancie a podpora rozširovania NATO, keďže 30 členom Aliancie sa onedlho stane Severné Macedónsko. Stoltenberg priznal, že ho potešilo, keď Čaputová vo svojom príhovore označila NATO za hlavný pilier bezpečnosti Slovenska.

Šéf NATO počas svojho vystúpenia pred novinármi ocenil aj doterajšie 15-ročné úspešné pôsobenie SR v štruktúrach Aliancie, účasť slovenských vojakov na zahraničných operáciách, pomoc pri posilňovaní bezpečnosti východného krídla NATO prostredníctvom slovenskej jednotky v Lotyšsku a tiež postupné zvyšovanie výdavkov na obranu, keď Slovensko podľa jeho slov patrí medzi spojencov, ktorí najviac plnia svoje rozpočtové záväzky v tejto oblasti.

Čaputová na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO zdôraznila, že je nutné, aby boli peniaze na obranu minuté transparentne, aby občania SR dôverovali NATO.

Stoltenberg v súvislosti s výdavkami pripomenul, že Slovensko svoje investície do obrany zvyšuje najrýchlejšie spomedzi členských krajín. Čaputová, ako vrchná veliteľka Ozbrojených síl SR potvrdila, že Slovensko pravdepodobne dosiahne svoj záväzok vynaložiť dve percentá HDP na obranu už o dva roky skôr, ako bolo avizované, teda v roku 2022.

Prezidentka SR sa so Stoltenbergom zhovárala aj o vzťahu Ruska a Ukrajiny, o dezinformáciách, ktoré sú hrozbou aj pre NATO a aktivitách a záväzkoch Slovenska.

„Rozprávali sme sa aj o vzťahu s Ruskom a Ukrajinou. Mrzí ma, že ten súčasný vzťah s Ruskom je taký zmrazený z hľadiska dialógu. Považujem za dôležité a nevyhnutné, aby sme sa o dialóg a spoluprácu usilovali, samozrejme, pri vyžadovaní plného rešpektu k hodnotám ako právny štát a dodržiavanie medzinárodného práva. A samozrejme, rozumiem aj obavám v Pobaltí,“ povedala Čaputová. Zároveň vyjadrila plnú podporu záväzkom Slovenska v Lotyšsku aj vo vzťahu k Ukrajine.

V boji proti dezinformáciám je podľa Čaputovej potrebná vecná diskusia založená na faktoch.

Obaja sa vyjadrili aj k informácii, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák má záujem stať sa zástupcom Stoltenberga. Súčasná dvojka Rose Gottemoeller končí na jeseň.

Stoltenberg sa k menám vyjadrovať odmietol, ale potvrdil, že teraz sa vyberá nový zástupca generálneho tajomníka. Zuzana Čaputová dodala, že o tom vie iba z médií, ale Lajčáka si váži a považovala by to za česť, ak by slovenský diplomat zastával takú vysokú pozíciu.

Juncker zablahoželal Čaputovej: Je to víťazstvo pre Slovensko aj celú Európu

Prezidentka v utorok povedala, že jej veľmi záleží na tom, aby Slovensko bolo sebavedomým, zodpovedným a konštruktívnym členom Európskej únie. Na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom pripomenula slová zo svojho inauguračného prejavu, podľa ktorých EÚ vníma ako spoločný hodnotový priestor.

„Myslím si, že budúcnosť Slovenskej republiky je v jednotnej a silnej Európskej únii,“ povedala a dodala, že jej veľmi záleží na tom, aby Slovensko bolo „sebavedomým, zodpovedným a konštruktívnym členom“ EÚ, k čomu podľa nej patrí aj spoluzodpovednosť za budúcnosť Únie.

Dnešné Slovensko prezidentka vníma ako výsledok úspešnej integrácie. Čaputová pripomenula svoje priority: spravodlivosť a vymožiteľnosť práva, environmentálne výzvy vrátane klimatických zmien a sociálnu spravodlivosť. „Myslím si, že tieto témy nie sú čisto národné, ale každá z nich má určité spoločné európske riešenia, na ktorých by sme mali spolupracovať,“ dodala.

Prezidentka podľa svojich slov takisto víta cieľ uhlíkovej neutrality, ku ktorému sa SR minulý týždeň prihlásila.

Prezidentka s predsedom EK hovorila aj o situácii vo Vyšehradskej štvorke (V4). Vzťahy s krajinami V4 sú pre Slovensko podľa Čaputovej veľmi dôležité. Prezidentka v tejto súvislosti vyjadrila želanie, aby „V4 prispievala k spoločným riešeniam a nebola vnímaná ako zdroj problémov“.

Juncker Čaputovej zablahoželal k víťazstvu v marcových prezidentských voľbách. „Je to víťazstvo pre ňu osobne, ale aj pre Slovensko a celú Európu,“ povedal a dodal, že Slováci mali možnosť si vybrať medzi dvoma proeurópskymi kandidátmi.

Juncker pripomenul, že SR je členskou krajinou EÚ už 15 rokov. Slovensko podľa Junckera muselo uplatniť zložité reformy, výrazne pozmeniť svoju spoločnosť a ekonomiku a od svojho pristúpenia veľa získalo. V tejto súvislosti spomenul zvýšenie HDP na obyvateľa, ekonomický rast a úroveň nezamestnanosti.

„Tento úspech je okrem iného aj výsledkom príspevkov z európskych štrukturálnych fondov, ktoré Slovensko prijalo,“ uviedol Juncker. Zároveň vyjadril hrdosť na pokrok, ktorý Slovensko urobilo, a pripomenul aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2016, počas ktorého bolo prijaté Bratislavské vyhlásenie.

Juncker je podľa svojich slov taktiež „veľmi rád, že sídlo Európskeho orgánu práce bude v Bratislave“. „Dôležitým argumentom je tiež boj proti korupcii a práva pre všetkých“, ktoré boli podľa jeho slov dôležité témy predvolebnej kampane Čaputovej.

Prezidentka počas diskusie s krajanmi podporila voľbu zo zahraničia

Dôvera v Európsku úniu a jej inštitúcie nezávisí len od politikov, ale aj od ľudí, ktorí šíria jej dobré meno. Na záver svojej návštevy Bruselu to povedala prezidentka Zuzana Čaputová na stretnutí s krajanmi v Bruseli. Poďakovala sa im za ich prácu aj podporu, ktorú cítila počas kampane a stále cíti.

„Požičiam si to známe – 20 percent záleží na systéme, ale 80 percent závisí od ľudí,“ povedala Slovákom aj Čechom združeným v organizácii Od Tatier k Schumanu. Publikum sa jej pýtalo na voľbu zo zahraničia, environmentálne otázky či to, ako chce spájať Slovákov.

Prezidentka počas diskusie podporila voľbu zo zahraničia. Prisľúbila, že sa na to bude pravidelne pýtať, aj keď pripomenula, že táto téma je v kompetencií vlády a NR SR. Práve na túto tému smerovali otázky a návrhy publika. Nová hlava štátu ďalej hovorila o tom, ako by chcela spájať zdanlivo nezmieriteľné tábory.

„Určite budem robiť všetko pre to, aby som bola inšpiráciou pre zmenu prístupu,“ pokračovala Čaputová. Ako vysvetlila, sama bola liberálna kandidátka, ale hlas jej dali aj konzervatívni voliči. Pestrosť názorov je podľa nej obohacujúca, avšak pri rešpekte a tolerancii k iným. Počas diskusie sa vyjadrila aj ku klimatickej kríze a uhlíkovej neutralite. Práve otázky environmentálneho prostredia patria medzi jej priority.

Diskusiou s krajanmi Zuzana Čaputová ukončila svoju návštevu Bruselu. Išlo o jej druhú pracovnú cestu do zahraničia. Na prvú išla tradične do Prahy. V najbližšom období ju čaká návšteva susedných krajín.

Program Čaputovej v Bruseli

Audienciou u belgického kráľa Filipa Čaputová začala svoju druhú oficiálnu návštevu zahraničia.

S belgickým kráľom Filipom, ktorý je na tróne od roku 2013, sa pred začiatkom predsedníctva SR v Rade EÚ v roku 2016 stretol aj vtedajší prezident Andrej Kiska. Podľa Kisku bol belgický kráľ veľmi dobre informovaný o situácii na Slovensku, rozprávali sa vtedy o extrémizme aj brexite.

Čaputová sa okrem stretnutia s belgickým kráľom a šéfom NATO stretla aj s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a so slovenskými diplomatmi zastupujúcimi Slovensko v Európskej únii a NATO.

Po stretnutí s predsedom Európskej komisie Junckerom v Čaputovej programe nasledovala schôdzka so slovenským podpredsedom Komisie – jej súperom v prezidentskej kampani – Marošom Šefčovičom.

Čaputová mala v programe aj stretnutie s komunitou Slovákov a Čechov v Bruseli, ktorí sa združujú v iniciatíve od Tatier k Schumanu. Táto nezisková iniciatíva usporadúva diskusie s rôznymi hosťami. Na svojej poslednej návšteve Bruselu sa na ich podujatí zúčastnil aj prezident Andrej Kiska.

Iniciatíva svojím názvom odkazuje na zastávku MHD a kruhový objazd v Bruseli, pri ktorom sú sústredené európske inštitúcie – Európska rada, Európska komisia a neďaleko aj Európsky parlament. Názov miesto nesie po Robertovi Schumanovi, jednom zo zakladateľov Európskej únie.

352 debata chyba
Viac na túto tému: #Jens Stoltenberg #Belgicko #Jean-Claud Juncker #zahraničná cesta #Zuzana Čaputová #kráľ Filip