Utečenecká kríza pred tromi rokmi zmenila kampaň pred parlamentnými voľbami. Domáce témy zatlačila do úzadia a na jej vlne sa zviezli extrémisti z ĽS NS až do parlamentu. Tohtoročné májové eurovoľby ukázali zásadný obrat v tom, že voliči na túto tému prestali reagovať.
Vyplýva to z povolebného prieskumu Inštitútu pre verejné otázky. Analytici súhlasia, že otázky migrácie už voľby nerozhodujú a pokiaľ sa nič závažné okolo vzťahu k EÚ neudeje, inak to zrejme nebude ani v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Verejnosť totiž zistila, že migračná kríza sa Slovenska bezprostredne netýka.
Populistické protimigračné vyjadrenia pomohli v roku 2016 do Národnej rady nielen kotlebovcom, ale napríklad aj Borisovi Kollárovi a jeho Sme rodina. Dôvodom bolo predovšetkým to, že len niekoľko mesiacov pred voľbami, v roku 2015, vrcholila utečenecká kríza, o azyl v Európe požiadalo viac ako milión migrantov a utečencov najmä zo Sýrie. Situácia sa medzitým upokojila a zdá sa, že voliči už o túto oblasť stratili záujem.
Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky, ktorý realizovala agentúra Focus hneď po eurovoľbách, sa v záujme voličov problematika utečencov ocitla na chvoste. Opýtaní ako dôležitejšie dôvody označili sympatie k strane alebo presadzovanie záujmov Slovenska v EÚ.
Riaditeľka Inštitútu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Oľga Gyárfášová konštatovala, že migrácia v strednej Európe do veľkej miery zmizla z politického a verejného diskurzu. „Takže to už príliš nefunguje. A mám pocit, že Slovensko v súčasnosti zápasí s opačným problémom, má nedostatok pracovných síl na pracovnom trhu, čiže politici budú musieť nejakým spôsobom vysvetľovať, že na našom území máme, síce nie migrantov – utečencov, ale cudzincov iného typu,“ dodala sociologička. Podľa nej sa nedá predpovedať, či to bude rovnako vyzerať aj v budúcoročných parlamentných voľbách. „Situácia sa môže zmeniť a hneď to bude všetko inak,“ podčiarkla Gyárfášová.
„Myslím si, že je to naozaj tak, nie je to téma, ktorá by rozhodovala voľby. Najdôležitejší dôvod je ten, že od roku 2015, keď bola hlavná migračná vlna, sa na Slovensku nič neudialo. Žiadni migranti neprišli, žiadne kvóty nám nikto nevnútil, skrátka, táto téma sa ukázala ako niečo, čo sa Slovenska bezprostredne netýka,“ myslí si sociológ Pavel Haulík. Dodal, že pokiaľ sa niečo podstatné neudeje okolo vzťahu Únie k tejto problematike, tak na Slovensku to volebná téma v budúcom roku asi nebude. „Všetky strany ju budú vnímať takmer rovnako a to nestačí na to, aby jedna strana získala a druhá stratila,“ nazdáva sa Haulík.
Volebné programy nezavážili
Pri rozhodovaní sa, komu dať hlas v eurovoľbách neboli najdôležitejšie ani volebné programy. Vyhrávali sympatie, či už k strane alebo k politikom. „Menej zavážili programové priority. Viac je to o tom, že sú strany nejakým spôsobom voličom blízke, volia ich dlhodobo, je tam emocionálna väzba, sympatia ku kandidátovi, kandidátom tejto strany,“ dodala Gyárfášová.
Podľa údajov z prieskumu až 34 percent voličov víťaznej koalície strany PS a Spolu odôvodnilo svoje rozhodnutie sympatiami a dôverou ku kandidátovi alebo kandidátom. V prípade Smeru to bolo 27 percent, pri extrémistickej ĽS NS až 43 percent jej voličov. A hoci jej predstavitelia v kampani strašili migrantami smerujúcimi do Európy, len 11 percent spomedzi jej voličov sa ju rozhodlo voliť pre jej postoj k migrácii. Pre voličov ďalších strán bola táto téma ešte menej zaujímavá, napríklad vládny Smer volilo pre jeho postoje k migrácii iba päť percent voličov.
Ani negatívny názor strany na prehlbovanie európskej integrácie kotlebovcom nepomohol. Z tohto dôvodu ich volilo len 14 percent ich voličov. Naopak, pozitívny postoj k európskej integrácii prilákal voličov koalícii PS a Spolu, pre proeurópske smerovanie ju volilo až 32 percent jej voličov.
Víťazovi volieb pomohli mladší
Prieskum sa zameral aj na zloženie voličských základní jednotlivých strán, ktoré boli v eurovoľbách úspešné. Najväčší elektorát koalície PS a Spolu tvorili voliči vo veku 25 až 44 rokov, a to až 60 percent. „Čiže to nie sú tí úplne najmladší prvovoliči, ale skôr mladšia a stredná generácia,“ komentovala sociologička Gyárfášová. Dominujú voliči so stredoškolským vzdelaním s maturitou (46 percent) a vysokoškolsky vzdelaní voliči (35 percent). „Z hľadiska vysokoškolského vzdelania je evidentné, že najvyšší podiel voličov s univerzitným diplomom majú PS a Spolu, ale aj SaS,“ priblížila sociologička.
Riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik súhlasí s tým, že dominancia PS a Spolu je viditeľná skôr u mladšej a strednej vekovej kategórii. „Dobre to vidno na porovnaní so Smerom, ktorý výrazne rastie s vekom. Smer má dnes v kategórii 65 plus až 43-percentné zastúpenie voličov a, naopak, v tej najmladšej kategórii 18 až 24 rokov len tri percentá. Horšie na tom je už len KDH, kde je to jedno percento, lebo KDH vo všeobecnosti má tiež relatívne starších voličov,“ zhodnotil sociológ Slosiarik.
Aj keď niektorí politológovia radia Progresívne Slovensko skôr k ľavici, len sedem percent voličov tejto strany sa v prieskume prihlásilo k ľavicovej orientácii. Slosiarik objasnil, že pri skúmaní elektorátu z pohľadu ľavicovej a pravicovej orientácie, ale tiež konzervatívnych a liberálnych postojov, sa opýtaní zaraďovali do týchto skupín sami, na základe vlastného uváženia. Značná časť voličov všetkých strán sa neprihlásila ani k jednému pólu a označili sa za predstaviteľov stredu.
„Až polovica voličov PS a Spolu sa označuje za liberálnych, čo je podobné číslo ako v SaS. Z hľadiska sebaposudzovania sú tieto strany najliberálnejšie. Naopak, pri KDH sa 70 percent voličov zaraďuje ku konzervatívcom. V prípade voličov Smeru je to 50 percent,“ uviedol Slosiarik.
Doplnil, že zloženie elektorátu strán zvolených do Európskeho parlamentu vyrátali z preferencií pre voľby do Národnej rady. „Ak by sme vo výskume zobrali ľudí, ktorí sa zúčastnili európskych volieb, a keby sme ich členili ešte podľa jednotlivých elektorátov, dostaneme veľmi malé čísla a s nimi by sa ťažko pracovalo. Ale keďže zámer voliť v národných a európskych voľbách je podobný, mohli sme si dovoliť toto zjednodušenie. Nie sú tam prechody, že človek rozmýšľa o voľbe jednej strany v európskych voľbách a inej strany v európskych voľbách,“ uzavrel Slosiarik.
V májových eurovoľbách zvíťazila koalícia PS a Spolu s 20,11 percentami. Nasledovali Smer (15,72 percenta), ĽS NS (12,07 percenta), KDH (9,69 percenta), SaS (9,62 percenta) a OĽaNO (5,25 percenta). Slováci volili 14 europoslancov.
Informácie z agentúr sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.