Pravda ako prvá informovala už pred niekoľkými dňami, že sa zvažuje, že Tuska by mohol nahradiť Pellegrini. Premiér vtedy reagoval v zmysle, že nevyvíja nijakú oficiálnu aktivitu, aby získal kreslo šéfa Európskej rady, ale teší ho pritom, že v kuloároch sa skloňuje jeho meno. Denník Pravda má však od vysokopostavených zdrojov potvrdené, že Pellegrini o funkciu prejavil priamy záujem.
Nemenované zdroje najnovšie uvádzajú, že o Pellegrinim bola reč na summite G20 v Japonsku. Na stretnutí sa zúčastnili aj lídri najvplyvnejších členských krajín EÚ, ako sú hlavne nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Takpovediac sa znovu testovalo aj Pellegriniho meno. Nejaké dohody sa dosiahli, ale situácia je neprehľadná, pretože jednotliví štátnici si ich rôzne interpretujú. (Summit v japonskej Osake sa skončil v sobotu.)
Dôveryhodné zdroje zo zahraničia prezradili Pravde, že časť lídrov si vie predstaviť Pellegriniho ako nového šéfa, iným sa zase nepozdáva a ďalší nemajú ešte stále jasno v hlave, pretože obsadenie tohto postu súvisí s tým, ako sa rozdelia stoličky v Európskej komisii.
Zdroje sa zhodujú, že Pellegrini je dobre zapísaný v Bruseli. Na summitoch plynule komunikuje v angličtine aj v nemčine, je považovaný za proeurópskeho politika, ostatní lídri s ním radi debatujú.
Podľa zistení Pravdy Pellegrini urobil rôzne kroky, aby sa k nemu prisúvalo kreslo predsedu Európskej rady. Jeden z takých krokov bol ten, keď premiér na poslednom bruselskom summite, ktorý sa konal pred desiatimi dňami, oznámil, že Slovensko je pripravené dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050 (ide o dôležité opatrenia v boji proti klimatickým zmenám). Zvlášť na tom záleží napríklad kancelárke Merkelovej.
Pellegrini tým vybočil z postoja, ktoré prezentovali ostatné krajiny zoskupenia V4. Česko, Maďarsko a Poľsko sa totiž postavili proti roku 2050 ako hraničnému termínu. V záveroch summitu sa preto tento dátum dostal len takpovediac pod čiaru; lídri iba oficiálne potvrdili cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v súlade s parížskou klimatickou dohodou.
Mimochodom, v kuloároch sa hovorí, že Merkelová a Pellegrini majú dobrý vzťah na úrovni EÚ. Prispelo k tomu aj to, keď kancelárka bola začiatkom tohto roku v Bratislave, kde sa konal summit V4. Merkelová medzi štyrmi očami povedala Pellegrinimu, že by ho rada videla na blížiacej sa Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Podujatie, ktoré sa pravidelne uskutočňuje vo februári, patrí medzi najvýznamnejšie fóra na celom svete.
Pellegrini si však u Nemcov nakoniec nespravil dobré meno. Premiér mal pritom exkluzívnu ponuku vystúpiť na pódiu hneď po skončení spoločného panelu Merkelovej a Macrona (šéf Elyzejského paláca však nakoniec do Mníchova neprišiel). Organizátori mu dokonca ponúkali, že si môže vybrať, s akým lídrom z EÚ by chcel debatovať o budúcnosti Európy. Po nejasnej, váhavej, chvíľami až chaotickej komunikácii Úradu vlády SR však z účasti Pellegriniho zišlo. Organizátori zostali veľmi nemilo prekvapení, aj preto, že konferencia v Mníchove sa stretáva s pretlakom záujmu štátnikov, ktorí by na nej chceli prehovoriť v diskusných paneloch, ako mal príležitosť slovenský premiér.
Pokiaľ ide o dnešné rokovanie v Bruseli, zrejme potrvá niekoľko hodín, pričom sa nedá vylúčiť, že sa predĺži do neskorých nočných hodín alebo až do skorého rána. Nemecké noviny Welt am Sonntag píšu, že Manfred Weber, jeden z tzv. spitzenkandidátov na post predsedu Európskej komisie, definitívne vypadol z hry. Pre nesúhlas viacerých štátov EÚ sa s tým údajne zmierila už aj Merkelová (Weber je totiž nemecký konzervatívny politik). Zdroje Pravdy usudzujú, že kancelárka si na summite vypýta za svoj ústupok silnú protihodnotu. Ide o to, že v Nemecku by ťažko vedela vysvetliť, že nedokázala presadiť Webera bez toho, aby na revanš nezískala niečo extra významné v orgánoch únie.