Klimatológ Faško: Štyridsiatky neočakávam, mimoriadne teplé leto áno

, 27.06.2019 12:00

Slovensko zažíva rekordne teplý jún, teploty nad tridsať stupňov sa stávajú každodennou realitou. Podľa klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavla Fašku také horúčavy ako momentálne zažíva západ Európy, nás zatiaľ nečakajú, leto má však byť nadpriemerne teplé.

Pavol Faško.

Prečo Slovensko v posledných dňoch trápia také horúčavy?

Sme zasiahnutí výrazným prúdením teplého vzduchu od juhozápadu a tento vzduch sa k nám dostáva neštandardne, neprúdi z Balkánu a cez Maďarsko, ale zo západnej Európy. Dostáva sa najskôr do Španielska, Francúzska a až potom na naše územie.

Sú teploty, ktoré zažívame, bežné pre letné mesiace?

Nie je to bežné, predovšetkým je veľmi zvláštne, že takéto teploty nás zasiahli v prvom letnom mesiaci. Leto sa v júni má ešte len rozbiehať a nie dosiahnuť vrcholovú úroveň. Zvláštne je, že teploty trvajú tak dlho, koľko trvajú.

Ako dlho môžeme počítať s takýmto mimoriadne teplým počasím?

Celý jún má nadnormálne teplý charakter, nie je to len nejaká epizodická záležitosť niekoľkých dní. Výrazné prúdenie teplého vzduchu tu nebude stále, ale myslím si, že teraz, keď sa už oblasť strednej Európy rozohriala, tak ak by sa aj v priebehu nasledujúceho mesiaca ochladilo, ten chladnejší vzduch sa tu v tomto horúcom prostredí bude môcť rýchlo transformovať. Nečakal by som teda výrazné ochladenie, skôr si myslím, že nadnormálne teplé počasie bude pokračovať aj ďalej.

Dá sa teda povedať, že nás čaká veľmi teplé leto?

To záleží na tom, ako to kto hodnotí. Ale už len to, že jún bude rekordne teplý, v histórii meteorologických meraní sme takto teplý jún ešte nezaznamenali, ovplyvní priemernú teplotu leta. Ak by aj nasledujúce mesiace neboli už také teplé, tak si myslím, že leto ako celok bude teplotne nadnormálne, ide už len o to, aká veľká bude tá odchýlka od normálu.

Kedy budú vysoké teploty u nás kulminovať?

Bude to v dvoch vlnách. Prvá vlna vyvrcholí v stredu a vo štvrtok a potom dôjde k prechodnému zmierneniu horúčav, naozaj len veľmi krátkemu, a už v priebehu víkendu sa začne znova otepľovať. Tam by mal byť zaznamenaný ďalší vrchol horúčav. V priebehu prvého júlového týždňa by malo dôjsť k zmierneniu horúčav.

V piatok a sobotu sa má teda ochladiť, prečo?

Je to spôsobené tým, že v oblasti Ruska by sa mala vytvoriť tlaková níž a po jej okraji by mohol preniknúť do strednej Európy chladnejší vzduch. Ten by mal spôsobiť prestávku v aktuálnej vlne horúčav.

Aký je teplotný rekord na Slovensku?

Najvyššia teplota bola nameraná v roku 2007, keď 20. júla v Hurbanove zaznamenali 40,3 a v Dudinciach 40,2 stupňa.

Môže byť tento rekord v najbližších dňoch prekonaný? Je reálne, aby teplota na našom území znova prekonala hranicu 40 stupňov?

Teraz by rekord ešte padnúť nemal, najvyššia teplota v tomto roku bola 35,3 stupňa. Aby boli dosiahnuté štyridsiatky, zrejme treba viac vĺn horúčav. Myslím si však, že v západnej Európe bude takáto teplota vzduchu skôr či neskôr dosiahnutá. U nás ešte nie, na dosiahnutie takýchto teplôt je potrebné, aby sa prostredie prehrievalo už dlhšie. Dôležité je aj to, že naše územie nie je tak blízko k priestoru, odkiaľ prúdi horúci vzduch, ten ide k nám obchádzkou, preto u nás nie sú také dobré predpoklady na dosiahnutie týchto teplôt.

Čo všetko takéto vysoké teploty ovplyvňujú. Ako vplývajú na zvieratá, človeka, poľnohospodárstvo?

Ten vplyv je všeobecný. Keď sa rozprávame o zvieratách, tak pred pár týždňami sme riešili kalamitu s komármi. Došlo k nej preto, že v máji veľa pršalo a následné oteplenie v júni vytvorilo priaznivé prostredie, aby sa mohli komáre takto kalamitne rozmnožiť. Niektoré druhy zvierat teda z toho profitujú, iné zas trpia. Čo sa týka rastlín, myslím si, že toto počasie môže mať vplyv aj na to, ako sa bude odvíjať žatva. Urýchľuje sa dozrievanie obilia, čo nie je dobré, obilie by malo dozrievať skôr pomalšie, ale s tým nič nenarobíme. No a na človeka to má negatívny vplyv, pretože človek je veľmi zraniteľný, napriek tomu, že má k dispozícii rôzne vymoženosti, ktoré zvieratá a rastliny nemajú. Nie sme nastavení na takéto podmienky a keď horúce počasie trvá dlhšie, tak ako je to teraz, často dochádza k odpadávaniu ľudí, ktoré sa končí aj smrťou. V predchádzajúcich rokoch sme robili štúdie, hodnotili sme vplyv horúčav na úmrtnosť obyvateľstva, a ten je celkom jednoznačne preukázaný. Napríklad v súvislosti s aktuálnymi horúčavami v západnej Európe sa veľa hovorí o roku 2003, kedy v lete vo Francúzsku v dôsledku vysokých teplôt niekoľko desiatok tisíc ľudí zomrelo.


Videopredpoveď: Po páľave sa preženie severák a búrky. Pozor, aby vás neodfúklo!


Vlny horúčav za posledných 20 rokov

  • júl až august 2003 – podľa meteorológov išlo o najhoršiu vlnu horúčav od roku 1540, podľa rôznych zdrojov zomrelo 30– až 70-tisíc ľudí. V portugalskom meste Amareleja 1. augusta namerali 47,4 stupňa
  • jún – júl 2006 – v Nemecku, Belgicku, Holandsku, Írsku a vo Veľkej Británii zaznamenali najhorúcejší júl v histórii meteorologických meraní, vo Francúzsku zomrelo dvetisíc ľudí
  • jún – júl 2007 – štyridsiatky zasiahli aj Slovensko, Maďarsko a Balkán, v Hurbanove 20. júla namerali 40,3 stupňa, v Maďarsku až 47,9, horúčavy zabili vyše 500 ľudí
  • júl – august 2012 – na väčšine územia Českej republiky dosahovali teploty 38 stupňov, najvyššiu teplotu namerali v Dobřichoviciach 20. augusta – 40,4 stupňa
  • jún – september 2015 – teploty v Európe stúpali až k štyridsiatkam, zasiahnutý bol juhozápad, stred a juhovýchod kontinentu, v španielskej Córdobe namerali 45,2 stupňa
  • júl – august 2018 – vlna horúčav a sucha zasiahla takmer celú Európu, najteplejšie bolo na Pyrenejskom polostrove, kde teploty prekročili 46 stupňov
ČTK

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SHMÚ #Pavol Faško #extrémne horúčavy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku