Verejne alebo tajne? Voľba sudcov stále delí koalíciu

Ani osem pokusov nestačilo poslancom Národnej rady, aby zvolili potrebných 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu. V zozname stále chýbajú štyri mená a pokiaľ nebude skompletizovaný, súd v Košiciach bude naďalej fungovať v provizórnom režime, a to minimálne do septembra. Otázne je, prečo vo štvrtok bola zvolená len jediná kandidátka, hoci lídri SNS aj Mosta-Híd avizovali, že koalícia sa dohodla na piatich menách. Obe tieto strany teraz žiadajú verejnú voľbu, naraziť však môžu na Smer.

26.06.2019 10:15 , aktualizované: 17:25
debata (63)

Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) už v utorok popoludní avizoval, že očakáva zvolenie piatich kandidátov. V opačnom prípade bude chcieť, aby ďalšia voľba, ktorá pripadne na septembrovú schôdzu, bola verejná. Podobne to vníma aj koaličný Most-Híd. „Nekonečnému príbehu s ústavnými sudcami skúsime dať bodku. Navrhujeme verejnú voľbu. Je totiž našou povinnosťou plnohodnotne sfunkčniť Ústavný súd,“ uviedol Most-Híd v stanovisku.

„To je ich problém,“ reagoval šéf Mostu Béla Bugár na otázku, čo ak Smer nebude chcieť hlasovať verejne. Zároveň priznal, že v utorok videli jedného koaličného poslanca, ako loboval za iného kandidáta, ako bola dohoda v koalícii. Bugár odmietol prezradiť, z ktorej strany tento poslanec bol.

Postoj strany Smer k neúspešnej voľbe sudcov ozrejmil hovorca strany Ján Mažgút. Na avizovanej tlačovke sa mal zúčastniť aj predseda strany Robert Fico, ale zo zvláštnych dôvodov neprišiel. K Ficovi sa vraj dostala „informácia týkajúca sa nejakých väzieb, respektíve napojenia slovenskej IT spoločnosti na americkú CIA“, konkretizoval Mažgút.

Pri voľbe ústavných sudcov podľa Mažgúta postupoval poslanecký klub Smeru podľa koaličnej dohody, ktorá hovorila o piatich menách. Hovorca tvrdí, že poslanci Smeru tak aj postupovali. Dôvody, prečo sa dohoda nedodržala, neuviedol, keďže „ťažko povedať, kde nastala chyba“.

Smer trvá na tajnom hlasovaní

V septembri sa však môže celý proces zaseknúť. Smer totiž stále trvá na tajnom hlasovaní. „Strana Smer dlhodobo presadzuje tajnú voľbu. Ten postoj je známy a aj tie dôvody sú známe, takže zatiaľ je to v tomto štádiu,“ pokračoval Mažgút.

Na otázku, či verejnú voľbu sudcov budú poslanci Smeru opäť bojkotovať, priamo neodpovedal. „Tu nejde len o hlasovanie zo strany poslancov NR SR, ale ide aj o postoj prezidenta, respektíve pani prezidentky, ktorá tiež v tomto procese zohráva nemalú – povedal by som kľúčovú – úlohu. Ide o menovanie samotných kandidátov na ústavných sudcov. To znamená, že pokiaľ parlament navolí nejaký počet, tak prečo pán prezident nepostupoval v zmysle ústavy a nevymenoval z ôsmich kandidátov štyroch?“ pýta sa Mažgút.

Prezidentka si počká na kompletný zoznam kandidátov

Prezidentka Zuzana Čaputová deklarovala, že vymenúvať ústavných sudcov bude až z kompletného zoznamu, a nie na etapy, ako parlament volí kandidátov. Prezidentka chce 12 mien, zatiaľ Národná rada zvolila osem.

Verejná bola úplne prvá tohtoročná voľba sudcov Ústavného súdu, ktorá sa konala vo februári. Poslanci Smeru ju bojkotovali a hádzali neplatné lístky. Rovnako sa zachovali aj národniari. Voľba preto nebola úspešná a nepodarilo sa zvoliť ani jedného kandidáta. Pri ďalších voľbách, ktoré sa konali v apríli, máji a júni, koaliční partneri Smeru ustúpili a parlament pri kandidátoch hlasoval tajne.

Koaličné strany však v utorok nezverejnili, na akých menách sa dohodli. Okrem Pfundtner sa spomínali napríklad mená sudcov Najvyššieho súdu Petra Melichera a Libora Duľu, ktorí získali po 72 hlasov a na zvolenie im chýbali len dva hlasy. Pfundtner volilo 74 poslancov, zvolená teda bola len o chlp. Zo 147 prítomných poslancov odovzdali neplatný hlasovací lístok šiesti.

Ústavný súd je paralyzovaný od februára, keď sa skončilo funkčné obdobie deviatim z 13 sudcov. Parlament odvtedy nedokáže zvoliť kandidátov na ich nástupcov. Podľa ústavy majú poslanci zvoliť dvojnásobný počet adeptov na uvoľnené miesta, teda 18 kandidátov, prezident vymenuje do funkcií polovicu.

© Autorské práva vyhradené

63 debata chyba
Viac na túto tému: #Most-Híd #Peter Pellegrini #voľba ústavných sudcov