„V tomto momente čím viac ústavných sudcov, tým lepšie pre nás,“ myslí si Ravasz. Ten sa podľa svojich slov neobáva, že by prezidentka musela nakoniec na posledné miesto na Ústavnom súde (ÚS) SR vyberať z dvoch najhorších kandidátov. „To si nemyslím, že hrozí,“ povedal. Blahová má naopak pocit, že koalícia hrá pri voľbe „rôzne zákulisné hry.“
Ravasz tiež vysvetlil, prečo sa chce Most-Híd vrátiť k verejnej voľbe. Prvýkrát na nej strana trvala, aby predišla zákulisným dohodám, čo sa podľa Ravasza podarilo. „Teraz kvôli tomu, aby vedeli aj voliči, aj politické strany, aj my sami, na kom to stroskotá, kto je ten človek, kto to jednoducho nevie alebo nechce spraviť,“ poznamenal v súvislosti so zvolením dohodnutého počtu kandidátov na ústavných sudcov. Nevylúčil ani dohodu s opozíciou, nemyslí si však, že ju bude Most-Híd iniciovať. Blahová konštatovala, že sú na rokovania aj naďalej pripravení, len predtým nebol zo strany Most-Híd záujem.
Zákon o financovaní politických strán
Diskusia sa dotkla aj zákona o financovaní politických strán. „Môžeme sa baviť o tom, že bolo treba začať pred dvoma, troma mesiacmi, ale obsah je dobrý,“ myslí si Ravasz. Zapojenie tretích strán do volebnej kampane je totiž podľa neho netransparentné a keďže sa už niektoré chceli registrovať, zákon tomu musel zabrániť. Inak by sa totiž podľa Ravasza tretie strany mohli obrátiť na ústavný súd. Splnomocnenec je tiež presvedčený, že poctivé strany by nemali mať s finančným limitom problém.
Opozičná poslankyňa naopak v súvislosti s novelou upozornila, že skrátené legislatívne konanie sa má používať len v prípadoch, keď hrozia hospodárske škody. Okrem toho podľa nej zákon vôbec „neudiera klinec po hlavičke“. Prekáža jej napríklad, že nerieši čierne finančné toky politických strán.
V súvislosti s novelou zákona o štátnom jazyku Ravasz uviedol, že to, či zaň bude Most-Híd hlasovať, sa ešte uvidí. „O tom, či to podporíme, sa rozhodne naša strana, nie iné politické strany,“ zdôraznil. V súčasnosti však podľa Mosta-Híd treba novelu prepracovať, na čo bude priestor v druhom čítaní. „Budeme veľmi radi, ak sa nájde kompromis, ktorý bude možné schváliť,“ reagovala Blahová.
O členstve Ďuriš Nicholsonovej
Poslankyňa SaS sa tiež vyjadrila k žiadosti o pozastavenie členstva svojej kolegyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktoré prišlo v súvislosti s jej nezvolením do republikovej rady strany. „Som presvedčená, že jej požiadavka prišla pod tlakom emócií a možno už nie je taká silná, ako keď vznikala,“ povedala. Podľa Blahovej sa tiež ukázalo, že úspech u voličov a vzťah s členmi strany nie sú spojené nádoby.
Blahová si tiež myslí, že slová poslanca SaS Ľubomíra Galka o zvažovaní kandidatúry na post predsedu SaS boli dezinterpretované. Galko len podľa nej kandidatúru v roku 2020 nevylúčil. „Nepočuli sme ho rozprávať o tom, že by chcel byť predsedom strany, navyše sme všetci uzrozumení s tým, že mandát súčasného predsedu trvá do roku 2020,“ dodala.
Povinné predškolské vzdelávanie deťom pomôže
Ravasz a Blahová sa zhodli na tom, že povinný rok predškolskej výchovy výrazne pomôže deťom z marginalizovaných skupín v ich budúcom živote. Obaja sú však toho názoru, že sa ešte viaceré detaily zákona musia vyjasniť.
Na otázku, ako sa bude riešiť situácia, aby sa deti z rómskych osád dostali do materských škôl, reagoval Ravasz s tým, že ide o tzv. mäkké opatrenia, ktoré sa budú dodatočne riešiť. „Je to mäso, ktoré ešte musíme pridať na kosť. Najprv sme museli vedieť, ako vyzerá zákon, aké podmienky nám dá. Či napríklad budú pokuty,“ povedal s tým, že zadal svojmu úradu úlohu vypracovať viaceré možné podporné opatrenia. Pripomenul, že v súčasnosti už napríklad zavádzajú pozíciu koordinátora pre prácu s rodinou v marginalizovaných skupinách, ktorý tieto problémy rieši.
Blahová zdôraznila, že v prípade, ak bude SaS v budúcej vláde, podporí tieto opatrenia. Podmienkou je však to, že bude mať každý rodič možnosť dať svoje dieťa do škôlky. „Je to dôležitá cesta k tomu, aby deti nekončili v špeciálnych školách alebo v nultých ročníkoch. Malé deti sú ako špongie, nasávajú vedomosti, jazyk, nové informácie. Som presvedčená o tom, že toto veľmi pomôže,“ mieni.
Opozičná poslankyňa však pripomenula, že v systéme slovenského školstva v súčasnosti nechýba len 8000 miest v predškolských zariadeniach pre deti z marginalizovaných skupín, ale k tomuto počtu je potrebné pridať ešte ďalších 10.000, ktorým sa tam nedarí dostať práve pre chýbajúce miesta. Negatívne preto vníma, že zákon bol schválený aj napriek tomu, že išlo len o poslanecký návrh, ktorý neprešiel dôsledným legislatívnym konaním s možnosťou pripomienkovania.
Reforma školstva?
Ravasz zasa priblížil, že zákon mal byť súčasťou veľkej reformy slovenského školstva, no napokon sa ho rozhodli vyčleniť. Blahová teda poukázala na to, že jeho implementácia zostane už na ramenách ďalšej vlády. Vládny splnomocnenec vidí priestor pre vznik nových miest napríklad v obciach, v ktorých sú nevyužité priestory. Poukázal aj na to, že 67 obcí už v súčasnosti má schválený projekt na tieto účely. Samosprávy podľa jeho slov jasne potrebovali zákon, ktorý by im určoval, ako majú postupovať.
Blahová tiež nevníma pozitívne to, že po novom budú musieť pracovníci v školských zariadeniach predkladať výpis registra trestov. Poukázala na to, že je rozdiel napríklad v tom, keď si niekto v minulosti „zapálil cigaretu marihuany“ a keď má určitú „poruchu“, pričom obe takéto osoby majú rovnaký záznam v registri trestov.
Schválenie zákazu politickej kampane v školských zariadeniach zasa podľa Ravasza môže napokon viesť k rôznym interpretáciám zákona.
VIDEO: Parlament sa zasekol pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov. Ide o nedorozumenie alebo zákulisnú hru? O skoršom dátume volieb by mohla svedčiť aj novela, ktorá upravuje financovanie politických strán. Vydrží rozhádaná vládna koalícia do riadnych parlamentných volieb alebo pôjdeme voliť predčasne? Aj o tom hovorili v relácii Ide o pravdu poslanci Národnej rady Erik Tomáš (Smer) a Milan Krajniak (Sme rodina).